Film, ktorý ženy naučil, že na policajné výsluchy sa spodné prádlo nenosí a mužov, že sekáčik na ľad do postele nepatrí
Erotické thrillery sú divácky veľmi vďačný žáner a majú obrovský potenciál. V kinách sme radi prekvapovaní a napínaní strhujúcimi príbehmi a sex máme z pochopiteľných dôvodov ešte radšej. Preto je veľmi prekvapivé, že producenti sa do výroby podobne zameraných kúskov príliš nehrnú. A keď už, tak väčšinou v béčkovom balení. Veľké áčkové produkcie sú totiž zamerané hlavne na rodinnú zábavu s čo najširšou prístupnosťou. Počas 90. rokov však štúdiá našli dôvod dávať podobným snímkam zelenú. No až na jednu výnimku kvalitatívne ani komerčne nič výnimočné nevzniklo. Tou výnimkou a rovnako tak aj dôvodom je práve Základný inštinkt.
Detektív Nick Curran so svojim partnerom Gusom dostanú na starosť prípad zavraždenej rockovej hviezdy. Vražda bola vykonaná počas sexuálnych hrátok nezvyčajnou zbraňou. Sekáčikom na ľad. Vyšetrovanie ich zavedie za milenkou zavraždeného Catherine Tramell. Bisexuálna spisovateľka je atraktívna, žiadostivá a navyše vo svojej knihe popísala detailne vraždu, ktorú dvojica detektívov vyšetruje. Nick si s ňou aj napriek neprofesionalite a pocitu, že mu možno pôjde o život začne vzrušujúci pomer. Postupne sa zaplieta do sveta plného drôg, sexu, starých hriechov a intríg. A Catherine práve dokončuje knihu o detektívovi, ktorý má byť zavraždený.
Holanďan Paul Verhoeven sa v Hollywoode preslávil dvomi drsnými a teraz už legendárnymi akčnými sci-fi Robocop a Total Recall. Pre ľudí, čo nepoznali jeho domácu tvorbu bolo preto prekvapujúce, že svoju skvelo rozbehnutú kariéru chce riskovať natočením erotického thrilleru. A pre tých, čo boli s jeho holandskými snímkami oboznámení, to bol pochopiteľný krok. Talentovaný režisér rád prekračoval hranice vnímania brutality aj erotiky vo filmoch. Svedčí o tom aj jeden z jeho snov ukázať prvýkrát v mainstreame mužskú erekciu. Aj toto bol jeden z dôvodov, prečo si vybral k realizácii scenár Joa Eszterhasa. Tomuto autorovi s maďarskými koreňmi bola ponúknutá za jeho scenár k tomuto počinu neobvykle vysoká suma 3 milióny dolárov. Producent Mario Kassar mal už vtedy na konte klasiky ako trilógiu Rambo alebo druhého Terminátora, čo svedčí o jeho výnimočnom čuchu na projekty. To, ako nešťastne dopadlo jeho štúdio Carolco už za pár rokov nič nemení na tom, že pretlačil Základný inštinkt do výroby.
Do úlohy Nicka Currena pôvodne zvažoval Verhoeven obsadiť predstaviteľa Robocopa Petera Wellera, nakoniec sa mu však podarilo získať hviezdu formátu MIchaela Douglasa, čím získal projekt ešte viac pozornosti. Náročnejšie to bolo s hľadaním predstaviteľky Catherine Tramell. Úlohu s obavami, že kvôli kontroverzii by mohla zničiť ich kariéru postupne odmietli napríklad Geena Davis, Demi Moore, Uma Thurman, Nicole Kidman, Michelle Pfeiffer alebo Julia Roberts. Režisér si nakoniec spomenul na Sharon Stone, s ktorou spolupracoval už na predchádzajúcom Total Recall. Mimo výnimočných kvalít samotného výsledku a kontroverznosti s ňou spojeného, bola práve táto dvojica ďalším dôvodom obrovského úspechu.
Spojenie klasického kriminálneho thrilleru spojeného so soft pornom chceli vidieť všetci. Provokáciu milujúcemu režisérovi sa síce stoporený penis do projektu nepodaril pretlačiť, no legendárna scéna s výsluchom a prekladaním nôh sa postarala o dostatočný rozruch. Režisér jej natočenie dosiahol menším klamstvom. Herečku presvedčil o tom, že jej spodné prádlo sa odráža v kamere. To, aký záber kameraman a neskôr režisér Nebezpečnej Rýchlosti a Twistera Jan DeBont nasnímal, zistila až pri prvej projekcii filmu. Nakoniec po argumentácii, že to k jej postave patrí a s použitím slávnych záberov súhlasila. Na Verhoevena to bolo prekvapivo ohľaduplné riešenie situácie. Zjavne od čias, keď rozplakal na pľaci Oranžského vojaka Jeroena Krabbého predvádzaním pred celým štábom, ako má správne vyzerať masturbácia trochu dospel.
Intenzita erotických scén takisto nebolo niečo, na čo bolo mainstreamové obecenstvo z kín zvyknuté. Kľúčová „súlož storočia" sa točila 5 dní podľa podrobne prepracovanej choreografie. Bola by však škoda nahliadať na tento klenot iba z pohľadu sexu. Základný inštinkt je v prvom rade rafinovaný thriller hitchcockovského strihu. K tomu odkazuje aj fakt, že kostýmy hlavnej hrdinky sú navrhnuté podľa šiat, aké nosila v majstrovskom Vertigu Kim Novak. Navyše sex nie je vo filme používaný samoúčelne iba kvôli skutočnosti, že ľudia občas súložia, ale aj ako dôležitý prvok celého príbehu a charakterizácie postáv. Tie totiž ani zďaleka nie sú tak jednoznačne čiernobiele ,ako pri žánrovej konkurencii. Nick nie je žiadny správny chlap do nepohody, ale človek, ktorému nie sú cudzie drogy, alkohol a strieľanie nevinných turistov. Takmer každá postava má svoje špinavé tajomstvo, ktoré komplikuje vyšetrovanie.
Tvorcovia sa v spleti mnohých motívov, postáv a falošných stôp nestrácajú a dávkujú informácie spôsobom, aby boli vždy krok pred divákom. A v strhujúcom a nejednoznačnom závere dokážu prekvapovať až do úplného konca. Z filmárskeho pohľadu však táto klasika boduje hlavne svojou jedinečnou atmosférou. Preslnené San Francisco sa v noci mení na mesto hriechu plného ľudskej špiny, úchyliek a vrážd. Veľmi v tom pomáha hudba už zosnulého klasika Jerryho Goldsmitha. Ten tu predviedol jeden zo svojich najlepších kompozícií 90. rokov a štruktúra hudby pripomínajúca súlož od vzrušujúceho úvodu, k vyvrcholeniu a následnému upokojeniu patrí k veľmi osviežujúcim nápadom, aké sa už bohužiaľ v súčasnosti nenosia. Sála z nej vzrušenie a zároveň aj napätie korešpondujúce s vyznením snímky. Za svoju prácu si vyslúžil svoju ďalšiu z mnohých nominácií na Oscara. Tá však ostala nepremenená, rovnako ako nominácia za strih.
Film sa stal okamžite po uvedení fenoménom. Štedrý rozpočet 49 milónov sa vrátil niekoľkonásobne a celosvetovými tržbami presahujúcimi 350 miliónov sa vo svojej dobe prepracoval do dvadsiatky najzárobkovejších filmov všetkých čias. Bol to obrovský triumf a vlna napodobovateľov nenechala na seba dlho čakať. No filmom ako Jade, Sliver, Color of the Night alebo Last Seduction sa kvalitatívne ani finančne nepodarilo na popularitu Verhoevenovho projektu nadviazať. Zo scény s výsluchom a prekrižovaním nôh sa stala jedna z najparodovanejších scén dekády, Michael Douglas potvrdil svoj hviezdny status, zo Sharon Stone sa stal obrovský sex symbol a scenárista s režisérom sa pokúsili svoj úspech zopakovať ďalším erotickým filmom. A ich nasledujúci počin Showgirls sa stal takisto fenoménom. Aj keď z opačného dôvodu. Každý sa z neho vysmieval, zlaté maliny mali svojho nového rekordmana a kinotržby boli katastrofálne. Po uvedení na VHS sa však stal kultom a počet predaných nosičov bol obrovský. Raz za čas sa objavila správa o možnom pokračovaní, no okrem hlavnej predstaviteľky nemal nikto zo zainteresovaných záujem. Keď sa ho po štrnástich rokoch konečne podarilo natočiť, ukázalo sa, že záujem nemajú ani diváci. Pokračovanie režírované Michaelom Catonom-Jonesom bolo slabé po každej stránke, definitívne zaklincovalo kariéru svojej hviezdy a navyše urobilo hanbu aj originálu. Zničiť jeho povesť ša mu však nepodarilo. Základný inštinkt bude navždy patriť do výkladnej skrine svojho žánru a najvýraznejším prvkom popkultúry 90. rokov.
Videli ste už tento slávny erotický thriller?
