Mladá talentovaná speváčka je vnučkou slávnej slovenskej folkloristky. Aj keď ju od mala k spevu ťahali, nakoniec ju k aktívnej tvorbe motivovali až Samey, Gleb a producent Vi3e.
Mladá talentovaná speváčka Natália Hulejová sa síce preslávila na refrénoch slovenských raperov, týmto spôsobom sa však nechce škatuľkovať a chce si zachovať vlastnú tvár. Už dnes veľa ponúk na spolupráce odmieta.
„Možno som mohla ísť do každej, ale cítila som, že k tomu musím pristupovať citlivejšie. Chcem, aby dávali zmysel, a myslím na to, aby som si zachovala vlastnú tvár. Radšej už skladám svoju hudbu a sústredím sa na seba,“ povedala Natália Refresheru.
Jej plánom je nadviazať na debutový singel s názvom Boľavé. Chce hlavne spievať, nebráni sa ani iným žánrom a je pripravená časom vystupovať aj pred veľkým publikom. Už dnes si jej pesničky na koncertoch Sameya či Gleba spievajú tisícky ľudí. „Je to krásne, plačem, keď mi ľudia posielajú videá z koncertov.“
Pochádzaš z hudobníckej rodiny?
Moja starká je speváčka ľudových piesní, s hudbou a so súbormi precestovala celý svet. Keď bola mladšia, naozaj to takto fičalo. Získala aj množstvo ocenení. Aj môj starký viedol folklórny súbor a ďalší dedko je maliar. Maľbu študujem, umelecky ma všetci ovplyvnili.
Všimol som si, že tvoja babka Anna Hulejová má dlhšiu wikipédiu ako mnohí moderní slovenskí speváci. Ovplyvnila ťa?
Spev sme so sestrou obe pobrali, najskôr nás viedli k folklóru. Ja som sa dosť ostýchala spievať pred ľuďmi, najčastejšie som trénovala doma v kúpeľni, kde bola najlepšia ozvena, kým starká vystupovala so sestrou po celom Slovensku. Vždy som k tomu mala blízko, ale nedokázala som sa odhodlať.
Mala si spevácke príležitosti, ktoré si nevyužila?
Odmietala som ich.
Keby si ich neodmietla, smerovala by si skôr k folklóru?
Myslím si, že toto odmietanie mi skôr pomohlo vybudovať si vlastný názor a pohľad na to, čo chcem. Ale keby som to neodmietala, dávno mám lepšie vypracovaný hlas. Takto musím trénovať sama. Je to predsa len iné, keď človek stále spieva. Stále však verím, že všetko je tak, ako má byť.
Ako si sa teda z tej kúpeľne so zlou ozvenou dostala na albumy, z ktorých ťa dnes pozná minimálne časť Slovákov, ktorá počúva rapovú hudbu alebo alternatívu?
Dlho som túžila spievať, ale bola som zaseknutá, nemala som motiváciu a nikto ma nepodporoval. Všetci v mojom okolí si skôr robili srandu a hovorili mi, že sa mi to nepodarí. Zrazu som išla na pivo do Liptovského Mikuláša, kde som stretla tamojšieho dídžeja Vi3e Music. Zakecali sme sa, hovorila som mu, že spievam, tak som mu polonapitá zaspievala do uška (smiech). Bolo to naozaj takto. Bol prvý, kto dodržal slovo a zavolal ma do štúdia. Aj dovtedy som mala niekoľko podobných ponúk, ale nikto to nedodržal. Stretli sme sa a hneď v ten večer sme nahrali spolu prvý track About You.
Na tracku máte aj slušné views na to, že nejde o práve najpopovejšiu záležitosť. Pre mňa je táto skladba dôležitá aj z toho pohľadu, že to bol práve Vi3e, kto ma podporil a ukázal mi, že sa nemám za čo hanbiť. Dlhodobo som sa spochybňovala a každý tón, ktorý som vydala, som mala potrebu tisíckrát opravovať. Nikdy som nebola spokojná. On bol prvý, kto mi dodal zdravé sebavedomie. Odvtedy skladáme spolu. Ale bola to naozaj úplná náhoda, išla som na pivo (smiech).
Na Spotify máš oficiálny overený účet s jednou skladbou Boľavé, ktorá vyšla pred pár dňami. Toto je tvoj oficiálny začiatok kariéry?
Áno. Je to moja prvá vlastná skladba. Doteraz som mala hlavne spolupráce, ktorých vzniklo síce dosť, ale nikdy som sa nemohla naplno prejaviť tak, ako by som úplne chcela. Aj featuringy sú super, ale aj na tejto skladbe Boľavé som sa potrebovala vypísať z vlastných pocitov. Celkovo mám najradšej soul, R & B a jazz a rada by som v budúcnosti rozvíjala najmä tieto žánre. Chcem pokračovať hlavne týmto smerom.
Dostaneme sa k žánrom aj k obsahu skladby. Na Instagrame si ako prvému ďakovala Sameyovi, prečo?
Je to ďalšie zo série osudových stretnutí. Raz som bola na chate, kde bol aj Gleb, a počul tam tú moju prvú anglickú pesničku s Vi3e Music. Odvtedy ma evidoval a neskôr mi napísal, že sú so Sameyom v štúdiu a či by som nemala záujem dať refrén na niektorú z jeho skladieb. Kývla som a poslala som im demo s hrozným zvukom zo svojej detskej izby, ktoré bolo nahraté na mobil. Iba mi odpísali, že mám prísť do štúdia. V rovnaký deň som nahrala aj skladbu Boľavé.
Celé je to teda o tom networkingu, snažiť sa stretávať ľudí a získavať si kontakty.
Ja som paradoxne úplný introvert, mala som iba vizualizácie vo svojej hlave. Pritiahla som si to myšlienkami, lebo som si každý deň predstavovala, ako asi bude vyzerať môj začiatok kariéry. Vôbec som si však nemyslela, že to bude práve s týmito interpretmi. Len som dúfala, verila a naozaj veľmi chcela, aby sa diali veci. Som rada, že to prišlo s tými najlepšími, rozumiem si s nimi aj z ľudskej stránky.
Počítaš s tým, že ak budeš robiť všetko správne, budeš sa môcť živiť hudbou?
Áno. Tvrdím to takto sebavedomo, hoci mám niekedy pocit, že to je veľmi náročné.
Táto otázka skrýva aj takú podotázku, či sa to vôbec dá a za akých okolností.
Určite áno, len treba veľa makať. A zároveň zostať autentický a robiť hudbu od srdca. Vždy som po tom túžila a chcem pre to urobiť všetko, nech to ide akýmkoľvek tempom. Je to pekná cesta, po ktorej chcem kráčať.
Niektorí slovenskí hudobníci to skúšajú s anglickými názvami skladieb alebo aj s anglickými textami, je to cesta?
Aj ja mám anglické skladby, niekoľko mám aj pripravených a čoskoro ich chcem vydať. Som za každý jazyk, budem chcieť tvoriť rozmanito. Je to zaujímavé, krásne a každá reč v sebe niečo skrýva. Uvedomujem si však, že sme na Slovensku a máme krásny jazyk. Samey ma nabáda na to, aby som robila hlavne po slovensky. Dlho som si myslela, že slovenčina nevie pesničku „predať“. Ale keď sa do toho človek ponorí, dá sa to.
Dá sa s angličtinou na Slovensku živiť?
Muselo by to byť asi prevratné alebo mať po boku zahraničného producenta. Problém mnohých anglických skladieb je, že veľmi splývajú a podobajú sa na seba, je náročné odlíšiť sa.
Myslíš si, že je lepšie aj pre hudobníka, aby bol skôr „rádiový“, alebo je dôležité mať silné postavenie na streamoch?
Hocikde ma budú hrať, budem rada, budem vďačná za všetko. Možno viac inklinujem k Spotify, je to, samozrejme, modernejšia a dostupnejšia platforma. Chcela by som mať viac umelecký profil, budem spájať myšlienky do konceptu, na toto sú streamovacie platformy asi vhodný formát.
Žánrové zameranie si už načrtla. Áno, je to hlavne soul, R & B a Jazz, ale som otvorená aj drum and base alebo iným elektronickým žánrom.
Máš skladby najmä s rapermi, možno by si mohla aj rapovať.
Pripravujem sa na to a učím sa to, ale nechcem sa unáhliť, treba na to skill. Žánrovo sa snažím neobmedzovať, páči sa mi všetko, čo má dušu.
Si zatiaľ refrénová speváčka, máš v sebe nejakú sebareguláciu, aby si ťa ľudia takto navždy nezafixovali?
Prišlo mi veľmi veľa ponúk na spolupráce a možno som mohla ísť do každej, ale cítila som, že k tomu musím pristupovať citlivejšie. Chcem, aby dávali zmysel, a myslím na to, aby som si zachovala vlastnú tvár. Radšej už skladám svoju hudbu a sústredím sa na seba. Pomedzi to budem určite s niekým spolupracovať, ale nechcem byť refrénová speváčka.
Hovoríš, že sa ti ozýva veľa ľudí, na niečo si predsa len kývla?
Bude ich viac, prvé, čo nie je tajné, je Vi3e Music rovno aj s klipom už o pár dní. Črtajú sa ďalšie.
Vieš si časom predstaviť spoluprácu s veľkým vydavateľstvom? Na Slovensku mladí interpreti spolupracujú napríklad s Universal Music.
Myslím si, že so spoluprácou s veľkým vydavateľstvom ide aj väčšia popularita, viac ľudí by ma mohlo vidieť a počuť o mne. Keď si to človek robí sám, je to ťažšie. Som otvorená aj takémuto typu spolupráce, ale musí to prísť samo od seba, nechcem sa do toho hrnúť.
Sú interpreti, ktorí si chcú vyslovene všetko robiť sami.
Som opatrná, viem, že to nie je len tak. Zatiaľ som rada, že som sama za seba. Som trpezlivá, nechcem do toho hneď skočiť. Už som mala príležitosť, ale možno je aj dobré, že to nakoniec nevyšlo, aby som si mohla skúsiť vlastnú cestu.
Okrem hudby sa venuješ aj maľbe, možno aj viac ako hudbe.
Maľbu som študovala na strednej škole a teraz ju študujem na Vysokej škole výtvarných umení, som vo štvrtom ročníku. Je to osem rokov štúdia, ale maľujem celý život. Nikdy som si nechcela vyberať medzi maľbou a hudbou, ani to robiť nebudem. Vo veľa veciach ma vizuálne umenie ovplyvnilo, či už pri tvorbe klipov, alebo fotografií. Dá sa to krásne prepojiť.
Všimol som si, že svoje umenie aj vystavuješ. Má to aj komerčnú stránku?
Keby som predávala masívne, asi by malo, zatiaľ je to skôr tak raz za čas. Výstavy pre mňa boli veľkou príležitosťou, ale stále sa beriem skôr ako študentka a nie som si istá, či som na to pripravená. Mám v sebe maliarsku a výtvarnícku sebakritiku, vždy mám pocit, že sa dá urobiť viac a s komerčnou stránkou radšej počkať. Chcem viac študovať a zlepšovať sa.
Tvoje skladby zaznievajú na koncertoch tvojich interpretov, ale bez teba.
Áno, vysvetlíš mi to? (smiech)
Asi to budeš musieť vysvetliť ty nám. V prvom rade to asi znamená, že tie skladby sú dobré, lebo interpreti hrajú naživo len to najlepšie z repertoára.
Zatiaľ sa nám nepodarilo dohodnúť sa. Alebo možno nechcú (smiech). Ale určite ešte budeme mať príležitosť. Zároveň platí, že keď vidím tie videá tisícok ľudí, ako tam kričia, možno by som sa zložila.
Si na to pripravená? Asi to bude súčasť tvojej kariéry.
Určite áno, prvý moment by bol asi šokujúci, ale vždy keď som už na pódiu, nakoniec to dám. Od mala mám túto skúsenosť z jarmokov a iných vystúpení. Na druhej strane musím povedať, že sa mi veľmi páči, keď moje texty z refrénov na koncertoch spievajú ľudia, má to úplne iný vibe. Je to krásne, plačem, keď mi ľudia posielajú videá z koncertov. Časom určite budem chcieť brať aj bookingy, od detstva chcem byť speváčka a chcem to mať ako svoju prácu.
Ešte sa vráťme k prvej skladbe Boľavé, ktorá je o domácom násilí, resp. týraní žien. Je zvykom, že slovenskí speváci nespievajú podobne osobné skladby, skôr všeobecne o trápení a láske.
Je to osobné a je to zároveň ešte väčšia téma ako láska alebo rozchod. Tým, že sa mi to stalo, mala som možnosť zažiť to na vlastnej koži. Je to téma, ktorá je dlhodobo zamlčiavaná. Tým, že som hovorila vo svojej osobe, každý, kto si to spieva, to hovorí vo svojej osobe. Pre mňa je táto skladba prenosná na druhých. Síce som túto tému poňala abstraktne, ale verím, že sa v nej nájdu tí, ktorí to potrebujú. Aj ďalej chcem písať o veciach, ktoré vo mne rezonujú a cítim, že ľudia ich potrebujú počuť. Myslím si, že v každej téme sa niekto nájde. Sme ľudia a tieto veci riešime.
Sú ti blízke témy, ktoré búrajú tabu a ideálne si ich aj zažila na vlastnej koži?
Áno, ale chcela by som mať napríklad aj svoje druhé charakterové ja, cez ktoré by som mohla témy poňať z iného uhla. V tomto je pre mňa dobrým príkladom napríklad Boy Wonder.
Paralel s rapom máš veľmi veľa.
K rapu mám blízko od malička, takže asi aj preto.
Čo máš v pláne? Fanúšikovia majú radi, keď vedia, že sa majú na čo tešiť.
Ani neviem, že mám fanúšikov. Ak áno, čaute. (smiech) Určite budú môcť očakávať veľa rôznych druhov žánrov. Vždy sa k tomu budem snažiť pristupovať čo najviac muzikálne, ale aj s vtipom a aj vážne. Chcem vydávať čo najčastejšie, no nerada dávam konkrétne dátumy, zatiaľ sa mi úplne nedarí plniť ich. Mám pripravených šesť ďalších skladieb, postupne ich budem dávať von. Dôležité bolo pre mňa vydať feat s Glebom a singel Boľavé, teraz už cítim, že to postupne pôjde.
Chceš vydať album?
Určite je to cieľ, ale chcem vydávať aj single, aby som sa „oťukala“ s ľuďmi, ktorí ma možno budú počúvať. Chcem, aby ma trochu spoznali. Vydať album, keď ma nikto nepozná, asi nie je najlepšie. Chcela by som sa tu najprv aspoň trochu ohriať.
