V ugandskom národnom parku Kibale sa odohráva mimoriadne vzácny a brutálny prírodný fenomén, ktorý vedci prirovnávajú k skutočnej občianskej vojne.
Pôvodne obrovská a mimoriadne súdržná skupina šimpanzov sa rozštiepila na dve znepriatelené frakcie, ktoré sa začali navzájom systematicky zabíjať. Najnovšia štúdia publikovaná v prestížnom magazíne Science ukazuje, že na premenu dlhoročných spojencov na smrteľných nepriateľov stačili len tri roky, informuje The Wall Street Journal.
Skupina šimpanzov s názvom Ngogo patrila k vôbec najväčším pozorovaným spoločenstvám tohto druhu vo voľnej prírode. Viac ako dve desaťročia si zvieratá navzájom pomáhali, utvárali silné sociálne väzby a svoje útoky sústredili výlučne na susedné kmene, čím si rozširovali teritórium a zvyšovali šance svojich mláďat na prežitie.
Čo sa zmenilo?
Zlomový moment nastal v roku 2015, keď niekoľko kľúčových dospelých samcov, ktorí udržiavali celú svorku pokope, podľahlo chorobám. V rovnakom čase sa do čela postavil nový alfa samec. Tieto náhle zmeny v hierarchii podľa primatológa Aarona Sandela z Texaskej univerzity vyvolali obrovské vnútorné napätie a agresiu. Vedci zistili, že rodina sa začala rýchlo polarizovať a zvieratá, ktoré sa predtým bežne stretávali, sa začali jeden druhému vyhýbať, pričom sa rozdelili na dve frakcie.
V rozmedzí rokov 2018 až 2024 výskumníci zaznamenali desiatky krvavých stretov, pri ktorých zahynulo najmenej sedem dospelých samcov a sedemnásť mláďat z početnejšej skupiny. Útočníci tak v priemere zabili jedného dospelého soka a dve mláďatá ročne, pričom skutočný počet obetí v hustom pralese je podľa odborníkov pravdepodobne ešte vyšší.
I have witnessed the chimpanzee engaging in a tribal civil war in Uganda 🇺🇬 pic.twitter.com/LGop8yLQpK
— Kamoga munawa (@KamogaMunawa) April 10, 2026
Mimoriadne vzácny jav
Podobné správanie síce v sedemdesiatych rokoch opísala už slávna primatologička Jane Goodallová, no v jej prípade zvieratá pravidelne prikrmovali ľudia, čo mohlo výrazne ovplyvniť ich správanie a teritoriálne návyky. Skupina Ngogo však žije v absolútnej voľnosti bez akéhokoľvek ľudského zásahu.
Výskumníci predpokladajú, že obrovská svorka jednoducho doplatila na svoj vlastný populačný úspech a napriek dostatku potravy začala vnímať silnú vnútornú konkurenciu o zdroje a partnerov. Ide pritom o mimoriadne vzácny jav, keďže podľa genetických dát dochádza k trvalému rozdeleniu šimpanzej skupiny v priemere len raz za päťsto rokov.
