Hrdina alebo zločinec?
Tvorcovia sa držia overenej naratívnej štruktúry a vždy, keď ide do tuhého, sa nás na pár minút snažia presvedčiť, že Assanov plán nakoniec nevyšiel. Aj vo finále prvej aj druhej epizódy sa však ukáže, že lupič džentlmen je vždy o niekoľko krokov vpredu, tak ako sme zvyknutí. Predvídavosť sa totiž stala charakteristickou črtou seriálu. Časť scenára, v ktorej sa zdá pre hlavného hrdinu všetko stratené, (takmer) vždy doteraz vystriedal happy end aj strategické vysvetlenie situácie. V tretej sérii sa však poriadne zapotíme.
Azda najspornejšia sekvencia je tá, v ktorej Lupina vidíme v bezvedomí, neskôr mŕtveho a dokonca v truhle na vlastnom pohrebe. Brilantne sa mu totiž podarí nafingovať vlastnú smrť. Hoci nepredpokladáme, že by tvorcovia odpísali hlavnú postavu hneď v premiérových častiach, divák si prestáva byť istý, ako ďaleko dokážu zájsť, a prichytí sa v poriadnom napätí. Adrenalín, čiastočnú neistotu a diskomfort však považujeme za svieži prvok a must-have prídavok pre verného diváka.
Vidieť Assana v boji o život a v zraniteľných situáciách nám dokonca pomôže zodpovedať najťažšie otázky, ktoré v sebe riešime už od začiatku prvej série. Byť alebo nebyť na strane Lupina? Je v poriadku stotožňovať sa so zlodejom a tešiť sa z jeho úspechu? Odpoveď je však pri tretej sérii jediná. Assana musíš milovať! V očiach verejnosti, ale aj tých našich sa totiž začína javiť ako moderný Robin Hood. Keď sa pred miestom krádeže perly objavia zástupy Lupinových skandujúcich fanúšikov, chceme sa pridať k nim. Razom si totiž uvedomíme, že Assane Diop sa o svoje „prachy“ vždy podelí, a my prechádzame na jeho stranu.
Veľké prekvapenie však nastáva na konci druhej epizódy, keď sa takmer po dvadsiatich rokoch objaví stratená Assanova mama. V momente, keď ho požiada, aby perlu vymenil za záchranu jej života, totiž nachvíľu prepadneme dileme, či si to naozaj zaslúži. Lupin, ktorý už veľkorysosť v žiadnom prípade neskryje, sa svojho úlovku neváha vzdať a my ako na ihlách prepíname na tretiu epizódu.
