- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
V roku 1960 sa stal maličký kostol dejiskom ohavného činu.
Kto by si bol pomyslel, že kostol, posvätné miesto veriacich, zažije v maličkom meste brutálne vyčíňanie pomätenej mysle? Presne toho bol totiž kostol v Námestove pred 57 rokmi tichým svedkom. Pobožní Oravčania si tam dodnes každoročne uctievajú pamiatku troch obetí, ktoré sa stali terčom masového vraha - Jána Jeneja. Jeho úmysel bol na míle vzdialený tomu, ako sa situácia napokon vyvrbila. Do kostola totiž neprišiel zabíjať, nešiel sa ani pomstiť a náboženstvo v celej veci nehralo žiadnu rolu. Obete boli skrátka v zlom čase na zlom mieste. Incidentom bola šokovaná aj tamojšia cirkev, ktorá musela na niekoľko dní múry svätého miesta opustiť, aby tak prenechala miesto vyšetrovateľom.
Mladý, iba 20-ročný Ján Jenej za svoj neľahký život vinil predovšetkým svojich rodičov. Obviňoval ich zo zanedbávania a vyčítal im nedostatočnú starostlivosť a slabý záujem. Pravdou však je, že Jenej musel trpieť silnou psychopatológiou osobnosti, pretože priebeh ako aj hodiny tesne po vražde boli nanajvýš brutálne a bez akýchkoľvek emócií či úsilia zamiesť stopy. Trojnásobná vražda ale nebola prvým trestným činom, ktorého sa Jenej dopustil. Tesne pred činom bol totiž prepustený z väzenia za pokus o znásilnenie mladej ženy, za ktoré si odsedel dva a pol roka. No ešte predtým sa zapísal na učilište vo Vrútkach, kde študoval za strojného zámočníka. Aby ušetril za bývanie, žil u svojho strýka a tety. Dlho si tam však nepobudol. Už v tých časoch začal byť na štúdium ako aj okolie mierne apatický. Školu nebral vážne a viac ako na štúdium sa zameriaval na zábavu. Voľné chvíle vypĺňal najmä pitím a fajčením po krčmách. Na internáte nebolo jeho správanie o nič lepšie. Do častých konfliktov sa dostával okrem učiteľov aj s rovesníkmi. Tých pravidelne okrádal o peniaze, ktoré následne míňal za alkohol a cigarety. Nič mu nebolo sväté. Na internáte ho držali iba preto, že školu mal čochvíľa dokončiť.
Po škole vystriedal viacero zamestnaní, no v žiadnom dlho nevydržal. Chýbala mu pracovná morálka a dostatočné nasadenie, aké u čerstvého absolventa všetci očakávali. Po nociach sa bezcieľne túlal ulicami a pil koľko vládal. Nedostatok peňazí začal čoskoro pociťovať. Zdrojom príjmu sa mu tak stali občasné brigády a finančná pomoc od jeho rodičov, prevažne od mamy, ktorá sa nad ním vždy zľutovala a poskytla mu finančnú hotovosť. Jenej dáva všetky peniaze do alkoholu. Pije stále čoraz viac. V alkoholovom opojení sa navyše stáva značne agresívnym a nevypočítateľným. Jedného večera však stratí všetky zábrany a zdravý úsudok. Z krčmy, kde predtým požil veľké množstvo alkoholu, sa vydá na nočné blúdenie ulicami. Cestu mu čoskoro skríži mladá mamička s dcérou, na ktoré z ničoho nič zaútočí. Znásilnenie ale nevyjde podľa predstáv a iba 18-ročný Jenej sa prvýkrát dostáva za mreže. Po odpykaní trestu sa javí Jenejova osobnosť ako vyliečená. Zdá sa, že väzenie mladému delikventovi otvorilo oči, no len do chvíle, čo prestane navštevovať prácu a dá sa opäť na cestu profesionálneho alkoholika.
Peniaze si neváha zarábať drobnými krádežami a predajom vlastných vecí. Všetko samozrejme končí na dne pohárika. Jenej sa ešte naposledy uchádza o zamestnanie, no neúspešne. Vo Vrútkach sa hlási na pozíciu strojného zámočníka, no zamestnávateľ si Jeneja pamätá ešte zo školských čias, kedy nebol práve zodpovedným študentom. Finančná tieseň ho privádza až ku krajným riešeniam. V hlave mu napadá plán na vykradnutie tamojšieho kostola. A keďže sú Oravčania povestní svojou katolíckou oddanosťou, očakáva, že nádobky na milodary budú plné peňazí. 26. februára 1960 sa krátko po 16. hodine vydáva do námestovského kostola s cieľom odniesť si čo najväčší lup. Na pomoc si pritom berie sekeru. Tá sa už onedlho stane vražednou zbraňou. Odhodlaný ulúpiť čo najviac vstupuje so sekerou v rukách do kostola. Pri zadných dverách zbadá prvú pokladnicu. S pomocou sekery ju strháva zo steny. Pri jej otváraní započuje, že dovnútra vstupuje neznáma žena. Je ňou veľmi sporiadaná a oddaná veriaca Helena V. Tamojší kostol navštevuje so železnou pravidelnosťou. Taktiež na fare vypomáha s udržovaním čistoty a poriadku.
Po príchode si Helena kľakla a začala sa modliť. Modlitbu už však nedokončila. Zozadu sa k nej v tichosti priblížil Jenej, ktorý jej uštedril tvrdý úder sekerou do hlavy. Helena padá k zemi. Pripravený ju sexuálne zneužiť, odťahuje svoju prvú obeť ku spovednici. Tam nadobúda pocit, že žena ešte dýcha. Nenecháva teda nič na náhodu a vracia sa po sekeru. Tou ju niekoľkokrát udrie do tváre, čím spôsobí masívne krvácanie. Ani nadmerné množstvo krvi ho však neodradí, aby obeť vyzliekol, no s pohlavným stykom má problém. Ženu paradoxne neokradol. V jej vrecku sa po príchode policajtov našla bližšie neurčená hotovosť. Po neplánovanej vražde sa vracia Jenej ku svojmu prvotnému plánu. Opäť sa pustí do otvárania nádob s peniazmi, no kostol dlho prázdny nezostane. Dvere sa znovu otvoria. Tentokrát sa v nich zjaví milujúci manžel a otec troch detí - Florián V. I ten patrí medzi silných veriacich a v kostole hľadá útechu od neľahkej životnej situácie. Keďže manželka trpí nevyliečiteľnou chorobou a najstarší syn je ľahko postihnutý, celá opateru o rodinu spadá na jeho plecia.
Florián si podobne ako Helena pred pár minútami taktiež kľakol na kolená a začal sa zhovárať s Bohom. Dlho ale nevydržal. Jenej sa na neho opäť vrhol zozadu a zasadil mu rany tak silné, až mu prerazil lebečnú kosť. Florián bol na mieste mŕtvy. Nebol v tej chvíli však jediný, koho Jenej odprevadil zo sveta. Po tom, čo sa Floriánova manželka dozvedela o mužovej smrti, zomrela tiež. Po manželoch zostali tri maloleté deti. Po druhej vražde sa znovu vydáva na obhliadku kostola, aby našiel aj zostávajúce nádoby s peniazmi. Lúpež mu po tretíkrát prekazí náhodný návštevník. Albína S. mala v čase vraždy iba 17 rokov a pred sebou blížiacu sa maturitu. Práve tá sa stala zámienkou na návštevu kostola.
Podobne ako obete pred ňou, aj ona si kľakla na kolená a nerušene sa oddávala spirituálnym myšlienkam. Jenej tentokrát vedel, že si vraždu spestrí aj sexuálnym stykom. Mladá dievka ho totiž výrazne vzrušovala. Ku svojej poslednej obeti sa opäť nerušene priblížil a udrel ju niekoľkokrát sekerou. Keď upadla do bezvedomia, odtiahol ju k spovednici, kde ju aj vyzliekol a znásilnil. Po trojnásobnej vražde pozbieral všetky peniaze, ktoré našiel a z kostola sa pomalým krokom vydal do neďalekej krčmy. Nutné podotknúť, že v rukách stále držal zakrvavenú sekeru a navyše aj on sám bol značne postriekaný krvou. Veľké starosti si však nerobil. Sekeru odhodil do neďalekého kultúrneho domu a zaliezol do pohostinstva. Krvavé škvrny na oblečení vysvetľoval bitkou. Nikto mu nemal dôvod neveriť, veď by to nebolo prvýkrát. Večer napokon končí u strýka vo Vrútkach, kam sa dopravil vlakom. Na slobode si však dlho nepobudne. Hneď nasledujúca ráno si ho z bytu odvážajú muži verejnej bezpečnosti. Svoj čin za celú dobu vo vyšetrovacej väzbe neoľutoval a neprejavil ani najmenší náznak ľútosti. Súd mu nakoniec udelil ten najvyšší trest aký mohol - trest smrti.
