Nazrite do zákulisia plus-size modelingu s mladou Slovenkou Charlotte Krajčo, ktorá po rokoch diét a drsnej kritiky práve vďaka nemu našla zdravé sebavedomie aj samu seba.
Charlotte Krajčo, 23-ročná plus-size modelka z Popradu, je dievča krv a mlieko. Krivky jej po dlhých rokoch trápenia už nie sú na obtiaž, práve naopak, urobila z nich svoju prednosť. Mladá Slovenka, ktorá už niekoľko rokov žije v Prahe, stihla fotiť s newyorskou fotografkou, predvádzať pre taliansku módnu značku a nedávno začala reprezentovať aj modelingovú agentúru v Nemecku. V úprimnom rozhovore prezradila, ako ju prehovárali, aby schudla na miery „normálnej“ modelky, ako sa vyrovnáva s hejtami, aké je to fotiť spodnú bielizeň s netypickými krivkami, ako sa narába s retušou v plus size modelingu aj kde je hranica medzi anorexiou, zdravím a obezitou.
V zahraničí sa často rieši, ako neutrálne pomenovať modelky alebo aj všeobecne ženy, ktoré nespadajú do klasickej konfekčnej veľkosti. Riešiš to aj ty? Aké pomenovania ti vyhovujú a neurážajú? S krivkami, zaoblené, moletné, nadrozmerné, XXL, bacuľky...?
Mňa pomenovanie plus size neuráža. Som plus size a nehanbím sa za to. No niektorým modelkám sa toto pomenovanie nepáči a snažia sa proti tomu bojovať. Pomenovania sú rôzne, presne ako hovoríš - bacuľky, moletky, ženy krv a mlieko... Nie som úplne stotožnená s názvom XXL, pretože to rozhodne neplatí pre všetkých - plus size modeling sa totiž začína už od veľkosti 38.
Zdá sa, že vo svojom tele sa cítiš komfortne, bolo to tak vždy?
Určite nie, prišlo to časom. Najprv som si musela uvedomiť, že vo svojom tele budem žiť celý život a je iba moje. Ja rozhodujem o tom, ako sa k nemu budem správať a či sa budem mať rada. Vzťah k sebe samej mi predsa nemôže zničiť niekoho subjektívny názor na krásu.
Ako sa začala tvoja modelingová kariéra? Vraj ťa objavili v obchode...
Áno, keď som sa presťahovala do Prahy, začala som pracovať v obchode so spodným prádlom a tam ma objavila česká modelka Anna Patlichová.
Dala by si sa na modeling aj sama od seba? Listovala si si niekedy v lesklých magazínoch a snívala, že tam raz budeš v krásnych šatách ty?
Určite nie, pre mňa to nebolo absolútne reálne vzhľadom na moju postavu. Začalo to až práve na popud Anny, ktorá si ma všimla a dala mi "nádej", že môj sen by sa mohol stať skutočnosťou. Pamätám si, ako som asi pred dvomi rokmi išla z kastingu a priateľke som povedala, že keď sa raz v živote uvidím v časopise, tak asi odpadnem. Neodpadla som, ale bol to taký divný, pekne divný pocit :).
Čo nasledovalo potom, keď si sa skontaktovala s Annou Patlichovou?
Následne som mala svoje prvé fotenie s jednou newyorskou fotografkou a bolo to úžasné. Bohužiaľ sa mi nepodarilo nájsť si domovskú agentúru v Česku, vždy ma odmietli kvôli výške - mám 171 cm. Rozprávam ale o naozaj kvalitných agentúrach s menom, ktoré vás niekam dostanú. Ponúk od neprofesionálnych agentúr som mala viacero, ale vždy som odmietla. Aktuálne riešim domovskú agentúru v Nemecku.
Ako pokračuje hľadanie?
Z jednej agentúry som nedávno dostala pozitívnu odpoveď. Z druhej mi ešte neodpovedali a pre tretiu som opät nízka. Uvidíme, nie je to jednoduché. :)
Dokážeš sa plus size modelingom u nás uživiť? Ako si zháňaš prácu?
Z 90% sa mi ozvú samotní fotografi. Najzaujímavejšia spolupráca pre mňa asi zatiaľ bola prehliadka pre taliansku značku Marina Rinaldi, pre ktorú som išla prehliadku. Uživiť sa len modelingom je ťažké - trh je veľmi malý a ponúk nie je veľa.
Vďaka fotografke Karolíne Ryvolovej máš krásne vílové fotografie v prírode – kde ste fotili, ako si na to spomínaš?
Karolína je dokonalá umelkyňa, skvelá fotografka, úžasná grafička a super človek. Spoznali sme sa pred dvoma rokmi na našom prvom fotení a od prvého momentu mi bolo jasné, že si sadneme. Naše prvé fotenie bolo v lese pri cintoríne - Karol má talent na vyberanie zaujímavých miest na fotenie. Atmosféra bola super, fotky boli super. Čo viac si priať.
Fotila si aj spodnú bielizeň - ako si sa pritom cítila?
Uvoľnene a dobre - ako pri takmer každom fotení. Keby som si neverila a nemala by som zdravé sebavedomie, nemohla by som sa modelingu venovať. Veľmi dôležitá, priam zásadná, je však atmosféra, v akej sa fotí a zloženie tímu, s ktorým sa pracuje.
Modeling nie je len o tele, je to kombinácia viacerých zručností aj vyžarovania...
Presne tak. Napríklad taká Kate Moss je 168 cm vysoká. Vravíte si málo? Máte pravdu. Na modeling je to veľmi málo, preto bola niekoľkokrát odmietnutá, kým sa jej začala hviezdna kariéra. Ale má osobnosť. Má vyžarovanie. Jednoducho "to" má v sebe. Ale Kate je jedna z tisíca.
Kritika, hejtovanie – to je také – „ľudské“ i slovenské – stretla si sa s tým?
Hejt je prítomný všade, takže áno, stretla, len som na to nebola dostatočne pripravená. Mala som to predvídať, nakoľko som sa rozhodla ísť s kožou na trh. Najhoršie sú internetové diskusie. Ľudia skrývajúci sa za anonymnou prezývkou či fotkou, sú zvyčajne najmúdrejší, najkrajší, najlepší, všetko vedia najlepšie a myslia si že majú právo súdiť. Taký negativizmus som si nevedela nikdy ani predstaviť. Urážky sú naozaj kreatívne. Citujem: "čo je to za sviňu", "fuj", "akurát na zabíjačku", "veľryba" a to je naozaj len pár z mnohých. Nikdy nepochopím, prečo sa o mňa ľudia zaujímajú, keď sa im nepáčim. Ja predsa nikoho nenútim, aby ma sledoval na sociálnych sieťach, čítal rozhovory so mnou či sa pozeral na moje fotky.
Na Slovensku je pritom len malé percento žien, ktoré pri pohľade na svoje telo obdivne pískne. Nie je to len okolie, sme kritickí aj sami na seba…
Myslím, že by sme k sebe mali byt kritickí, ale nie prehnane. Všetkého veľa škodí. Dôležité je byť so sebou spokojný. Aj keď asi žiadny človek so sebou nie je spokojný na sto percent. Ide ale o to, do akej miery sa touto nespokojnosťou necháme ovplyvniť. V tejto dobe, kedy nás ovládli sociálne siete a média majú hlavné slovo, je veľmi jednoduché začať sa podceňovať a porovnávať. Ale to je to najhoršie, čo môže byť. Dokonalosti nedosiahneme nikdy. A porovnávať sa s niekým znamená absolútne zabíjať tú jedinečnosť v nás, ktorou každý disponujeme a ktorá z nás robí ľudí.
Ako to dosiahnuť? Aký máš recept?
U mňa to prišlo tak nejak časom. Tým, že som začala sledovať iné plus size modelky, videla ich neupravené fotky a tým pádom aj všetky nedokonalosti, ktoré mali, som zistila, že majú veľmi podobné postavy, ako mám ja. Keď sa nehanbia ony, prečo by som mala ja? Sme slobodné a so svojím telom si môžeme robiť, čo samé uznáme za vhodné. Cítiť sa krásne a šťastne vo svojom tele je ten najlepší pocit, aký žena môže mať. Všetko to je v hlave. A mne sa to tam tak nejak správne zoradilo.
Už niekoľko rokov žiješ v Prahe, Poprad ti bol malý? Prečo si odišla?
Ako takmer každý mladý človek, aj ja som po škole tužila odísť. Myslela som si, že Poprad je malé mesto bez možností, ale ten čas, ktorý som strávila mimo, ma presvedčil o tom, že to tak úplne nie je. Poprad je a vždy bude mojím domovom, aj kvôli rodine - takisto ako Trenčín, moje rodné mesto, kde mám tiež veľkú časť rodiny. Už sa na to pozerám inak a mám trošku iné hodnoty a priority, ako keď som odtiaľ odchádzala. Praha ma vyformovala a možno aj ukázala, na čom v živote skutočne záleží.
A na čom záleží? Cez aké lekcie ťa to naučila?
Začiatky pre mňa neboli vôbec jednoduché. Takmer nikoho som tu nepoznala, nemala som tu prácu a vôbec som nevedela, čomu sa chcem vlastne venovať. V prvých mesiacoch som žila u brata v byte na rozťahovacom gauči a do týždňa som mala prvú prácu. Následne som si našla vlastný byt, presťahovala som sa, našla si o niečo lepšiu prácu a prihlásila sa do školy. Takže dlho som sama nezostala, ale aj tak mi veľmi chýbala rodina. A stále chýba. A na čom mi najviac záleží? Na rodine. Na zdraví. Na spokojnosti.
Posledné roky zaznamenal plus size modeling celkom veľký pokrok - plus size modelka Ashley Graham sa dostala na obálku Sports Illustrated, Barbie sa začala vyrábať s krivkami. Majú plus size modelky reálne viac príležitostí alebo sú to len mediálne bubliny?
V posledných rokoch majú plus size modelky oveľa viac príležitostí ako kedysi - žiaľ, nie na Slovesnku a v Česku. Značky kvôli dopytu verejnosti začali vyrábať aj väčšie veľkosti ako 42, tým pádom ich musia aj na niekom ukázať a odprezentovať. Vzniklo veľa značiek, ktoré sa orientujú i na na plus size módu a taktiež známe módne reťazce ako napríklad HM alebo Lindex rozšírili veľkosti. Stále to ale ešte nie je vyrovnané s "normálnymi" modelkami. Tie nás predbiehajú ak kvôli kampaniam na parfémy, kozmetiku či obuv, kam sa plus size modeling ešte tak úplne nerozšíril.
Myslíš si, že by mohli dostať ešte viac priestoru?
Určite áno! Bolo by úžasné dať šancu plus size modelkám aj v inej sfére ako v oblečení. Napríklad topánky, kozmetika, reklamy - a ponúknuť im rovnaké miesto na bilboardoch, v časopisoch a v reklamách ako ostatným.
Plus size modelky a haute couture – hudba budúcnosti?
Myslím, že toto je ešte ťažko v plienkach.
A čo plus size modelky na predvádzacích mólach – majú príležitosti doma? A vo svete napr. na fashion weekoch?
Doma málokedy, jedine pre špecifické značky na BMD alebo Fashion Weeku. V zahraničí je to takmer bežné.
Pred časom sa na Slovensku ozvali iniciatívy – zorganizovala sa dokonca súťaž Miss plus size - zaujala ťa? Ďalšie ročníky sa však už neuskutočnili...
Pokiaľ viem, na Slovensku bol iba jeden ročník, ktorý síce mal úspech, no ďalší sa už nekonal. Zato v Čechách tento rok prebehne už 3. ročník Miss Prima Křivky, ktorý sa teší čím ďalej tým väčšej obľube. Ten nápad sa mi veľmi páči, ale do podobnej súťaže by som sa asi neprihlásila. Bohužiaľ si nemyslím, že to dievčatám pomôže posunúť sa niekde v ich vysnívanej kariére. Ale možno sa mýlim.
Snažil sa ťa niekedy niekto nahovárať, aby si schudla a stala sa „klasickou“ modelkou?
Áno, stalo sa mi to viackrát, ale ja som odmietla. Jediné, kvôli čomu alebo komu sa budem niekedy meniť, som ja sama. Keď so sebou nebudem spokojná, zapracujem na tom. Ale vždy a jedine kvôli sebe.
A snažila si sa chudnúť kvôli sebe? Aké máš skúsenosti s diétami?
Nepríjemné, tak ako takmer všetci, ktorí niekedy vyskúšali diéty, ktoré im nepomohli. Prešla som si mnohými diétami, no úplne zbytočne. Takmer vždy to bolo kvôli ostatným, čo bola obrovská chyba. Ja som sa snažila mať samu seba vždy rada.
Ako sa udržiavaš fit?
Chodím behať, no taktiež milujem bicyklovanie, je to pre mňa obrovský relax. Ale veľmi rada aj varím, takže si stále vymýšľam nejaké chutné recepty.
Kde je v plus size modelingu hranica medzi zdravým a obéznym? Ako vnímaš napríklad plus size modelku Tess Holliday?
Tá hranica je veľmi tenká. Tess Holliday je extrém, ktorý určite nepodporujem. Ako osobnosť ju mám rada, ale jej vzhľad sa mi nepáči, pretože si nemyslím, že môže byť zdravá. Aj napriek tomu, že plus size modeling nepodporuje a nepropaguje tučnotu, obezitu a zdravý životný štýl, tak si niektoré dievčatá myslia opak a snažia sa byť modelkami, ktoré spadajú pod "plus size" kategóriu, aj keď očividne sú viac než len plus size. Toto označenie netreba zneužívať. Aj plus size modelky pravidelne cvičia a musia sa udržiavať v kondícii.
Máš v plus size modelingu svoj vzor?
Mám ich mnoho. Najčastejšie zdieľam momenty zo života Ashley Graham, pretože tá je najuspešnejšia, ale rozhodne nie je moja najobľúbenejšia plus size modelka. Je ich mnoho, no keby som mala vymenovať prvých päť, tak by to bola Tara Lynn, Denise Bidot, Justine LeGault, Sabina Karlsson, Iskra Lawrence a Hayley Hasselhoff, Ashley Graham, Robyn Lawley...Ups, tak to je viac ako päť. :)
Funguje aj v plus size modelingu photoshop?
Samozrejme. Ale existujú aj značky, ktoré jeho používanie zo zásady odmietajú, aby ukázali skutočnú krásu, so všetkým čo k tomu patrí. Napríklad značka Aerie, ktorá si tento rok vybrala ako tvár svojich kampaní nádhernú modelku Iskru Lawrence, nepoužíva žiadny photoshop. A tie fotky nie sú o nič horšie, práve naopak, sú nádherné.
Na sociálnej sieti sa snažíš propagovať pozitívne správy o plus size modelingu. Prečo? Má to svoju odozvu?
Chcem osloviť čo najviac ľudí a ukázať im, že aj kypré ženy majú čo ponúknuť a rozhodne by sa nemali za svoje telo hanbiť! Sama som to prežila a nie je nič horšie ako žiť v tele, ktoré neznášate, pretože podľa spoločnosti nie ste dosť chudá alebo dosť krásna. Vždy ma poteší, keď ma na sociálnych sieťach oslovia ľudia s tým, že sa im páči myšlienka, ktorú šírim a že mi fandia. Je to naozaj krásny pocit.
Rozčuľuješ sa ešte v obchode nad divnými strihmi oblečenia pre moletky?
Niekedy som prekvapená zo strihov či vzorov - ako keby bolo obliecť sa do obrovského vyťahaného trička riešením zakrytia nedokonalostí. Absolútne nie. Aj kyprejšie dámy si na seba môžu obliecť obtiahnutú vec, keď vedia, ako na to, svedčí to ich krivkám a cítia sa v tom dobre. Našťastie, mám svoje značky, ktorým som verná a nikdy ma ich móda nesklame.
Venuje sa niekto z domácich návrhárov aj plus size móde?
Bohužiaľ o žiadnej neviem, no keby sa venoval, viac než rada by som s ním spolupracovala.
Anorexia, bulímia – to sú témy, ktoré sa často riešia práve v súvislosti s modelingom – ako ukázať mladým dievčatám, že nemusia mať telo Gisele Bündchen, aby mohli byť spokojné, krásne a zdravé?
Myslím, že práve plus size modeling tomu dopomôže. Tým, že dievčatá uvidia "nedokonalosti" na iných dievčatách, ktoré majú aj ony samy, mohli by zistiť, že to nie je nič nenormálne. Ale veľkú úlohu tvorí aj rodinné zázemie, rodičia. To, aký vzťah majú oni k sebe, tak od nich odchytí aj dieťa.
Čo by si poradila tým, ktorí zvádzajú boj s tým, ako nosiť kilá naviac?
No…. Obleč si, čo sa ti páči, čo svedčí tvojej postave a jednoducho sa cíť božsky a užívaj si to. Potom ťa tak budú vnímať aj ostatní. Opäť je to všetko v hlave. Ako by ma mohol mať niekto rád, keď sa nemám rada ja sama?
Aký sen by ste si rada splnila?
V plus size modelingu by som sa určite veľmi rada dostala do zahraničia, najviac ma láka New York.
Držíme palce!
