Ak tužíš byť módnym návrhárom, odkopírovaný dizajn ti môže spraviť viac škody, než osohu.
Kopírovať outfity známych celebrít od hlavy po päty môže byť poriadne faux-pas ale keďže všetci sme len ľudia, je takmer nemožné ignorovať vplyv okolitého sveta. Inými slovami, každý z nás má určitý zdroj inšpirácie, s ktorým sa stotožňuje a pomáha nám vyjadriť svoju osobnosť. Hranice medzi zdravou inšpiráciou a čistým kopírovaním sú však takmer neviditeľné, čo otvára priestor pre novodobú vlnu módnych copycats. Ak priamo odkopíruješ logo určitej značky a použiješ ho na svoj produkt, poputuješ rovno pred súd, no ak sa inšpiruješ strihom, estetikou, farbami a v istom smere aj vyhotovením daného kúsku oblečenia a vytvoríš tak jeho imitáciu, v podstate konáš úplne legálne. Móda je dnes najmä o značkách a celkovom vzhľade, no keďže zmyslom oblečenia je zakryť nahotu, módny dizajn slúži v prvom rade na praktické účely, a tak nie je takmer vôbec chránený autorským zákonom.
Hlavným zmyslom podobného zaradenia módy vo svete paragrafov je najmä to, aby sa niektoré zo základných prvkov odevu (ako košeľa, tričko, sukňa, golier, kapucňa alebo opätok) nestali vlastníctvom vybraných návrhárov a slúžili tak celému ľudstvu. V móde už bolo totiž všetko povedané a väčšina nových strihov šiat tak ani nedisponuje dostatočným množstvom originality, ktoré by im zabezpečilo ochranu autorským právom. Zákon je tu teda od toho, aby dal návrhárom možnosť budovať svoju kariéru a zároveň dovolil ľuďom voľne upravovať ich kúsky bez strachu zo súdov alebo porušenia autorských práv. V opačnom prípade by si sa totiž napr. mohol dostať do väzenia za ustrihnuté jeansy alebo za to, že si bez dovolenia návrhára počmáral svoje (jeho) tenisky. Najmä high fashion má však od funkčného využitia často ďaleko a niektoré z výtvorov renomovaných módnych domov vyzerajú viac ako umenie. Návrhári tak predsa len nie sú zákonom úplne odstavení na vedľajšiu koľaj a svoje dielo môžu chrániť niekoľkými spôsobmi.
A – Patenty ©
Ako sme spomínali už v úvode, strih bundy, košele alebo nohavíc sa nedá chrániť autorským právom, keďže samotný kus odevu už existoval dávno predtým. Ak sa ti však podarí vymyslieť doposiaľ nevidený druh oblečenia alebo dokážeš pridať niečomu novú funkciu a využitie, môžeš požiadať o patent.
Google denim zo spolupráce s Levi's, ktorý má v látke zapletené vodivé vlákna, a tak môžeš cez bundu ovládať napríklad svoj smartphone. Do predaja by sa mali prvé prototypy dostať začiatkom roka 2017, no Google si z bezpečnostných dôvodov musel patenty vyriešiť ešte predtým
Rovnako môžu byť patentované aj charakteristické prvky odevu, ktoré sú samostatne rozoznateľné a slúžia na dekoratívne účely. Napr. opasok Versace je funkčný kus odevu, no jeho pracka je vyrobená z drahých kovov, plní funkciu šperku, jej dizajn je rozoznateľný aj bez opasku, a tak môže byť patentovaná.
B - Trademark™ (obchodná značka)
Ak vlastníš módnu značku, jej názov a logo je takmer úplne chránené zákonom. Aj napriek tomu by sme však našli tisíce fake výrobcov, ktorí predávajú produkty pod menom známej značky – pritom úplne nelegálne. Trademark v skratke chráni zákazníkov pred tým, aby ich falošný predajca presvedčil, že kupujú určitú značku, aj keď tomu tak nie je. Jeho cieľom nie je chrániť dizajn, ale samotnú značku. V reálnom svete ide o jednu z najlepšie fungujúcich ochrán, na ktorej si zakladá väčšina brandov.
Monogram Louis Vuitton, ktorým sa môžeš inšpirovať, no v rovnakej podobe ho použiť nemôžeš
V prípade, že sa určitý dizajn stane populárny a ľudia si ho spájajú len s jedným (pôvodným) výrobcom, môže byť tento dizajn taktiež chránený obchodnou značkou, napr. shell toe špička adidas Originals Superstar
C – Látky a potlače
To, že oblečenie má funkčnú úlohu je síce jedna vec, no vzory, látky a motívy môžu existovať aj samostatne, a tak sú chránené autorským právom. Ak teda vytvoríš originálny motív, látku alebo vzor, zákon ťa chráni pred tým, aby ho ostatní ľudia kopírovali alebo predávali bez tvojho povolenia. Niekedy však stačí len trocha úpravy a kopírovaný dizajn sa považuje za nový. To je aj jedným z hlavných dôvodov, prečo vidia známi návrhári toľko imitácií svojich produktov po odhalení módnej prehliadky. Ak teda nechceš, aby sa tvoj motív kopíroval na všetky strany, musíš si ho registrovať.
Kanyeho merch k albumu TLOP vyzerá rovnako ako motív na tričku z Forever 21, no keďže obsah je iný, podľa zákonu ide o dve diela
Nike aj adidas prišiel na trh so štrikovanými materiálmi (Flyknit/Primeknit) na teniskách zhruba v rovnakom čase, no keďže ich výrobný proces trval už od roku 2002 a patent na tenisky s jednodielnym štrikovaným zvrškom je ešte starší, nedá sa určiť, kto koho kopíroval. Obidve látky aj technológie na ich výrobu sú však už dnes registrované
Copycats
Logá, názvy alebo motívy sú chránené, no samotné kúsky oblečenia vo všeobecnosti získajú trademark ochranu až po mesiacoch reklamných kampaní a celosvetovom úspechu. Požiadať o patent síce môžu takmer okamžite, no ten by musel byť v prvom rade schválený (viď bod A), čo môže trvať aj 24 mesiacov. Tým sa dostávame k hlavnému kameňu úrazu všetkých návrhárov, ktorí síce môžu chrániť svoje návrhy, no než by súd schválil osobitné patenty na každý kus odevu alebo samostatne existujúce doplnky, ich kolekcia by už dávno nebola trendy. Módnym copycats tak stačí len jedna fotka z internetu a behom pár hodín sú schopní odoslať svoje imitácie high fashion kúskov ku konečnému zákazníkovi. Takmer rovnako to funguje aj v rámci fast fashion, ktorá sa stala matkou všetkých copycats a kolekcie zo Zary, H&M, Forever 21, Manga alebo Nasty Gal tak v posledných rokoch obsahujú takmer výhradne kúsky inšpirované luxusnými návrhármi. Nemôžu síce použiť ich logá, dizajn musí prejsť jemnou zmenou, materiály sú kvôli cene úplne odlišné ale ak namiešajú správne farby a pridajú aj štipku estetiky daného brandu, vo výsledku je na nich zákon prikrátky.
Outfit zo Zary vyzerá takmer nevinne, no aj bez nápisu Vetements pomáha dotvoriť ich look modelka s krátkymi vlasmi alebo rozstrapkané jeansy
Gucci A/W15 x Mango
Falzifikáty a fake značky sú samozrejme nelegálne, no keďže módni piráti sú väčšinou len "malé ryby", zo zákonu strach nemajú a pôvodná značka ich v záplave fejkov aj tak na 99% nenájde. Jedným z podobných prípadov je tak aj domáca playmate Zuzka Plačková, ktorá už niekoľko rokov používa motív od značky Crooks & Castels a pravdepodobne čaká len na to, kedy ho konečne bude môcť prehlásiť za svoj. 1000 krát opakované klamstvo stane sa pravdou a Zuzka tak už asi aj sama uverila tomu, že je z nej módna návrhárka. Mikiny a tepláky s odkopírovanou potlačou od jednej značky však očividne nestačili, a tak si požičala aj ich logo medúzy so šatkou.
Logo na obrázku vpravo má zrezanú šatku z pochopiteľných dôvodov
Alebo máme veriť tomu, že u nej nakupoval aj Puff Daddy?
Zuzka nemá problém kopírovať aj logo Chanel
A neuniklo jej ani dianie na domácej scéne. So 4-ročným oneskorením sa tak rozhodla napodobniť značku Life is Porno (príspevok na facebooku však medzičasom vymazala)
Pre viac informácií zo sveta módy sleduj Restyler
