EÚ chystá po masakroch v ukrajinskej Buči ďalší balík sankcií voči Rusku. Rieši aj zákaz dovozu ropy a uhlia

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a šéf diplomacie EÚ Josep Borrell zverejnili v utorok v poradí už piaty balík sankcií voči Rusku.

Nové reštriktívne opatrenia majú šesť hlavných pilierov a sú odpoveďou na kruté zaobchádzanie s civilným obyvateľstvom na okupovaných ukrajinských územiach, napríklad v Buči, kde vojaci údajne strieľali zabíjali aj civilistov, ktorí šli do ulíc hľadať vodu a jedlo. Nový balík sankcií musia jednohlasne schváliť lídri všetkých 27 štátov Európskej únie.

Prvým opatrením je zákaz dovozu uhlia z Ruska v hodnote štyroch miliárd eur ročne, čo obmedzí ďalší dôležitý zdroj príjmov pre Rusko. Nové sankcie sa ďalej týkajú úplného zákazu transakcií so štyrmi kľúčovými ruskými bankami, vrátane VTB, druhej najväčšej ruskej banky. Tieto štyri banky predstavujú 23 percent trhového podielu v ruskom bankovom sektore.

Do tretice sankcie znamenajú zákaz vstupu lodí a plavidiel prevádzkovaných Ruskom do prístavov EÚ. Výnimky sa budú týkať agropotravinárskych produktov, humanitárnej pomoci a dodávok v oblasti energetiky. Ruskí a bieloruskí cestní dopravcovia budú mať zákaz vstupu do EÚ, čo má obmedziť možnosti ruského priemyslu získať kľúčové suroviny.

Štvrtá oblasť sankcií zahŕňa ďalšie cielené zákazy vývozu tovarov do Ruska v hodnote desať miliárd eur v oblastiach, v ktorých je Rusko zraniteľné. Týka sa to napríklad kvantových počítačov, pokročilých polovodičov, ale aj niektorých strojov a dopravných zariadení. Cieľom je oslabiť ruskú technologickú základňu a priemyselné kapacity.

Piatym pilierom sankcií sú špecifické nové zákazy dovozu v hodnote 5,5 miliardy eur s cieľom znížiť tok peňazí do Ruska. Ide o rôzne produkty, od dreva po cement, od morských plodov po likéry, čím EÚ zároveň uzatvára medzery medzi Ruskom a Bieloruskom, cez ktoré sa ruské tovary dostávali do Európy.

Poslednou, šiestou skupinou sú cielené reštriktívne opatrenia, ako je všeobecný zákaz účasti ruských spoločností na verejnom obstarávaní v členských štátoch EÚ, alebo vylúčenie finančnej podpory, či už európskej alebo národnej, ruským verejným orgánom. Cieľom je dosiahnuť, aby peniaze z európskych daní nešli do Ruska v akejkoľvek podobe alebo forme.

Plyn sankcie neriešia, o rope sa diskutuje

„Tieto zverstvá nemôžu a nebudú ponechané bez odpovede. Páchatelia týchto ohavných zločinov nesmú zostať nepotrestaní,“ uviedla na margo nových sankcií šéfka EK. Spresnila, že EÚ vytvorila spoločný vyšetrovací tím s Ukrajinou, ktorého úlohou je zhromažďovať dôkazy a vyšetrovať vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti na Ukrajine.

Tým, že Rusko vedie neľútostnú vojnu nielen proti armáde Ukrajiny, ale aj proti jej civilnému obyvateľstvu, musí EÚ udržiavať maximálny tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskú vládu. Konštatovala, že štyri balíky sankcií, ktoré EÚ prijala po ruskej invázii na Ukrajinu, tvrdo zasiahli a obmedzili politické a ekonomické možnosti Kremľa, ale po udalostiach z Buče a iných ukrajinských lokalít Únia musí svoj tlak na Moskvu zvyšovať.

Okrem uvedených šiestich pilierov sankcií Josep Borrell pripravil návrh s menami ďalších jednotlivcov, ktorí pribudnú na doterajší „čierny zoznam“ EÚ. „To však nie je všetko. Pracujeme na dodatočných sankciách vrátane sankcií za dovoz ropy a uvažujeme aj o niektorých návrhoch, ktoré predložili členské štáty, ako sú nové dane alebo špecifické platby, napríklad v podobe viazaných účtov,“ dodala Von der Leyenová s tým, že v súčasnosti sankcie voči Rusku uplatňuje viac ako 40 krajín sveta.