Netflix nás neprestáva zásobovať skvelými originálnymi projektami a BoJack patrí k tomu najlepšiemu, čo dnes nájdete.
Seriál o hovoriacom koňovi si minulý rok odkrútil už tretiu sériu a definitívne zakotvil vo vodách najlepšej seriálovej tvorby súčasnosti. Čakanie na sériu číslo 4 si skrátime bližším pohľadom na tento hranice žánru redefinujúci projekt. Kontext nie je nijako zvlášť komplikovaný - prvá epizóda nám predstaví BoJacka (Will Arnett), niekdajšiu hereckú hviezdu, z ktorej 20 rokov po svojom celosvetovom úspechu ostal len cynický alkoholik v strednom veku snažiaci sa stať opäť relevantným. S BoJackom v jeho vile žije mladý Todd (Aaron Paul), jednoduchý 24-ročný chlapec, ktorý pred 6 rokmi nemal kam ísť a BoJack mu poskytol nocľah na svojom gauči. O pol dekády neskôr sa tam Todd stále každé ráno zobúdza. BoJackova neúspešná snaha o oprášenie zašlej slávy napísaním autobiografie sa pretaví nielen v predstavenie ďalšej kľúčovej postavy - Diane - ale aj v začiatok predstavovania konceptu pátrania po spôsobe, ako sa vyrovnať so samým sebou a svojou sebadeštruktivitou. Tvorcom sa popri mnohých ďalších úspechoch darí nádherne pracovať s myšlienkou, že túžba byť dobrým človekom z nás dobrého človeka nerobí.
Jedna z vecí, ktorá robí z BoJacka tak dobrý seriál je nepochybne fakt, že na rozdiel od iných satirických komédií majú činy postáv v tomto projekte dôsledky. Vždy. Niektoré okamžite, iné aj po poltucte epizód. Hoci sa prvá séria rozbieha o čosi pomalšie, veľmi rýchlo zistíme, že v tomto prípade nepôjde o klasickú komédiu uťahujúcu si zo životného štýlu Hollywoodu. S pribúdajúcimi epizódami nastavuje BoJack latku nevídane vysoko (a ďalšie série ju úspešne posúvajú ešte o riadny kus vyššie) a signalizuje nevšednú hĺbku. Seriál, hoci vtipný je v skutočnosti viac drámou ako komédiou a prídu chvíle, kedy vám zlomí srdce, požuje vás a vypľuje navždy poznačených svojou realistickou depresívnosťou. BoJack pracuje s mnohými vrstvami a konceptami, o ktorých si povieme viac o chvíľu. Jadrom úspechu je však predovšetkým starostlivosť o postavy. Narábanie s nimi je veľmi uvážené, každá z nich je postupne rozvýjaná a ich činom je prikladaná reálna hodnota spočívajúca vo vplyve každého jedného rozhodnutia nielen na osud svoj, ale aj tých okolo seba. V tomto sa seriál veľmi odlišuje od ďalšieho výnimočne úspešného animáku v súčasných seriálových vodách - Rick and Morty.
Začiatok prvej série veľmi rýchlo odhaľuje, že BoJackova zúfalá snaha po získaní odobrenia za život, ktorý viedol a vedie nemá v skutočnosti pôvod v túžbe po sláve samotnej ako skôr vo vlastnej neistote, pocite prázdnoty a sebadeštruktívnej depresii. Táto téma sa odrazí najmä na dejovej linke o písaní spomínanej autobiografie, resp. biografie, keďže už v prvej epizóde prevezme zodpovednosť za napísanie knihy o BoJackovi Diane. Skúmanie konceptu šťastia ako výsledku podobných snáh reflektuje druhá séria: „Čo znamená získať to, čo chceme? Keď dosiahneme svoje ciele, vyrieši tento úspech naše problémy?“ To je veľká otázka, no zároveň aj veľmi ľahko zodpovedateľná. A tvorcovia nás neváhajú konfrontovať s najhoršími dôsledkami podobného konania. Drsné zaobchádzanie nielen s hlavným hrdinom nás však ako publikum okrem iného aj vyzýva byť lepšími ľuďmi v skutočnom živote. Tento pocit je veľmi silný napríklad, keď Todd konfrontuje BoJacka s chybami, ktorých sa dopustil. Ľutovanie týchto skutkov neznamená nič keď my sami ostaneme statický a nepodnikneme kroky pre ich napravenie. No a BoJack sa vnútri nedokáže zmeniť. Pekný kontrast pre túto myšlienku vytvára replika Diane, ktorá na začiatku série rozpráva o neexistencii „deep down“ a presvedčení, že človeka definuje len to, čo skutočne robí. Nič viac a nič menej. To sú veľmi silné myšlienky a BoJack Horseman ma podobných v zásobe ohromné množstvo. Mnoho je vyjadrených v komických situáciách, no vďaka tomu majú často paradoxne ešte lepší efekt.
Zlatý vek televízie produkuje jeden skvelý projekt za druhým a v čase, kedy kinám dominujú plytké atrakcie ako MCU (nastolujúci trend prázdneho a bezpečného humoru), dominuje taký BoJack neuveriteľne silnou schopnosťou zasiahnuť svoje publikum priamo do srdca. Ambivalentnosť pocitov pri utieraní si sĺz smiechu po skvelom vtipe, ktorý je v jadre pravdivým a depresívnym opisom zvolenej témy reálneho života azda každého z nás je jedným z mnohých triumfálnych aspektov tohto seriálu.
BoJack Horseman je seriál o hovoriacom koňovi, ktorého agentom je fialová mačka a starým známym žltý labrador. O to ironickejšie je, že viac ako akýkoľvek iný súčasný seriál dokáže aj popri svojej satirickosti a depresívnosti byť ľudským. BoJack je projekt, ktorý sa nebojí byť podlý. Podlý voči svojim postavám, voči publiku a predovšetkým voči svojmu protagonistovi. A je možné, že si to BoJack zaslúži. No tento kôň je príliš dobre napísaný a príliš príťažlivý na to, aby na ňom publiku nezáležalo. Podobne, ako pri ďalších úspešných súčasných projektoch sme podľahli sympatiám pre niečo, čo je vo svojej podstate antihrdinom. A posledná dekáda im praje (Breaking Bad, House of Cards, atď.). Avšak, na rozdiel od väčšiny takýchto seriálov, BoJack Horseman sa nebojí skutočne demolovať svojho protagonistu a neohrozene hovorí, že chcieť byť dobrým človekom ešte nezaručuje, že jedným aj ste - najmä keď ste sa dopustili toľkých chýb. (9/10)
