Podľa umelcov treba o šikanovaní nahlas hovoriť.
Obeťou šikanovania sa môže stať ktokoľvek. Nielen tí, ktorí v niečom zaostávajú, ale aj tí, ktorí vynikajú. Môže to byť ten, ktorý má najlepšie známky, ale aj tá, ktorá nosí netypický účes. Zámienkou na šikanovanie môže byť totiž akákoľvek inakosť. Predstav si, že si opäť na základnej škole. Máš svojský štýl obliekania, jedinečný výzor, originálnu záľubu alebo inú národnosť? V tom prípade je pravdepodobné, že sa staneš terčom šikanovania. Ak si ho nikdy nezažil a nebol si ani jeho svedkom, si jeden z tých šťastných. Avšak ak si sa s ním v živote stretol, vieš, aké je dôležité o ňom hovoriť.
Preto ti v spolupráci s Nadáciou Markíza prinášame niekoľko príbehov šikanovaných detí a taktiež pár rád od psychologičky Petry Arslanovej Šinkovej, ktorá je odbornou garantkou projektu Odpíšeme ti. Tento projekt vznikol z iniciatívy Nadácie Markíza, ktorá sa rozhodla v spolupráci s odborníkmi podať pomocnú ruku obetiam šikanovania a zároveň priniesť osvetu o tomto probléme.
Príbehy, ktoré si v tomto článku môžeš prečítať, sú skutočné. Podelila sa o ne psychologička Petra Arslan Šinková, ktorá sa tejto problematike dlhodobo venuje. Uverejňujeme ich so súhlasom dotknutých osôb.
Pomstiť sa chcela aj po rokoch
Prvý príbeh je o žene, ktorá zažila psychické šikanovanie na základnej škole. Vysmievanie, branie desiatej, ničenie vecí, zámerné ignorovanie, vysypaná taška či dokonca pľutie do desiatej boli na dennom poriadku. Nezdôverila sa nikomu. Prešla si fázami, keď pociťovala strach, hnev aj frustráciu. Aj po rokoch sa chcela pomstiť. Keď sa stala matkou, mala prehnané ochranárske reakcie. Len čo niekto jej dieťaťu na ihrisku zobral hračku, reagovala neadekvátne.
Dieťa odhlasovala z krúžkov, ak malo náhodou s niekým bežný konflikt. Nenechávala ho v družine a zakazovala mu kamarátov, keď sa jej zdalo, že nerobia po vôli jej dieťaťu. Mala strach, že aj jej dieťa bude obeťou šikanovania. Avšak týmto hyperprotektívnym prístupom spôsobila, že bolo veľmi zakríknuté a pasívne. Pomohli jej až psychoterapeutické sedenia, vďaka ktorým sa naučila pracovať so svojím hnevom a strachom.
Príbeh so šťastným koncom
Druhý príbeh je o dievčati, ktoré spolužiačky v triede nebrali medzi seba, a tak sa posťažovalo mame. Tá sa porozprávala s učiteľkou a tá s dievčatami. Spolužiačky sa na dievča nahnevali a začali ho ignorovať. Nepozvali ho na oslavy ako jediné z dievčat, nikto s ním nechcel sedieť a cez prestávku s ním nikto neprehovoril. Trápilo sa, ale nechcelo nič hovoriť rodičom, aby sa spolužiačky nehnevali ešte viac. Často chodilo na toaletu, hlavne cez vyučovacie hodiny, pretože sa v škole zle cítilo a unikalo tak na miesto, kde bolo osamote.
Rodičia dievčatka vyhľadali psychologičku Petru. Videli totiž, že ich dcéra je smutná a bez nálady. Neskôr sa dostavilo aj nechutenstvo a dievča odmietalo chodiť do školy. Škola bola našťastie otvorená spolupráci, a tak mohla Petra zrealizovať sociometrický dotazník. Pomocou projektívnych metód a rozhovorov s deťmi sa potvrdilo šikanovanie. Dôležitá bola práca s triedou, hranie rolí a rozhovory. Dievčatá si neuvedomovali, ako veľmi ich spolužiačka trpí. Situácia sa podchytila včas a dievča nemuselo meniť školu. Nakoniec si dokonca našlo v triede najlepšiu kamarátku.
Zastrašovanie, bitka aj manipulácia
Je dôležité, aby ľudia vedeli, čo všetko môžu považovať za šikanovanie. Podľa psychologičky Petry sa môžu deti stretnúť s rôznymi formami šikanovania. „Môžu sa stretnúť so psychickou formou šikany, teda so zámerným prehliadaním a vyčleňovaním, ponižovaním, zastrašovaním a vyhrážaním. Môže to však byť aj druhá najčastejšia forma, teda fyzické ubližovanie. To sa prejavuje formou bitky či telesných útokov. Rozšírenou formou je aj ničenie vecí alebo ich násilné vymáhanie. Často ten, kto šikanuje, manipuluje so šikanovaným, vyhráža sa mu a vynucuje od neho jedlo, peniaze alebo ho núti spraviť niečo, čo dieťa nechce a urobí to pod nátlakom,“ vysvetľuje odborníčka.
Je v poriadku požiadať o pomoc
Najdôležitejšie vlastne je, aby deti a mladí vedeli, že nikto nemá právo akýmkoľvek spôsobom im ubližovať. Ak sa teda niekedy v takejto situácii ocitneš, ubezpeč šikanovaného, že si na jeho strane. Zdôrazni mu, že to nie je jeho vina ani hanba. Následne mu môžeš navrhnúť, aby porozmýšľal, komu sa s týmto problémom zdôverí. Môže to byť rodič, učiteľ, psychológ alebo kamarát. Najdôležitejšie však je, aby to bola osoba, ktorej dôveruje.
„Je dobré poznať svoju hodnotu, mať sa rád, vedieť povedať nie, keď sa mi niečo nepáči, nenechať sa manipulovať. Deti to často nezvládnu samy, preto potrebujú pomoc. Ak sa obávajú zdôveriť niekomu vo svojom okolí, môžu sa obrátiť na Linku detskej istoty, kde sa dovolajú bezplatne a anonymne 24 hodín denne. Tu im pomôžu odborníci, poradia im, vypočujú ich... Viac informácií nájdu deti a mládež aj na stránke www.odpisemeti.sk,“ doplnila psychologička Petra.
Môžeme ju zastaviť
Ľudia by si však mali uvedomiť, že šikanovanie môžeme zastaviť len tak, že naň zareagujeme. Nikto z nás by v takýchto prípadoch nemal zostať ticho. Možno to môže byť aj taká malá, ale zároveň odvážna výzva pre každého z nás. Aj pre teba. Keď budeš najbližšie svedkom toho, ako niekto niekomu ubližuje, ozvi sa. „Pokiaľ útočník cíti, že sa za šikanovaného nikto nepostaví, bude pokračovať,“ upozorňuje odborníčka.
Dopĺňa, že to často pomôže aj v školách. „Ak sa viac detí postaví za dieťa, ktorému je ubližované, pretože je v triede tzv. zdravé jadro, čo sú deti, ktoré sú vnímavé a nedovolia, aby sa druhému ubližovalo, tak sa šikana zastaví už v začiatkoch,“ vysvetľuje.
Povedz to nahlas!
Projekt Odpíšeme ti má aj vlastnú pieseň. Táto skladba s výstižným názvom Povedz to nahlas! je výsledkom spolupráce dvoch slovenských interpretov Jany Kirschner a Separa. Speváčka zložila hudbu a obaja umelci si napísali svoju časť textu, ktorý rozhodne dokáže chytiť za srdce. Obzvlášť motivačná je Separova časť, ktorá sa končí slovami: „Odvaha je cesta a strach je len parazit.“ Separ túto vetu navyše označil za hlavný message piesne.
Sám teda vidíš, aké je dôležité nezostať ticho a povedať to nahlas. Ak si sa so šikanovaním stretol ty sám alebo niekto v tvojom okolí, neváhaj kontaktovať odborníkov. Na bezplatné telefónne číslo 116 111 môžeš zavolať anonymne, a to 24 hodín 7 dní v týždni. Ak však radšej píšeš, kontaktuj ich na webe odpisemeti.sk. A nezabudni, šikanovanie dokážeme zastaviť iba spolu.
