Sebadeštruktívna a tvrdými drogami nasiaknutá láska punkovej ikony a príležitostnej prostitútky nemohla dopadnúť inak než tragicky.
V posledných mesiacoch ste sa spolu s nami pozreli na nevyrovnanú, no osudovú lásku výtvarného génia Salvadora Dalího a jeho sexuchtivej múzy Galy, na bláznivé a po všetkých stránkach plodné úlety najznámejšieho kubistu Pabla Picassa, aj na desaťročia trvajúci experiment v podobe duševného manželstva francúzskych filozofov Sartreho a jeho vyvolenej Simone, no a dnes vám neostaneme nič dlžní a vezmeme vás na exkurziu do ďalšieho búrlivého vzťahu v poradí.
„Love kills“ je niečo, čo dokonale vystihuje sebadeštruktívnu, násilnú a tvrdými drogami nasiaknutú lásku Rómea a Júlie punkového sveta, ktorú sa vám budeme snažiť v nasledujúcich riadkoch priblížiť. Vo vzťahu hudobníka Sida Viciousa a jeho milovanej Nancy láska zabíjala na obidvoch stranách, no či to bola láska k partnerovi alebo láska k drogám, je otázne. V inom (triezvejšom) prípade by sme mohli povedať, že pravdu si so sebou vzali kontroverzní milenci do hrobu, avšak na tomto mieste to určite neplatí a pravdu nepozná ani pankáč a ani jeho blondínka.
Sid Vicious, vlastným menom John Simon Ritchie, sa narodil 10. mája 1957 v Londýne. Krátko po jeho narodení rodinu opustil otec - gardista v Buckhinghamskom paláci a kroky jeho matky smerovali z Anglicka na slnkom zaliatu Ibizu. Tam sa pani Ritchie živila ako dílerka drog a svojmu synovi tak predurčila osud, aký sa len tak nevidí. V roku 1965 sa z pani Ritchie stala pani Beverley a priezvisko nevlastného otca prijal aj osemročný John. Nová rodina sa presťahovala späť do Anglicka, avšak šťastný život netrval dlho a do šiestich mesiacov po svadbe došlo k úmrtiu. Nevlastný otec Christopher zomrel na rakovinu a John s ovdovenou matkou tak opäť putoval. Tentoraz sa sťahovali iba v rámci ich rodnej krajiny a dvojica matka - syn sa po viacerých podnájmoch opätovne ocitla v Londýne.
Sid s mamou Anne Ritchie-Beverley
Narkomanka vychovávala narkomana, veď už v štrnástich rokoch predával John na koncertoch rockových skupín LSD a v sedemnástich si so svojou matkou vnútrožilovo aplikoval amfetamíny. „Ty si ty. Rob si, čo chceš,“ znela jej rada do života. Protispoločenské správanie pod vplyvom drog na seba nenechalo dlho čakať a po viacerých potýčkach s vlastnou matkou mal na rováši aj zabitie jej mačky (udrel ňou o stenu a doslova jej vyrazil mozog z hlavy), napadnutie dôchodcu, ututlaný pokus o vraždu fotografa Boba Gruena kvôli páru topánok, o ktoré mal mladý výtržník záujem, napadnutie reportéra Nicka Kenta motocyklovou reťazou, rôzne klubové „ohrozovačky“ a tiež polovičnú slepotu neznámej dievčiny, ktorú trafil črep z pivného pohára rozbitého o stĺp na akcii 100 Club Punk Festival. Ten mal podľa svedkov rozbiť práve John, avšak táto skutočnosť sa nikdy nepotvrdila, a tak slečna prišla o oko a hudobník aj naďalej beztrestne drogoval.
Nevyspytateľný mladík začínal svoju hudobnú kariéru v roku 1973, kedy založil svoju prvú kapelu. V roku 1976 sa stal členom skupiny The Flowers of Romance a hlavným fanúšikom Sex Pistols. Z prvého radu obdivoval svojho blízkeho priateľa - speváka Johnnyho Rottena a ako správny pankáč odušu pogoval. Prezývaný aj ako piaty člen Sex Pistols menil koncerty svojej obľúbenej kapely na poriadnu divočinu, čo sa zapáčilo jej členom a po odchode basgitaristu Glena Matlocka sa voľné miesto ušlo práve šialenému Johnovi. „Jeho humor bol detinský. Nikdy sme nevedeli, či sa máme smiať alebo sa ho báť. Kapela s ním ale dostala poriadny šmrnc, bez neho by ani zďaleka nedosiahla to, čo dosiahla,“ vyjadril sa manažér Malcolm McLaren a keď sa z pokročilého narkomana Johna stala punková superstar Sid, dodal: „Ak je Rotten hlasom punku, potom Vicious je jeho vizuálom.“
Nebolo teda žiadnym tajomstvom, že Sid Vicious (prezývku dostal podľa Rottenovho škrečka, ktorý ho uhryzol) sa stal súčasťou Sex Pistols najmä kvôli drzému imidžu a nie hudobnému talentu. Na niektorých koncertoch mal zosilovač dokonca vypnutý a na nahrávkach ho pre istotu zastúpil gitarista Steve Jones. O pomoc požiadal aj Lemmyho Kilmistera z Motörhead, ktorý mu na jeho úprimné vyznanie, že nevie hrať na basu, odpovedal: „Ja viem.“ Svoju úlohu v kapele však zvládal na výbornú, veď polonahý mladík s rozbitým nosom a krvavým nápisom „Gimme A Fix" vrytým do hrude bol doslova legendou. Neraz na preplnených koncertoch pálil z revolveru a aj vďaka takýmto excesom sa stal stelesnením punku v jeho najčistejšej a najdesivejšej podobe.
Sidove drogové peklo sa od novembra 1977 začalo zväčšovať do obludných rozmerov, a to z jedného jediného dôvodu - stretol lásku svojho života. Slečna menom Nancy Laura Spungen sa narodila v roku 1958 do rodiny podnikateľov patriacich do strednej židovskej triedy vo Filadelfii. Na svet prišla predčasne a trpela cyanózou, teda modrastým sfarbením pokožky. Ako dieťa bola hyperaktívna a násilnícka, pestúnke sa vyhrážala zabitím a vlastnú matku napadla kladivom. V jedenástich rokoch bola vylúčená zo školy napriek tomu, že študijnými výsledkami patrila k tým najlepším a po pokuse o samovraždu a silných depresiách sa ocitla v ústave, kde jej bola zistená schizofrénia. Po nasadení liečby a období krátkodobého pokoja bola prijatá na University of Colorado, avšak po rozkrádaní školského majetku letela aj z nej. Po vyhodení z práce (v jej prvý deň) odišla do New Yorku, kde sa živila ako striptérka a príležitostná prostitútka a okrem toho nasledovala skupiny ako Aerosmith, Bad Company, New York Dolls a Ramones.
V roku 1976 sa presťahovala do Londýna s jasným cieľom uloviť Jerryho Nolana zo skupín New York Dolls a Heartbreakers, avšak namiesto neho stretla legendárnu Sex Pistols. Po posteľových zážitkoch s gitaristom Jonesom a spevákom Rottenom bola predstavená Sidovi, ktorý sa do odfarbenej blondínky závislej na heroíne okamžite zaľúbil. „Je to špinavá šľapka, a to sa Sidovi páči,“ okomentoval ich začínajúci vzťah Rotten.
Novovzniknutý párik sa po spoločnom bývaní pustil do búrlivej romancy s maximálne deštruktívnymi účinkami úplne na všetko. K závislosti od drog sa pridala aj závislosť od lásky a hoci boli Sid a Nancy hlboko zamilovaní, ich divoký vzťah prešpikovaný každodenným užívaním heroínu nemohol dopadnúť inak než tragicky. Médiá s obľubou označovali Nancy za osobu, ktorá život svojho milého premenila na peklo nevídaných rozmerov, no Sid sa stretol s heroínom skôr než s blondínkou a konkrétne mu ho ponúkol Johnny Thunders z New York Dolls. „Si chlapček alebo chlap?“ bola otázka, ktorá punkovú ikonu priviedla na úplné dno a Nancy bola len rovnako závislou osobou neschopnou vymotať sa zo sveta drog.
Po škandalóznom turné v Amerike, konkrétne po koncerte v San Franciscu, sa v januári 1978 skupina rozpadla a návykovými látkami zničená dvojica sa rozhodla ostať v New Yorku. Sid a Nancy si ako pán a pani Ritchie prenajali apartmán číslo 100 v hoteli Chelsea, kde sa na dlhý mesiac a pol uväznili do sveta závislosti a sebazničenia. Ako niečo také vyzerá si môžete pozrieť na tomto odkaze, kde nájdete interview s dvojicou. 12. októbra 1978 sa udialo niečo, čo sa až do dnešných dní nepodarilo vysvetliť, no táto záhada pripravila 20-ročnú Nancy Spungen o život. Sid sa v osudné ráno prebral z drogového oparu a keď si uvedomil, že v posteli sa nachádza sám, vybral sa pohľadať svoju partnerku. Tú objavil v kaluži krvi v kúpeľni a z výpovedí len ťažko určiť reakciu nafetovaného mladíka. Nancy oblečená len v spodnej bielizni sedela pod umývadlom s viditeľnou bodnou ranou na bruchu a Sid sa vraj rozbehol za personálom hotela a kričal: „Moje dievčatko je mŕtve!“
Z vraždy Nancy bol obvinený práve Sid a mohli za to zmätočné výpovede, ktoré v priebehu vyšetrovania poskytol. Spočiatku tvrdil, že sa v apartmáne vôbec nenachádzal a prosil policajtov, aby ho zabili. Neskôr povedal, že sa s Nancy v osudnú noc pohádali a po fyzickej potýčke išli spať. Ráno ju mal nájsť bodnutú v kúpeľni, vraj ešte dýchala, no on ju tam nechal a išiel si na Lafayette Street zohnať metadón. Keď sa vrátil, už nežila. Na otázku vyšetrovateľov, prečo jej nepomohol, ale radšej si išiel kúpiť drogy, uviedol: „Ou, som zviera.“ Jeho ďalšia zmena výpovede však bola podstatná a dostala ho na dva mesiace za mreže. „Bodol som ju, ale nechcel som ju zabiť. Miloval som ju, no srala ma.“
Právnikov mu zabezpečil Mick Jagger a kauciu za neho zložilo na McLarenovu žiadosť vydavateľstvo Virgin Records. Po zistení, že z apartmánu zmizla aj značná hotovosť - 24 000 dolárov, sa začalo pracovať s verziou, že Nancy bodol drogový díler, ktorý dvojicu v osudnú noc navštívil. Po jednom z pojednávaní zastavil nezvyčajne triezveho Sida novinár a z jeho slov bolo každému jasné, že tragédiu v zmysle svojho obľúbeného hesla „live fast, die young“ plánuje dotiahnuť do konca.
Novinár: „Bavíte sa dobre?“
Vicious: „Robíte si prdel? Vôbec sa nebavím.“ (dlhá odmlka)
Novinár: „Kde by ste teraz chcel byť?“
Vicious: „Pod zemou.“
Novinár: „Myslíte to vážne?“
Vicious: „Áno.“ (tichým a smutným hlasom)
Legendárny pankáč svoje slová myslel úplne vážne a po napísaní básne pre Nancy a posledného želania - odpočívať vedľa nej si dňa 2. februára 1979 pripravil smrtiacu dávku heroínu. Tú mu zabezpečila jeho matka, ktorá podľa vyšetrovateľov ako osoba dlhodobo závislá na tejto droge vedela, že užitie takéhoto množstva jej syna zabije. Ak sa pýtate, či sa Sidovi splnilo jeho posledné želanie, jasnej odpovede sa ani v tomto prípade nedočkáte. Isté je len to, že matka Nancy nemala o spoločný hrob záujem a pani Ritchie v snahe vyhovieť svojmu synovi vraj rozsypala jeho popol na mieste Nancinho posledného odpočinku. Či tomu tak bolo aj naozaj, nevedno.
