Ženy, ktoré svoj život obetovali vede a posunuli tak hranice ľudského poznania.
Marec sa ako mesiac ženskej histórie oslavuje v Spojených štátoch amerických, vo Veľkej Británii aj v Austrálii. Zmyslom toho je pripomenutie si prínosu žien v celosvetovom meradle, oslava významu dôležitých ženských postáv v dejinách, vo vede, v politike, v móde, ale aj v súčasnej spoločnosti. Prístup k vzdelaniu, pracovné uplatnenie, finančné ohodnotenie a uznanie mimo rodinného života, to všetko bolo v minulosti pre ženy ťažšie dosiahnuteľné a omnoho komplikovanejšie ako pre mužov. Napriek všetkým týmto prekážkam sa niektoré predstaviteľky nežnejšieho pohlavia vydali vlastnou cestou a svoj život zasvätili tomu, čo ich skutočne napĺňalo. My si vám dovolíme predstaviť ženy - vedkyne, ktoré svojím prínosom v oblasti ľudského poznania zmenili svet a ich objavy sú uznávané a využívané do dnešných dní.
Ada Lovelace - prvá programátorka
Ada Byron King, známa ako grófka Lovelace, je považovaná za prvú programátorku vôbec. Narodila sa v roku 1815 v Londýne a svojím otcom, ktorý si všimol jej nadanie, bola podporovaná vo vzdelávaní sa, napriek tomu, že jej matka bola zásadne proti. Štúdium matematiky ju priviedlo do kontaktu s inými vedcami, s ktorými začala spolupracovať. Cez spoločného známeho sa zoznámila s britským matematikom Charlesom Babbageom, ktorý je označovaný ako "otec" počítačov a práve pri spolupráci s ním, prostredníctvom zložitých rovníc, detailne opísala fungovanie Babbageovho mechanického počítača. Ada dosiahla v tejto oblasti mimoriadne úspechy a je považovaná za zhotoviteľku prvého počítačového programu vôbec. Zomrela predčasne, vo veku 36 rokov, potom ako jej rodinný lekár pustil žilou.
Marie Skłodowska Curie - objavila polónium a rádium, venovala sa liečbe rakoviny
Marie Skłodowska Curie bola významnou fyzičkou a chemičkou, ktorá sa narodila v Poľsku, no väčšinu svojho života a bohatej vedeckej kariéry strávila vo Francúzsku. Vo Varšave, odkiaľ pochádzala, ženy nesmeli svojho času navštevovať vysokú školu, a tak bola po istý čas vzdelávaná tajne. V roku 1891 urobila ako prvá žena v histórii prijímacie skúšky na fakultu fyziky a chémie parížskej Sorbonny, kde získala dva licenciáty. Popri štúdiu začala Marie pracovať ako laborantka v priemyselnom laboratóriu Lippmanových závodov a po získaní druhého licenciátu z matematiky sa zoznámila so svojím budúcim manželom, francúzskym fyzikom a chemikom Pierrom Curiem, s ktorým po štvorročných výskumoch objavila polónium a neskôr rádium. V roku 1903 získala Nobelovu cenu za fyziku, konkrétne za výskumy rádioaktivity, pomocou ktorej uskutočnila prvé výskumy liečby rakoviny vôbec. Po získaní Nobelovej ceny si založila vlastné laboratórium a stala sa v ňom vedúcou výskumu. Marie porodila dve dcéry a stratila svojho manžela, ktorý zahynul pod kolesami konského povozu. Po Pierrovej smrti sa stala prvou profesorkou fyziky na Sorbonne, získala druhú Nobelovu cenu, tentoraz za chémiu, stala sa šéfkou vojenskej lekárskej bunky, ktorá sa zaoberala organizáciou poľných röntgenografických staníc, ktoré spolu vyšetrili viac ako tri milióny prípadov zranení francúzskych vojakov počas prvej svetovej vojny a založila Ústav pre rádium v Paríži. Vďaka svojej nadácii pokračovala v zakladaní lekárskych ústavov pre liečbu rakoviny, avšak sama zomrela na leukémiu s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobenou radiáciou, s ktorou pracovala.
Lise Meitner - objavila protaktínium a bola spoluobjaviteľkou štiepenia uránu
Lise Meitner sa narodila vo Viedni, kde jej bolo poskytnuté súkromné doučovanie, nakoľko dievčatá nemohli prijímať formálne vzdelanie. Neskôr sa situácia zmenila a Lise vyštudovala fyziku a chémiu na univerzite vo Viedni, odkiaľ jej cesta viedla do Berlína, kde vykonávala vedeckú činnosť v laboratóriu Otta Hahna, s ktorým objavila protaktínium a bola taktiež spoluobjaviteľkou štiepenia uránu. Jej zásluhy boli, bohužiaľ, prehliadané a zatiaľ čo Hahn získal Nobelovu cenu, Lise obišla naprázdno. Do roku 1938 pracovala v Ústave cisára Wilhelma, ale kvôli rasistickým zákonom musela Nemecko opustiť. Na istý čas sa usadila vo Švédsku, kde pracovala v Nobelovom ústave a v Ústave Švédskej akadémie vied a od roku 1963 žila v Anglicku, kde aj vo veku 89 rokov zomrela.
Rosalind Elsie Franklin - rozpoznala štruktúru DNA
Rosalind Elsie Franklin vyrastala v Londýne v zámožnej židovskej rodine, ktorá pomáhala nacistickým utečencom. Absolvovala jednu z mála dievčenských škôl s výučbou chémie a fyziky a vďaka tomu pokračovala v štúdiu na Cambridgeskej univerzite, kde patrila k najlepším študentom poberajúcim prospechové štipendiá. Peniaze, ktoré Rosalind takto získala, venovala na podporu židovských utečencov. V rámci svojej vedeckej činnosti sa venovala výskumu röntgenového žiarenia a určenia štruktúry DNA, najväčšej biologickej hádanke tej doby. Rosalind s najväčšou pravdepodobnosťou sama rozpoznala štruktúru DNA, ale výsledky jej práce boli iba okrajovo spomenuté v slávnom diele Watsona a Cricka a jej zásluhy boli rozpoznané až na konci 60. rokov.
Rita Levi-Montalcini - objaviteľka nervového faktoru
Jednou z najvýznamnejších neurologičiek 20. storočia bola Rita Levi-Montalcini, pochádzajúca z Talianska. Svoj lekársky diplom získala napriek tomu, že jej otec neschvaľoval vzdelávanie žien. V dôsledku protižidovských zákonov Benita Mussoliniho si nebola schopná nájsť prácu, a tak si svoje prvé laboratórium vybudovala vo vlastnej spálni. Je považovaná za objaviteľku nervového faktoru, ako prvá žena bola členkou Pápežskej akadémie a Národnej akadémie vied Spojených štátov. Za svoj objav získala Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo a až do svojej smrti vo veku 103 rokov bola najstarším žijúcim nositeľom Nobelovej ceny.
Dorothy Hodgkin - stanovila štruktúru vitamínu B12 a prispela k objaveniu nových spôsobov liečby cukrovky a bakteriálnych infekcií
Dorothy Hodgkin bola dcéra dvoch archeológov narodená v Káhire, ktorá sa rozhodla ísť vlastnou cestou, vyštudovala chémiu na Oxforde, kde v neskoršom veku pôsobila ako profesorka. Zaoberala sa röntgenovou kryštalografiou, v rámci ktorej používala röntgenové lúče na biomolekuly penicilínu a inzulínu, vďaka čomu objavila nové spôsoby liečby bakteriálnych infekcií a cukrovky. V roku 1964 získala Nobelovu cenu za chémiu pre stanovenie štruktúry vitamínu B12.
Irène Joliot-Curie s manželom - urobili významný krok k objaveniu jadrovej fúzie
Znovu sa vraciame na začiatok, a to k dcére Marie Skłodowskej Curie a jej manžela Pierra. Irène Joliot-Curie sa vydala v stopách svojich rodičov a po získaní doktorátu z prírodných vied pracovala so svojím manželom na výskume prírodnej a umelej rádioaktivity. V roku 1935 spoločne získali Nobelovu cenu za chémiu a jej práca v oblasti výskumu aktivity neutrónov ťažkých kovov predstavovala významný krok k objaveniu jadrovej fúzie. Stala sa profesorkou na prírodovedeckej fakulte, viedla katedru Nukleárnej fyziky na Sorbonne a neskôr bola riaditeľkou Rádiového inštitútu. Zomrela rovnako ako jej matka, na leukémiu spôsobenú opakovaným ožarovaním pri výskume rádioaktivity.
