Dokáže nás žáner found footage ešte niečím prekvapiť? Podarilo sa to práve tejto snímke od dovtedy neznámych režisérov?
Grave Encounters, found footage horor z roku 2011, vyvolal vo svojej dobe podobnú senzáciu ako Paranormal Activity alebo Blair Witch Project (článok o Záhade Blair Witch nájdeš tu), keďže bol prezentovaný ako skutočný príbeh skupinky vyšetrovateľov paranormálnych javov. Hneď na úvod filmu sa od Jerryho Hartfielda, producenta slávneho fiktívneho televízneho seriálu Grave Encounters dozvedáme, že pri natáčaní šiestej epizódy v opustenej psychiatrickej liečebni celý štáb náhle zmizol a o sedem rokov neskôr sa našla páska, ktorú sa nám veľkodušný producent teraz chystá slávnostne ukázať. Odvážne sa teda prehrýzame hodinou a pol výkrikov a démonov pretĺkajúcich sa Collingwoodskou liečebňou ako predajcovia na blšom trhu. Hlavný hrdina a zároveň šéf projektu Lance postupne stráca odvahu, bezvýsledne sa snaží dostať sa von z pekelnej budovy, do ktorej sa predtým ako najväčší hrdina nechal na noc zamknúť v snahe natočiť aspoň nejaké strašidlá, no nakoniec stráca nielen členov tímu, ale aj zdravý rozum.
Je pravdou, že vo filme nájdeme mnoho podobností so známymi found footage predchodcami, minimálne motív strašidelného domu a rýchle miznutie hlavných alebo vedľajších postáv. Čím je teda snímka originálna? Vniesla vôbec niečo vlastné do sveta found footage filmov?
Tvorcovia rozporuplnej snímky, známi ako Vicious Brothers priznávajú, že sa práve od found footage klasiky snažili držať čo najďalej a chceli fanúšikom ukázať skutočných démonov, nie obyčajné lenivé otváranie dverí a občasné znudené pohybujúce sa predmety. Ich prínosom bolo taktiež do istej miery sparodovať podobné reality show o lovcoch nadprirodzených javov, v ktorých existenciu síce režisérske duo verí, no mnohé momenty na obrazovkách im pripadajú jednoducho smiešne a prehnané. Avšak, počas filmovania trvajúceho dva dni a desať nocí využili podobnú taktiku, ako tvorcovia Blair Witch Projectu, čiže občas svojich hercov strašili, aby tak docielili dôveryhodnejšie vystrašené reakcie. Väčšina filmu sa natáčala v úplnej tme a herci po nemocnici pobiehali len s baterkami, čo vykresleniu desivej atmosféry len pomáhalo. Podobnosť s Blair Witch nájdeme aj v nepríjemnom úvodnom vyhlásení, ktorého cieľom je nás presvedčiť, že sa pozeráme na skutočný príbeh vyšetrovateľov paranormálnych javov. Snímka však s propagandou tejto myšlienky nezašla tak ďaleko, ako režiséri v čarodejnici vyvesujúci plagáty nezvestných študentov po celej Amerike. Na rozdiel od Blair Witch mali herci síce k dispozícii kompletný scenár, no režiséri im okrem strašenia pripravovali rôzne prekvapenia nútiace k improvizácii.
Čo sa týka námetu na film, zohnali ho rýchlo pri sledovaní reality show Ghost Adventures. Potom stačilo už len splašiť hercov a naštudovať si informácie o výskume paranormálnych javoch, keďže so žiadnym odborníkom v tejto oblasti režiséri nespolupracovali vďaka veľmi nízkemu rozpočtu. A, samozrejme, bolo potrebné vybrať správne miesto na natáčanie. Voľba nakoniec padla na bývalú psychiatrickú liečebňu Riverview v Britskej Columbii. História budovy prezentovaná vo filme pod tagmi ako lobotómia alebo pokusy na ľuďoch však bola pravdivá.
Prirodzene, spomínaná snímka nepatrí medzi hororové skvosty a filmový kritik v nej zaručene nájde viac chýb než plusov. Napriek tomu sa Grave Encounters svojím sarkastickým prevedením, desivým prostredím budovy, odkiaľ niet úniku a zaujímavým námetom opustenej psychiatrickej liečebne radí k podarenejším a originálnejším hororovým pokusom posledných rokov. Pokiaľ s horormi s námetom nadprirodzených javov ešte len začínate a chcete si večer okoreniť množstvom príjemných jumpscares z jemne nadpriemerného súdka, rozhodne tento počin odporúčame. Pre hororových gurmánov však zhliadnuť len na vlastné riziko.
