Ako sa darí slonom počas zimy?
Zrejme každý Slovák aspoň raz počul o zoologickej záhrade Bojnice. Nachádza sa v nej viac ako 430 druhov zvierat a 3 500 jedincov. Zoo v Bojniciach je jedinou štátnou zoologickou záhradou na Slovensku, jej zriaďovateľom je ministerstvo životného prostredia. Pre verejnosť bola otvorená 1. apríla 1955 a jej súčasná rozloha je 41 hektárov, z čoho viac ako polovicu tvorí expozičná časť.
Ako jediná zoo na Slovensku chová napríklad kengury svižné, nandíny či slony africké. Práve kvôli nim sme sa rozhodli Bojnice navštíviť. Boli sme zvedaví, ako sa slonom darí počas zimy.
Prišli sme neohlásene
Do Bojníc sa priamym spojom z hlavného mesta nedostaneš. Najrozumnejším riešením je autobus alebo vlak do Prievidze, z ktorej chodia pravidelné autobusové spojenia priamo do Bojníc. Auto je ale najideálnejšie riešenie, priame spoje do Prievidze chodia totiž len občas.
Zoologická záhrada sa nachádza hneď vedľa tamojších kúpeľov a Bojnického zámku. Všetky tri lokality sú priamo prepojené s malebným centrom mesta, kde sa nachádzajú reštaurácie a kaviarne. Do zoo sme prišli neohlásene, nikomu sme nedali dopredu vedieť, že chystáme reportáž.
Keď sme dorazili pred brány zoo, najskôr sme si neboli istí, či je vôbec otvorená. Svetlá boli zhasnuté a pokladne na prvý pohľad prázdne. Po chvíľke sme si v jednom z pokladničných okien všimli pani, ktorá nám bez problémov predala lístky a poslala nás k turniketom. Hneď pri vstupe sme narazili na prvé klietky, v ktorých boli chované dravé vtáky.
Na prvom rázcestí sme našli mapu celej zoo. Plánom bolo prejsť všetky vystavené exponáty, preto sme si spravili provizórny rozvrh. Najskôr sme si obzreli vtáky a terárium, následne sme prešli k cicavcom.
Po polhodine sme zistili, že sme v celej zoo takmer sami. Stretli sme dvoch ľudí v teráriu a ďalších dvoch sme uvideli, až keď sme zo zoologickej záhrady odchádzali (o takmer štyri hodiny neskôr). Návštevnosť počas zimných dní pravdepodobne nie je najlepšia.
Znudené zvieratá
Zoologická záhrada je nevšedný zážitok. Môžeme vďaka nej vidieť na vlastné oči zvieratá, ktoré poznáme len z dokumentárnych filmov. Ak sa na to ale pozrieme z druhej strany ohrady, je to úplne o niečom inom. Stvoreniam, ktoré žijú vo voľnej prírode, bola naordinovaná samotka – štyri steny, desiatky ľudských očí a dennodenný hluk. Človek by sa zbláznil. Čo to spraví so zvieraťom?
Medvede na nás pôsobili spomedzi ostatných zvierat najsmutnejšie. Keď sme sa dostali k ich výbehu, len nečinne sedeli a hľadeli smerom na svoju klietku. Občas k nám otočili, no to bol jediný pohyb za celých 20 minút, čo sme ich sledovali.
