Ženy sa stali významnou ekonomickou silou, momentálne ovládajú tretinu svetového majetku. Projekt NextŽeny analyzoval tento trend v rámci Česka a Slovenska. Odborníci zistili, že 48 – 70 % majetku sa môže ocitnúť v rukách Sloveniek a Češiek.
Pred viac ako desiatimi rokmi Beyoncé prevalcovala hitparády so svojou hymnou o ženskej sile, v ktorej tvrdila, že ženy riadia svet. Ukázalo sa, že nebola tak ďaleko od pravdy. V zahraničí sa dlhodoboho ukazuje, že do rúk žien sa presúva čoraz viac svetového bohatstva. Momentálne ženy ovládajú tretinu globálneho majetku. Tento trend však začína narastať aj v česko-slovenskom prostredí, no doposiaľ chýbala hlbšia analýza, ktorá by to definitívne potvrdila. Advokátska kancelária Havel & Partners a výskumná agentúra SC&C preto predstavila projekt NextŽeny.
Štúdia v rámci projektu analyzovala okrem iného aj rodinné a majetkové pomery najbohatších Slovákov a Čechov. Potvrdila, že 48 – 70 % majetku vlastníkov najväčších rodinných firiem a najbohatších Slovákov a Čechov by mohlo prejsť pri dedičstve do vlastníctva žien. Budú slovenskú a českú ekonomiku viesť ženy?
Ženy ťahali za kratší koniec celé stáročia
V starovekom Egypte a Ríme bola ekonomická rovnoprávnosť pohlaví samozrejmosťou – ženy mohli mať vlastný majetok a nakladať s ním rovnako ako muži. Na druhej strane staroveké Grékyne sa nemohli so svojimi problémami obrátiť ani na súd. Staroveké Grécko nám dalo okrem olympijských hier, filozofie, kartografie či divadla aj predsudky voči vlastníctvu žien.
Spoločenské výhody a majetky boli výhradne mužskou doménou naprieč celým stredovekom. Nepotrebuješ ani dôkladný prehľad z dejepisu, stačí si pozrieť niekoľko historických filmov a bude ti jasné, že nežnejšie pohlavie to nemalo jednoduché. Úlohou manželky bolo zabezpečiť potomstvo. Rodinné bohatstvo spravovali po smrti otca synovia, čiže o správe rodinného majetku mohli ženy len snívať. Ak si trúfli.
Na emancipáciu a ako-také zrovnoprávnenie si ženy museli počkať až do konca 18. storočia. New York sa stal v roku 1771 prvým americkým štátom, ktorý vyžadoval súhlas ženy, pokiaľ sa jej partner snažil predať majetok, ktorý sama priniesla do manželského zväzku. Revolúciu priniesol Island, ktorý ako prvá krajina na svete zaviedol bezpodmienečne rovné dedičské právo v roku 1850.
Češky a Slovenky sa do výhodnejšej pozície dostali až v období prvej svetovej vojny. Muži odchádzali na front a manželky zapĺňali dieru, ktorá vznikala v štátnej ekonomike. Začali zastávať doposiaľ mužské pozície a získali finančnú nezávislosť. Po vojne sa už nechceli vzdať novonadobudnutej pozície, čo sa v roku 1920 odrazilo na uzákonení volebného práva žien. Československo sa tak stalo jednou z prvých krajín v Európe, ktoré tak urobili.
Na pomyselnom spoločenskom stupienku sa československé ženy posunuli vyššie po druhej svetovej vojne. Zrovnoprávnilo sa postavenie muža a ženy v manželskom zväzku a aj v pracovnom živote. Tento trend pokračoval aj počas socializmu, v 80. rokoch minulého storočia bolo zamestnaných 80,9 % žien v produktívnom veku. Zarábali však menej ako muži.
Do roku 2030 by ženy mohli zvýšiť HDP Slovenska o 8 %
Ženy sa stali významnou ekonomickou silou. Štúdia spoločnosti Boston Consulting Group (BCG) zistila, že majetok žien rastie rekordným tempom, každým rokom približne o 5 biliónov dolárov v celosvetovom meradle. Podľa výpočtov v roku 2020 nežnejšie pohlavie ovládalo 33 % celkového globálneho osobného investovateľného majetku a do roku 2025 by táto hodnota mala stúpnuť ešte o dve percentá.
Odborníci predpovedajú, že vďaka ženám porastie aj ekonomická prosperita krajín. Dosiahnutie úplnej rodovej rovnosti môže v horizonte 10 – 20 rokov priliať do svetového rozpočtu 2 bilióny dolárov, čo zodpovedá 2 – 3 % globálneho HDP. V našich podmienkach to teda znamená, že do roku 2030 by HDP Slovenska a Česka mohlo byť vyššie približne o 8 %.
Prechod bohatstva ovplyvňuje aj fakt, že investičné správanie žien a ich prístup k vlastnému majetku sa výrazne odlišuje od toho mužského. Muži sa neboja riskovať a svoje investície bez problémov vkladajú do akcií či kryptomien. Majú tendenciu držať vyšší podiel svojich aktív v hotovosti, čo môže z dlhodobého hľadiska znamenať nižší výnos. Ženy uprednostňujú konzervatívnejšie investície, ako napríklad nehnuteľnosti.
Zo zozbieraných dát tiež vyplýva, že ženy preferujú, ak ich investície korešpondujú s ich osobným presvedčením – vyberajú si skôr ESG fondy a podporujú spoločnosti, ktoré vedú iné ženy. Je však potrebné dodať, že finančné plánovanie si väčšina žien stále spája so stresom a s obavami, sebavedome sa dokáže rozhodovať iba štvrtina bohatých žien.
„Chceme získať odpovede na to, ako systematickejšie pristupovať ku klientkam a cielene diverzifikovať služby podľa ich potrieb, ak sú v akomkoľvek ohľade špecifické. Naším cieľom v ďalších rokoch je byť pre ženy spoľahlivým partnerom pri riešení výziev, ktoré im budúcnosť prinesie,“ vysvetľujú odborníci z Havel & Partners.
#Girlboss
Časopis Forbes každoročne zverejňuje rebríček svetových miliardárov. V roku 2022 do zoznamu 2 668 miliardárov patrilo 327 žien. Väčšina žien sa k svojmu majetku dostala prostredníctvom dedičstva, no 101 žien zo zoznamu môžeme označiť ako „self-made“, čo znamená, že si svoje finančné impérium vybudovali samy.
Zaujímavosť z rebríčka:
- Najbohatšou ženou sveta je Françoise Bettencourt Meyers, ktorá je vnučkou zakladateľa spoločnosti L’Oreal. Jej majetok je odhadovaný na 74,8 miliardy dolárov, a preto je v rebríčku svetových milionárov na 14. mieste.
- Fan Hongwei zaujala prvé miesto v zozname miliardárok, ktoré si svoj majetok vybudovali samy. Je vo vedení čínskej spoločnosti Hengli Petrochemical, ktorá sa zaoberá rafináciou ropy a chemickými vláknami. V zozname najbohatších žien sveta jej patrí 13. miesto.
- Dedičstvo už dávno nie je výhradou synov. Alice Walton, jediná dcéra zakladateľa známeho obchodného reťazca Walmart, dokonca vo výške majetku predbehla svojho brata, najstaršieho syna Roba Waltona. V rebríčku najbohatších ľudí patrí Alice 18. miesto, zatiaľ čo Rob je o priečku nižšie.
- V spomínanom zozname najbohatších ľudí sveta je aj Češka Renáta Kellnerová, ktorá prevzala správu majetku po manželovi Petrovi Kellnerovi, majiteľovi finančnej skupiny PPF. Ten v roku 2021 tragicky zahynul. Jej majetok sa odhaduje na 16,6 miliardy a preto jej patrí 104. miesto.
Deväť z desiatich najväčších rodinných firiem na Slovensku vlastnia muži. Možno ťa prekvapí, že medzi majiteľmi najväčších firiem nenájdeš ani jedného štyridsiatnika, 80 % podnikateľov má viac ako 60 rokov. Otázka, kto bude pokračovať vo vedení spoločností, je pre túto skupinu ľudí veľmi aktuálna. Analytici došli k záveru, že ak by prebehlo odovzdanie majetku formou dedičstva podľa slovenskej legislatívy, väčšina by prešla do rúk žien, konkrétne 65 %. Karta by sa rýchlo obrátila a najlepšie slovenské rodinné firmy by mohli vlastniť ženy.
Zbohatli ženy vďaka dedičstvu či vzdelaniu?
Podľa sčítania obyvateľov z roku 2021 ľudí s titulom je viac ako milión, čo predstavuje 18,38 % obyvateľstva. Vysokoškolské vzdelanie má v životopise viac žien ako mužov. Ženy s titulom majú možnosť lepšieho kariérneho uplatnenia, je však otázne, do akej miery prispieva vzdelanie k výške ich príjmov.
„Svoju úlohu tu zohráva aj politický kontext Českej republiky a Európskej únie, ktorý sa usiluje o minimalizáciu rozdielov medzi mužmi a ženami na trhu práce, a to najmä na rôznych vedúcich či rozhodujúcich pozíciách,“ komentuje Jana Hamanová z výskumnej agentúry SC&C.
„Dnes zároveň môžu muži aj ženy vo väčšej miere ako predtým využívať home office a flexibilnejšie pracovné zapojenie, vďaka čomu majú možnosť lepšie dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Hnacím motorom pre ženy je určite aj sloboda a dôvera vo svoje schopnosti. Keby som ich v Havel & Partners nemala, určite by som dnes pracovala inde,“ vysvetľuje Veronika Dvořáková, partnerka advokátskej kancelárie Havel & Partners.
Ženy ovládajú približne tretinu svetového bohatstva. Sú úspešnými podnikateľkami, zastávajú vedúce pozície vo firmách a svoj majetok ďalej zveľaďujú. Bohatstvo získavajú aj v rámci dedičstva pri transfere majetku z generácie na generáciu alebo pri rozvode či iných rodinných udalostiach.
V prípade, že neexistuje závet, postupuje sa pri rozdeľovaní dedičstva podľa zákona. Podľa právnikov z Havel & Partners závet nie je v našich končinách bežná záležitosť a rieši ju len zlomok populácie. Zákon automaticky prideľuje polovicu majetku pozostalému z páru. „Majetok sa najskôr rozdelí ako pri rozvode, obvykle na polovice. Až tá polovica, ktorá by pripadla zosnulému partnerovi, prichádza spoločne s jeho výlučným majetkom do dedičského konania a rozdelí sa medzi manžela alebo manželku a deti,“ vysvetľuje partner advokátskej kancelárie Havel & Partners David Neveselý. Štatistické údaje jasne naznačujú, že ženy žijú dlhšie ako muži, priemerne o 6 rokov. Zároveň často uzatvárajú manželstvo so staršími partnermi, v priemere o 2 roky. Takýmto spôsobom sa majetok mužov presúva pod správu žien.
Nie je možné presne určiť, ktorý faktor prispieva k presunu bohatstva do rúk žien vo väčšej miere. „V súčasnosti nominálne vlastnia väčšinu majetku muži, v budúcnosti by však mohlo dôjsť u skúmaných cieľových skupín k presunu 48 až 70 % bohatstva do rúk žien. Cieľom projektu, ktorý má podtitul Vidíme ženy rásť, je priniesť otázku ženského vlastníctva a nástupníctva na poradenský trh, vyvolať diskusiu vo verejnosti a v ďalších fázach projektu odpovedať na rad súvisiacich otázok. Na štúdiu preto nadviažeme rozsiahlym prieskumom, ktorý sa zameria na tendencie a rozhodovacie procesy žien a mužov priamo súvisiace so správou ich majetku,“ uzatvára Veronika Dvořáková.
