Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Streda 17. 8. 2022 meniny má Milica

hľadaj na refresheri

Chceš dostávať notifikácie aj na tomto zariadení?
News

Otázky a odpovede: Prečo môže Matovič prísť o funkciu, aj keď SaS odíde z koalície?

Koaličná kríza na Slovensku vyvrcholí na konci augusta, už dnes však z vyjadrení politikov vieme predpokladať časť jej vývoja. Do úvahy naďalej pripadá niekoľko alternatív.

Viktor Kniš
28. júl 2022, 9:30 Čas čítania: 9:24
Zdieľať
Uložiť Uložené
Zdieľať Zdieľať článok
News
0
Viktor Kniš
28. júl 2022, 9:30
Čas čítania: 9:24

Otázky a odpovede: Prečo môže Matovič prísť o funkciu, aj keď SaS odíde z koalície?

Koaličná kríza na Slovensku vyvrcholí na konci augusta, už dnes však z vyjadrení politikov vieme predpokladať časť jej vývoja. Do úvahy naďalej pripadá niekoľko alternatív.

Viktor Kniš
28. júl 2022, 9:30
Čas čítania: 9:24
Zdieľať
Uložiť Uložené
Zdieľať Zdieľať článok
Odoberať newsletter REFRESHERu
10 najlepších člankov Refresheru, raz za týždeň. Ak ťa emaily prestanú baviť, tak ich kedykoľvek zrušíš. Zadaním emailu súhlasíš s podmienkami portálu.

Ak do 1. septembra neodíde Igor Matovič z exekutívy, ministri strany SaS podajú demisiu a strana Richarda Sulíka si „presadne“ do opozície. Parlamentná matematika hovorí, že v takom prípade bude vláda Eduarda Hegera menšinová. Teoreticky môže pokračovať ďalej, ale bude čeliť mnohým nástrahám.

 

Hneď prvou môže byť odvolávanie ministra financií Igora Matoviča v pléne Národnej rady SR, za ktoré by už hlasovali aj poslanci SaS. 

 

Kompromisy zatiaľ odmietajú všetky strany sporu, podľa odborníkov sa však najdôležitejšia časť vyjednávania bude konať v posledných hodinách ultimáta strany Sloboda a Solidarita. 

 

Už aj prezidentka Zuzana Čaputová konštatuje, že príčina koaličnej krízy je známa, konkrétne ju však nepomenovala. „Ja nie som rozhodcom tohto sporu, ale pokiaľ ide o identifikáciu príčin, myslím, že bola identifikovaná pomerne presne,“ povedala hlava štátu po stretnutí s predsedom vlády Eduardom Hegerom. Ten pripúšťa menšinovú vládu. 

 

Zdroj: TASR/Jakub Kotian

 

Prečo sa začala koaličná kríza? 

Konflikt v koalícii dlhodobo prehlbovali najmä Igor Matovič a Richard Sulík odkazmi cez médiá, ich spor trvá už od roku 2020, keď bol Igor Matovič predseda OĽANO aj predsedom vlády. Práve z iniciatívy SaS si Igor Matovič vymenil funkciu s Eduardom Hegerom. Podľa liberálov pohár pretiekol pri tzv. protiinflačnom balíku, resp. balíku pomoci pre vybrané skupiny obyvateľov. Igor Matovič navrhol pokryť miliardový výdavok z peňazí pre samosprávy a chcel tiež zvyšovať dane za tzv. negatívne externality – teda tabak, alkohol či hazard. SaS návrh kritizovala, ale nevetovala, OĽANO, Sme rodina a Za ľudí sa preto spojili s extrémistami a balík odhlasovali s ich pomocou. 

Išlo o niekoľkotýždňový proces, počas ktorého Igor Matovič pokračoval v útokoch na koaličného partnera a ten ich podobným spôsobom odrážal. SaS nakoniec v oficiálnom liste pomenovala všetky dôvody, kvôli ktorým vypovedala koaličnú zmluvu. 

 

„Koalícia s fašistami, nezodpovedné nakladanie s verejnými financiami, opakované hrubé obchádzanie princípov pri tvorbe legislatívy, ľahkovážne neobsadenie dôležitých ústavných orgánov a verejných úradov, a hrubé klamstvá, útoky a urážky koaličného partnera, ktoré presahujú hranicu možnej spolupráce,“ vymenoval príčiny krízy predseda strany Richard Sulík.

 

Strana SaS vypočítala, že koaličnú zmluvu porušila táto zostava takmer 600-krát. „Zrátali sme to a vyšlo nám, že takýchto porušení Koaličnej zmluvy bolo až 581 (z toho 330 Sme rodina a 189 OĽANO). Nejaká časť hlasovaní je, samozrejme, chybou hlasujúceho alebo zariadenia,“ tvrdí poslankyňa Jana Bittó Cigániková.

 

Čo žiada strana Sloboda a Solidarita?

Richard Sulík trvá na tom, že ak 31. augusta nebude na stole nová koaličná zmluva, všetci štyria ministri strany Sloboda a Solidarita podajú demisiu. Doteraz známe požiadavky sú, aby Igor Matovič nebol ministrom a aby si mohla ministerka spravodlivosti Mária Kolíková vymenovať druhého štátneho tajomníka. Pôvodne chceli v SaS zakomponovať do koaličnej zmluvy aj podmienku, aby politici zvýšili mzdy učiteľov, tú však už Igor Matovič splnil v júli. 

Strana Sloboda a Solidarita sľúbila, že premiérovi písomne doručí zoznam požiadaviek do novej koaličnej zmluvy, zatiaľ však verejnosť nemá informácie o tom, že by sa tak stalo. 

 

Ako reaguje na žiadosť o odvolanie Igora Matoviča premiér Eduard Heger? 

Eduard Heger opakovane tvrdí, že jeho cieľom je udržať štvorkoalíciu.

 

„Aby som vylúčil letmé špekulácie, ktoré sa šíria éterom, mojou prioritou je len a len štvorkoalícia. Len vo štvorkoalícii sme schopní presadzovať potrebné reformy v zdravotníctve, školstve, súdnictve, v životnom prostredí a zároveň vytvárať politické zázemie na nerušenú prácu orgánov činných v trestnom konaní, ktoré pretvárajú mafiánsky štát na spravodlivú demokraciu,“ tvrdí premiér. Heger dlhodobo odpovedá diplomaticky a vyhýba sa priamej konfrontácii pri otázkach na svojho ministra financií. 

 

Debatu otáčal napríklad na jeden konkrétny úspech vlády, keď vedľa seba stáli Igor Matovič a Richard Sulík pri oznamovaní príchodu veľkého investora Volvo. Situáciu zľahčoval napriek tomu, že SaS dlhodobo tvrdí, že s Matovičom vládnuť nechce. 

 

Za Igorom Matovičom však stojí nielen on, ale aj vedenie hnutia OĽANO. Ešte v rovnaký deň, ako SaS vypovedala koaličnú zmluvu, zverejnili vyhlásenie, v ktorom vylúčili, že by minister financií opustil svoj post. Podľa Eduarda Hegera Igor Matovič neodstúpi a táto téma je uzavretá. Heger však pripúšťa, že bude pokračovať v rokovaniach za zatvorenými dverami. 

Dôležitou informáciou je, že novú koaličnú zmluvu, ktorá bude definovať aj post šéfa rezortu financií, musí osobne podpísať aj predseda najsilnejšieho parlamentného hnutia Igor Matovič. Eduard Heger má preto v rámci sporu len funkciu moderátora.

 

Zdroj: TASR

 

Čo sa udialo na stretnutí Richarda Sulíka s Eduardom Hegerom? 

Heger a Sulík sa rozprávali niekoľko hodín, ale bez konkrétneho záveru. Obaja trvajú na svojich stanoviskách. Premiér si naďalej myslí, že predseda SaS by mala urobiť krok dozadu a stiahnuť ultimátum.

 

Sulík zopakoval, že podmienka a deadline trvá naďalej. „Množstvo vecí sme si vydiskutovali, no naďalej platí naše pôvodné stanovisko odsúhlasené Republikovou radou SaS, že po tom, ako sme 6. júla opustili koalíciu, sme pripravení podpísať novú koaličnú zmluvu, z ktorej bude vyplývať, že Igor Matovič nebude členom budúcej vlády. Ak sa tak nestane, opúšťajú k 31. augustu ministri za SaS vládu,“ uviedol Sulík.

 

Čo sa udialo na stretnutí Eduarda Hegera so Zuzanou Čaputovou?

Stretnutie s prezidentkou už vnieslo do aktuálnej situácie viac svetla. Konalo sa len päť dní po stretnutí Heger – Sulík. Premiér pripustil možnosť menšinovej vlády so slovami, že tento scenár síce nevylučuje, ale nie je žiadaný. Či bude mať koalícia podporu v parlamente, vraj prezidentke nevedel garantovať. Aj prezidentke Eduard Heger povedal, že rozuzlenie koaličnej krízy očakáva tesne pred vypršaním ultimáta na konci augusta. 

Prezidentka zároveň pomenovala, že vládna kríza nie je výsledkom náhody alebo vírusu, ktorý by vládu postihol, ale ide o dôsledok konkrétnych udalostí, krokov a vyjadrení, ktoré boli podcenené. „Je jasné, že kríza neprišla zo dňa na deň, vyžadovalo si to opakovaný prístup. Ja nie som rozhodcom tohto sporu, ale príčina bola identifikovaná pomerne presne,“ povedala prezidentka.

 

Ako reaguje na koaličnú krízu a podmienku svojho odchodu Igor Matovič?

Igor Matovič má svoju verziu toho, čo sa dialo pri schvaľovaní protiinflačného balíka. Tvrdí, že SaS svojím nevetovaním novely pripustila, že ho môžu schváliť, hoci aj s podporou strany, ktorá má na svojom čele odsúdeného neonacistu. Kým do júna 2022 minister financií hovoril, že s fašistami nerokoval, len odpovedal na ich otázky, v júli 2022 už situáciu popisuje inak. 

 

Igor Matovič vidí za vypovedaním koaličnej zmluvy sprisahanie. „Ono je za tým určite niečo väčšie, vyššia hra, o čom nikto z nás ani netuší. Dohoda s niekým, komu tretie povalenie vlády stranou SaS mimoriadne vyhovuje.“ 

 

Minister financií tvrdí, že Richard Sulík sa snaží povaliť vládu. Opakovane spoločne so Sulíkom kritizuje aj médiá, ktoré aktuálne udalosti pokrývajú, a prezidentku Zuzanu Čaputovú. Od vypovedania koaličnej zmluvy stranou SaS už dvakrát poprel svoje predchádzajúce vyjadrenia. Raz pri Sulíkovi a druhýkrát pri Čaputovej.

 

Bolo by riešením, keby funkciu ponúkol aj Richard Sulík?

Predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová nedávno povedala, že ak by prišla zo strany partnerov požiadavka na odchod Sulíka z postu ministra hospodárstva, tak si liberáli vypočujú argumenty a minister sa tým bude zaoberať.

Zatiaľ takáto požiadavka neprišla zo strany Igora Matoviča ani Eduarda Hegera, minister financií si však nedávno spomenul na dianie počas prvej veľkej koaličnej krízy. „Ja som svoju demisiu pred rokom prijal, niekto druhý ju sľúbil a zatiaľ to slovo nedodržal,“ povedal Igor Matovič na konci júna 2022. 

 

Ako reaguje Boris Kollár?

Boris Kollár už viackrát zmenil názor. Najprv tvrdil, že koaličnú zmluvu netreba meniť alebo otvárať vôbec. Teraz je pripravený dohodnúť sa na novej, keďže podľa svojich slov vidí medzi Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom silnú animozitu. 

 

Pre predsedu parlamentu je dôležité, aby mala vláda v parlamente väčšinu. „Pre mňa je smerodajné, čo sa stane v parlamente. Pokiaľ vláda bude mať v parlamente viacej ako 76 poslancov, môže pokračovať ďalej,“ povedal Kollár. Ak by ju stratila, za riešenie považuje aj predčasné voľby. Úradnícku vládu vraj odmieta, pretože nejde o volených zástupcov ľudu. Rovnako by údajne nesúhlasil s menšinovou vládou závislou od hlasov ĽSNS. 

 

Hnutie Sme rodina naďalej plánuje zmeniť ústavu tak, aby parlament mohol skrátiť svoje volebné obdobie. Milan Krajniak zdôraznil, že legislatívny návrh automaticky neskráti volebné obdobie. Len vytvorí právny rámec na to, aby v budúcnosti k skráteniu volebného obdobia parlamentu mohlo prísť. Kollár koncom júna avizoval, že návrh podá do 25. augusta. Hovoril vtedy aj to, že Sme rodina by takýto zákon podporila aj v prípade, že by ho predložila opozícia.

 

Zdroj: TASR/Martin Baumann

 

Ako reaguje Veronika Remišová? 

Predsedníčka strany Za ľudí sa do koaličnej krízy nezapája takmer vôbec. Štvorkoalíciu považuje za najlepšie politické riešenie. Upozorňuje pritom, že spolupráca medzi rezortmi funguje. „Cieľom je štvorkoalícia a uvidíme v septembri,“ povedala 25. júla v súvislosti s ďalším možným vývojom.

 

Čo sa bude diať v najbližších týždňoch? 

Jedinou očakávanou udalosťou je odovzdanie podmienok do novej koaličnej zmluvy od strany Sloboda a Solidarita. Zvyšok sa verejnosť dozvie pravdepodobne až v úplnom závere augusta, alebo až 1. septembra, ak by dovtedy žiadna zo strán sporu iniciatívne nekonala. 

 

Aké alternatívy momentálne prichádzajú do úvahy?

Najpravdepodobnejší je odchod SaS z koalície a s ním aj demisia ministrov. To by znamenalo menšinovú vládu, ktorú by podporovali odídenci z OĽANO, Za ľudí a niekoľko opozičných nezaradených poslancov, napríklad okolo extrémistu Tomáša Tarabu. 

Oveľa menej pravdepodobné je, že SaS zostane v koalícii, lebo Igor Matovič pristúpi na ultimátum. Rovnako málo pravdepodobné je to, že SaS ustúpi zo svojej kľúčovej požiadavky, ktorou je odchod ministra financií. 

 

Teoreticky prichádza do úvahy aj možnosť úradníckej vlády. 

 

Čo sa stane 1. septembra, ak sa partneri nedohodnú na podpise novej koaličnej zmluvy?

Ministri za stranu Sloboda a Solidarita podajú demisiu. Znamená to, že by si OĽANO, Za ľudí a Sme rodina museli nájsť náhradu na posty ministra hospodárstva, spravodlivosti, zahraničných vecí a školstva. V médiách sa už skloňujú mená súčasných poslancov a ďalších funkcionárov, ktorí by sa mohli teoreticky týchto postov ujať. Igor Matovič by zostal ministrom financií. 

 

Ako by fungovala menšinová vláda?

Menšinová vláda by pravdepodobne nemala permanentnú, ale tzv. ad hoc podporu mimo koaličných klubov. To by znamenalo, že ministri aj poslanci by si pri každom zákone museli separátne vyrokovať podporu. Za normálnych okolností nie je nutné absolvovať veľký počet týchto stretnutí, pretože sa na podpore zákona vedia dohodnúť napríklad na koaličnej rade. 

 

Ako by menšinová vláda vyzerala v praxi a kto by ju podporoval?

Hnutie OĽANO má momentálne po odchode Juraja Krúpu 47 poslancov, Sme rodina 17 poslancov a Za ľudí 4 poslancov – dokopy 68 poslancov. Zároveň viacerí ich poslanci avizovali, že nebudú pôsobiť v Národnej rade SR napríklad s podporou extrémistov.  

Potrebujú teda minimálne 8 hlasov nazbierať medzi nezaradenými. Sme rodina už avizovala, že svoj poslanecký klub rozšíri o trojicu poslancov – Romanu Tabák, Jozefa Šimka a Jána Krošláka. Do úvahy prichádza napríklad aj Martin Čepček, ktorého z OĽANO vyhodili, lebo nedodržiaval pravidlá. V takom prípade by Sme rodina mala 21 poslancov a koalícia už 72.

 

Teoreticky by menšinovú vládu mohla podporiť aj Katarína Hatráková, ktorú z OĽANO vyhodili spoločne s Romanou Tabák, lebo hlasovala proti vydaniu Roberta Fica Špecializovanému trestnému súdu. Ďalšou nezaradenou poslankyňou, ktorá by teoreticky mohla spolupracovať s koalíciou, je Slavěna Vorobelová. Tá nahradila v parlamente odsúdeného neonacistu Mariana Kotlebu. 

 

V takom prípade by potrebovala koalícia ešte tri, resp. dva hlasy. 

 

Tu sa už bude musieť spoliehať buď na poslancov okolo Tomáša Tarabu, alebo priamo na dve extrémistické strany – Republiku a ĽSNS. Ďalší dvaja odídenci zo Za ľudí Miroslav Kollár a Tomáš Valášek menšinovú vládu pravdepodobne nepodporia. 

 

Menšinovú vládu bude podľa svojich prísľubov podporovať po odchode do opozície aj strana SaS, ak pôjde o kvalitné návrhy, alebo návrhy vychádzajúce z programového vyhlásenia vlády. 

 

Prečo hrozí, že Igor Matovič príde o post ministra financií, aj keď SaS odíde z koalície? 

Richard Sulík aj zvyšok strany Sloboda a Solidarita dlhodobo tvrdia, že Igor Matovič znižuje dôveryhodnosť koalícii a jeho spôsob riadenia rezortu označujú za nekompetentný. Aj preto si myslia, že ho treba dostať z exekutívy späť do Národnej rady SR. Predpokladajú, že ak by Igor Matovič nebol ministrom, dôveryhodnosť vlády by ešte do volieb narástla. V opačnom prípade dáva pre SaS väčší zmysel ísť do rizika s predčasnými voľbami. 

Pravdepodobne aj preto už ministri SaS vyhlásili, že by boli ochotní po návrate do parlamentných lavíc zahlasovať za odvolanie Igora Matoviča, ktoré bude iniciovať opozícia. Na odvolávanie ministra stačí opozícii 30 hlasov poslancov, následne by sa SaS mohla buď priamo zapojiť, alebo minimálne odchodom z pléna znížiť kvórum, ak by nechceli hlasovať rovnako ako napríklad extrémisti. 

 

Minister školstva pre Denník N povedal, že by za odvolanie Matoviča hlasoval. „Keď sme ochotní podať aj demisiu, pokiaľ zotrvá minister Matovič vo vláde, tak nemôžem od 1. septembra, odkedy budem poslancom Národnej rady, do 13. septembra (keď môže byť schôdza – pozn. red.) zmeniť názor. V tom prípade musím podporiť odvolanie ministra Matoviča, pretože som presvedčený, že jeho zotrvanie na ministerstve financií bráni rozvoju školstva. Nemôžem zmeniť svoj názor v priebehu dvoch týždňov,“ povedal Gröhling Denníku N.

 

Podobne už reagoval aj minister hospodárstva Richard Sulík. „Braňo Gröhling sa už vyjadril, že bude hlasovať za a my ostatní tiež. Keď raz žiadame, aby nebol vo vláde, musíme v tom byť dôslední,“ nadviazal Sulík podľa TV Markíza

 

Zdroj: TASR/Martin Baumann

 

Za akých okolností môžu byť predčasné parlamentné voľby? 

Ide o komplikovaný proces a je dôležité podotknúť, že ani vyslovenie nedôvery vláde neznamená koniec parlamentu. Opozícia môže spustiť hlasovanie za vyjadrenie nedôvery vláde cez 30 podpisov poslancov. Za pád vlády by muselo zahlasovať minimálne 76 poslancov. Ak by sa taký počet poslancov nazbieral a naozaj by zahlasovali za vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Eduardovi Hegerovi, prezidentka by ho musela odvolať. Ani v takom prípade ešte nie sú na stole automaticky predčasné voľby, pretože parlament naďalej môže zasadať. V takom prípade by mala moc v rukách prezidentka, ktorá by mohla rozhodnúť o tom, ako dlho bude toto prechodné „bezvládie“ trvať. 

 

Čo je úradnícka vláda?

Ide o vládu odborníkov, ktorí by dočasne reprezentovali jednotlivé rezorty. Ak by parlament vyslovil nedôveru vláde, bolo by na prezidentke, aby k jej vymenovaniu pristúpila. Aj keď sa počas tejto krízy k tejto alternatíve zatiaľ nevyjadrila, hovorila o nej v čase, keď sa Matovič a Heger vymenili ako premiér a minister financií. 

 

V tom čase považovala podobne ako mnohí odborníci a politológovia úradnícku vládu za krajné riešenie. 

 

„Je to jedna z teoretických možností. Predstavte si, že v tej chvíli preberám plnú zodpovednosť za ľudí, ktorých by som vybrala. Úradnícka vláda má vždy dočasný mandát a to znamená, že musíte získať zodpovedných a kvalitných ľudí na veľmi krátkodobé pôsobenie do veľmi zodpovednej pozície,“ hovorila v marci 2021 prezidentka Zuzana Čaputová, ktorej prvoradou preferenciou je diskutovať o novej vláde s tými reprezentantmi, ktorí získali mandát vo voľbách.

Upozorniť na chybu. Ak si našiel nedostatok v článku alebo máš pripomienky, daj nám vedieť.
NAHOR
Zdieľať
Uložiť Uložené
Zdieľať Zdieľať článok
Dostávaj najlepší obsah mailom
Nestíhaš všetko sledovať? Pošleme ti do schránky najčítanejší a najlepší obsah.
Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.
Posielať email
Najčítanejšie články
Teraz
24 hod
7 dní
30 dní
Viac z témy news
Viac článkov
Sponzorované články
Viac článkov
Ďalšie news viac news
Mohlo by ťa zaujímať
Prejsť na úvodnú stránku
Domov
Zdieľať
Diskusia
Hľadať
Viac
Zapni upozornenia a už ti nič neujde!

Chceš vedieť čo sa deje a mať prehľad? Dostávaj upozornenia o najhorúcejších správach na Refresheri.

(Príklady: Horel Notre Dame, Zomrel Mac Miller, Trailer na Avengerov)
(Príklady: Sagan skončil prvý, Nový zákon s vplyvom na moderných ľudí, Dnes nás čaká zatmenie slnka)
Ak chceš, aby sme ti poslali takmer všetky novinky, vyber túto možnosť.
Zatvoriť