Máloktorý novinár zmenil pohľad na žurnalistiku v takej miere ako práve Hunter S. Thompson
Svojským prístupom odmietal konzervativizmus zaužívaný v žurnalistike v podobe stŕpnutých chlapíkov v oblekoch ťukajúcich do písacích strojov. Vytvoril si vlastný smer, ktorý búral všetky dovtedy zaužívané metódy. Mnohí z vás určite poznajú legendárny film s Johnny Deppom a Beniciom Del Torom, Strach a Hnus v Las Vegas. No možno už nie toľkí vedia, koho vlastne film vyobrazuje. Je to novinár a svetoznámy žurnalista Hunter S. Thompson. Autor viacerých kníh a publikácií, jednou polovičkou ospevovaný, tou druhou zase zatracovaný. V každom prípade, máloktorý novinár zmenil pohľad na žurnalistiku v takej miere ako práve Dr. Thompson. Narodil sa roku 1937 v Lousville v štáte Kentucky ako najstarší z troch bratov. Dospievanie nemal jednoduché, po tom čo mu zomrel otec a z matky sa následne stala alkoholička, našiel už vo veľmi mladom veku záľubu v narkotikách. Cez to všetko sa musel starať o dvoch mladších bratov.
Po smrti otca nebol schopný dokončiť strednú školu a na dva mesiace bol odsúdený za lúpež, z ktorých si odsedel polovičku. Po tom, čo z väzenia vyšiel, mal v hlave jasno, chcel sa stať pilotom U.S. Air Force. Na leteckej základni podstúpil základný výcvik a na malý okamih rozmýšľal aj nad štúdiom elektrotechniky, no v hlave stále sníval o tom, že bude pilotom. Sen na idylickú budúcnosť sa mu razom rozplynul, keď bol bez milosti z armády vylúčený. Práve po tomto neúspechu začal rozmýšľať nad kariérou novinára. A na poli žurnalistiky sa už mienil usadiť natrvalo. Prijal pomocnú prácu v nevýraznej redakcii magazínu Time. Aj keď nie všetko šlo podľa plánov, svojho sna sa nechystal po druhýkrát vzdať. Nenechal nič na náhodu a naplno sa vrhol do písania. Zaobstaral si písací stroj a niekoľko mesiacov bezhlavo prepisoval diela Ernesta Hemmingwaya a Francise Scotta Fitzgeralda, len aby nasal ich štýl písania. Po niekoľkých mesiacoch sa už mohol pýšiť titulom reportéra pre denník The Middletown Daily Record. Obratom bol vyhodený, keď zasa raz neovládol svoju povahu a roztrieskal automat na sladkosti. V tomto období sa rozhodol vycestovať do Južnej Ameriky a pokračovať v novinárčine tam. Prešiel celým radom zahraničných redakcií a zároveň sa vydáva aj na cestu spisovateľa, keď na svojich potulkách spisuje nenápadnú knihu s názvom Rumový denník, ktorý tak isto mnohí z vás poznajú vďaka filmovej adaptácii spred piatich rokov. Na svoju slávu si teda musel počkať ešte niekoľko desaťročí.
V roku 1964 sa s manželkou a synom sťahujú do Kalifornie, kde začína pracovať pre National Observer a píše najmä správy z domova. O rok neskôr prichádza ponuka, ktorá zmení Thompsonovi celý život. Má možnosť napísať článok o motocyklovom gangu prezývanom Hell´s Angels. Pri článku však nezostane a Thompson sa do toho vrhá po hlave. Do motorkárskeho gangu sa mu podarí preniknúť a získať si ich dôveru. Celý rok žije s drsnými motorkármi a počúva ich životné príbehy. Z nich neskôr spisuje knihu Hell's Angels: The Strange and Terrible Saga of the Outlaw Motorcycle Gangs, ktorá vychádza v roku 1966. Keď sa tvrdí chlapi dozvedeli, že Thompson ich len vodil za nos, nič mu nedarujú. Najprv chcú podiel zo zisku, no neskôr sa uspokoja „len“ s poriadnou bitkou. Po vydaní knihy boli kritici a recenzenti v eufórii, pretože videli príchod veľkého spisovateľského talentu. Vyzdvihovali štylistiku, citlivosť a oddanosť autora zachytiť ničím neskreslený svet vnútri motorkárskeho gangu. Začiatkom 70. rokov sa začal zaujímať o politiku. Kandidoval na šerifa v Pitkin County v Colorade, no, žiaľ, neúspešne. Po politickej prehre vydáva článok v časopise Rolling Stone, ktorý je ako prvý považovaný za štýl gonzo žurnalizmu. To ešte netušil, že onedlho bude patriť medzi novinársku elitu. Všetko zmenili dostihy, z ktorých má napísať rozsiahly článok. Keďže nestíha uzávierky, do redakcie posiela iba svoje narýchlo písane zápisky, ktoré sa ale vôbec dostihov netýkajú. Opisuje tu ľudí vôkol seba, opilcov, nadšenie - a to veľmi subjektívne. Takto môžeme charakterizovať gonzo žurnalizmus.
Maximálne neobjektívny štýl, vtláčajúc samotného autora do role hlavného hrdinu. Majestátne dielo považované za hlavný pilier gonzo je kniha Strach a svrab v Las Vegas. Po vydaní bol Thompson vystrelený medzi spisovateľskú i novinársku elitu. Ale postupom času sa z knihy stala Thompsonova nočná mora. Na obrovský úspech už nedokázal nikdy nadviazať. Jediným svetlým momentom bol záujem o filmové spracovanie, ktorého sa ujal Terry Gilliam. Thompson začal čím ďalej tým viac rozprávať o samovražde. Je 20. februára 2005 a Thompson sedí vo svojom dome za písacím strojom. Vedľa seba má položenú nabitú zbraň. Píše: „Už žiadne hry, žiadne prechádzky, žiadna zábava, žiadne plávanie. 67, to je sedemnásť rokov po päťdesiatke. O 17 rokov viac, než som chcel. Nuda, žiadna zábava pre nikoho. Jednaj podľa toho, koľko ti je. Ukľudni sa, nebude to bolieť." Pred samovraždou ešte volá svojej žene, vedie s ňou bežný rozhovor, v tom nečakane zaznie rana a v slúchadle zostane ticho. Otec gonzo žurnalizmu odišiel zo sveta tak, ako prišiel, s úsmevom na tvári a veľkým buchotom.
