Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Nepodarilo sa uložiť zmeny. Skús sa nanovo prihlásiť a zopakovat akciu.
V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Najnovší výskum dokazuje, že nielen nedostatok, ale aj nadbytok spánku je nebezpečný.
To, že nekvalitný spánok, alebo jeho nedostatok, môžu viesť k zdravotným problémom, dokazujú stovky štúdií. Podľa najnovšej štúdie Coloradskej univerzity v Boulderi však aj nadmerný počet hodín spánku môžu mať negatívny účinok na naše zdravie.
Podľa portálu The Denver Channel vedci určili, že ideálny počet hodín, ktorý by si mal spať každý deň, je 6 až 9 hodín. S týmto objemom rátali aj profesori a výskumníci, ktorí počas 7 rokov pozorovali vzorku takmer pol milióna účastníkov. Ich cieľom bolo dokázať, že dĺžka spánku priamo ovplyvňuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. Ak spíme príliš dlho alebo príliš krátko, zvyšuje sa riziko infarktu.
Takto sa vyjadril jeden z autorov štúdie, ktorý verí, že ich výskum je jedným z najsilnejších dôkazov o priamom prepojení medzi kvalitou spánku a kvalitou nášho zdravia.
Účastníci výskumu mali 40 až 69 rokov a nikdy predtým neutrpeli infarkt myokardu. Pri dlhodobom pozorovaní vedci zistili, že ľudia s genetickou predispozíciou na kardiovaskulárne ochorenia si vďaka pravidelnému, 6- až 9-hodinovému spánku, znížili riziko infarktu až o 18 %.
Ďalšie výsledky štúdie sú takéto:
Účastníci, ktorí spali menej ako 6 hodín, mali o 20 % vyššiu šancu, že dostanú infarkt.
Tí, ktorí spali viac ako 9 hodín, si pravdepodobnosť zvýšili až o 34 %.
Riziko infarktu sa zvyšuje priamo úmerne s časom, o koľko dlhší alebo kratší je spánok človeka.
Dĺžka spánku priamo ovplyvňuje zdravie nášho srdca. Zdroj: unsplash.com
Dlho sa toto spojenie nedarilo dokázať
Podľa informácií The Denver Channel, vedci sa už veľmi dlho snažili dokázať toto spojenie. Nevedeli však, či kvalita spánku ovplyvňuje srdce, alebo je to naopak. Coloradská univerzita však okrem dĺžky spánku pracovala aj s genetickými informáciami o účastníkoch a sledovali 30 ďalších faktorov. Dĺžka spánku priamo ovplyvňovala pravdepodobnosť rizika bez ohľadu na ostatné faktory. Mohli ich tak vylúčiť, čím dokázali priame spojenie.
Prišli tak k hodnoverným výsledkom, ktorý dokazuje, že dĺžka spánku priamo ovplyvňuje zdravie srdca človeka, a to tak pre ľudí s genetickou predispozíciou na infarkt, ako aj pre tých, ktorí túto predispozíciu nemajú.
Pre rovnaké médium sa vyjadril jeden z autorov Iyas Daghlas, podľa ktorého je toto dobrá správa pre verejnosť. Štúdia podľa neho dokazuje, že nezáleží na tom, do akej rodiny sa narodíme. Vyjadril sa nasledovne:
Bez ohľadu na to, aké riziko srdcového infarktu ste zdedili, zdravé množstvo spánku môže toto riziko znížiť na polovicu podobne ako zdravé stravovanie alebo vzdanie sa cigariet.
Zdá sa teda, že pri spánku platí staré známe: všetko s mierou.
