Vizuálna stimulácia dokáže narobiť divy.
O pornografii sa toho už popísalo mnoho. Každý deň pribúdajú desiatky článkov o tom, ako pornografia škodí, ako pornogafia prospieva, koľko jej denne po celej planéte zhliadneme a ešte to aj dokážeme rozdeliť do presných kategórií, takže v dobe moderných technológií máme porno doslova na dlani ruky. Čo nás však vedie k tomu, aby sme pornografiu pozerali pravidelne a najčastejšie ju využívali ako skvelú vizuálnu pomôcku pri masturbácii a dosahovaní orgazmu? Na portáli Vice sa neurovedec a profesor David J. Linden ešte dávnejšie rozpísal o tom, aké prepojenia existujú medzi sexuálnym vzrušením, pornografiou, orgazmom a dokonca ešte aj šteklením.
Od doby, kedy bola pornografia dostupná len v zakázaných časopisoch a na potajomky distribuovaných videokazetách, dnes prešlo už niekoľko desaťročí a človek sa tak ku nej dokáže dostať v priebehu zopár sekúnd a niekoľkých kliknutí. Kvôli širokej dostupnosti pornografie sú ňou už mnohí diváci doslova presýtení, a preto od nej vyžadujú rôzne divokejšie kategórie, aby sa vôbec dokázali vzrušiť, čo samozrejme súvisí aj s vnímaním sexuality a masturbácie v ľudskom mozgu. Profesor Linden síce považuje porno za čosi, čo dokáže otvárať dvere novým predstavám a fantáziám, ale zároveň hneď pridáva, že nesmieme zabúdať na to, ako vlastne vzrušovanie pri masturbácii funguje v hlave.
Ešte predtým, ako sa Linden dostal ku samotnej masturbácii, pokúsil sa vyjasniť to, čo sa vlastne deje pri dotykoch na vlastnom tele. Určite si už rozmýšľal nad tým, prečo vie byť šteklenie od iného človeka pekelne nepríjemné, ale ak si po rovnakých častiach tela prejdeš vlastnými prstami, reakcia je minimálna. Náš mozog jednoducho vyhodnocuje dôležitosť a zároveň aj nebezpečenstvo každého dotyku, ale ak pochádza od vlastných rúk, potom ho nepokladá za riziko a potláča jeho efekt. Výskumy na ľuďoch týkajúce sa šteklenia jasne preukázali, že centrá mozgu zodpovedné za vyhodnocovanie druhu dotyku sú pri šteklení vlastnými prstami oveľa menej aktívnejšie ako pri šteklení z externého zdroja. Linden však nezabúda na to, že pri šteklení vlastnými prstami bola výrazne ovplyvnená časť mozgu s názvom mozoček, ktorý sa stará o prijímanie signálov z dotykov a zároveň o inštrukcie vyvolávajúce následný pohyb. Ak sa pohybové inštrukcie potom dostávajú do silnejšieho vzťahu so signálmi z buniek vnímajúcich dotyky na našej koži, mozoček vie rozoznať, že sa šteklíme sami a pocity zo šteklenia utlmuje. Presne v tejto časti sa Linden pozastavuje nad tým, že šteklenie vlastnými prstami je veľmi podobné masturbácii, pretože mozoček vníma, že sa pohlavného orgánu nedotýka žiadny externý činiteľ, a tak opäť raz silnejšie stimulačné pocity potláča.
V tomto momente do hry vstupujú rozmanité možnosti, ako si svoju masturbáciu ozvlášniť a pomôcť si pri dosahovaní orgazmu. Veľkej časti ľudí efektívne pomôžu aj sexuálne predstavy priamo v mysli, ale ešte o čosi efektívnejší je priamy vizuálny materiál, a teda pornografia. Práve sledovanie pornografie začne stimulovať aj ostatné časti mozgu, ako napríklad tie zodpovedné za vnímanie vizuálnych či emocionálnych podnetov, a práve tie dokážu konkurovať potlačenej dotykovej stimulácii z mozočku až do takej miery, že ju postupne prekonajú a človek sa dovedie až ku orgazmu. Zľahčene povedané, porno jednoducho spôsobí to, že masturbujúci človek porazí utlmenú stimuláciu pochádzajúcu od vlastných prstov či rúk vďaka mohutnému návalu vizuálnych podnetov. Náš mozog je dokonca taký fascinujúci, že pri sledovaní pornografických videí, kde sa v hlavných úlohách nachádzajú rôzne masáže či ďalšie dotykové stimulácie medzi aktérmi, dokáže v istej miere preniesť tieto stimulácie aj na svoje vlastné telo. Nečudo preto, že masáže patria medzi najobľúbenejšie pornografické kategórie, pretože človek by vďaka nim teoreticky mohol orgazmus dosiahnuť ešte o čosi intenzívnejšie a možno aj rýchlejšie.
Pornografia preto neslúži iba ako nástroj na povzbudzovanie mravného úpadku našej dnešnej spoločnosti, ale skutočne ľuďom vie pomôcť pri masturbácii, keď si musia poradiť s vlastnými prstami či dlaňami a náš mozoček nám nechce dopriať takú mieru dotykovej stimulácie, akú zažívame, ak nás uspokojuje niekto iný. Mali by sme preto pornohercom a pornoherečkám poďakovať za to, že nám neustále ponúkajú nové námety a predstavy, ktoré potom vieme zúročiť v našej mysli, ale aj mimo nej. Mimochodom, ak ťa zaujali myšlienky a expertíza profesora Lindena, potom si môžeš kúpiť aj jeho knihu, v ktorej sa venuje podobným fascinujúcim zákutiam našej mysle.
