Strana Roberta Fica vraj momentálne spolupracuje s ústavnými právnikmi, podrobnosti chcú predstaviť už o niekoľko dní.
Podpredseda Smeru-SD Erik Kaliňák tvrdí, že strana Smer momentálne pracuje s ústavnými právnikmi na novej forme petície za referendum. Opozičná strana bude chcieť pravdepodobne opäť zozbierať hlasy na to, aby mohli byť predčasné parlamentné voľby. Kaliňák v diskusnej relácii V politike v televízii TA3 povedal, že už budúci týždeň chce strana Smer-SD predstaviť podrobnosti o zbere podpisov a o referendovej otázke.
Cieľom je podľa Erika Kaliňáka, aby sa referendum o predčasných voľbách konalo spoločne s komunálnymi a župnými voľbami, ktoré budú 29. októbra.
Opozičné strany sa pokúsili o referendum ešte vlani, prezidentka však toto referendum zastavila podaním na Ústavnom súde SR, ktorý skonštatoval, že ide o protiústavnú snahu.
Zuzana Čaputová vtedy zároveň sľúbila, že referendum vypíše, ak bude otázka o skrátení volebného obdobia legitímna.
Opozičným politikom v reakcii na nelogické otázky odporučila, aby sa najprv poradili s ústavnými právnikmi.
Ochotu zmeniť ústavu nakoniec prejavil len Boris Kollár. Predseda Sme rodina pozval na začiatku roka 2022 zástupcov všetkých koaličných a opozičných strán k okrúhlemu stolu, aby sa spolu porozprávali o tom, ako zmeniť ústavný zákon o skrátení volebného obdobia. Aj keď politickí partneri v koalícii najprv chceli spriechodniť cestu k predčasným voľbám cez referendum, Igor Matovič zmenil názor a dnes takú zmenu nechce.
„Hnutie OĽaNO nezískalo mandát vo voľbách na to, aby vyjednávalo so skorumpovanými politikmi alebo extrémistami,“ znie oficiálne stanovisko najsilnejšej strany v parlamente.
Od roku 1993 bolo na Slovensku osem referend, úspešné bolo len jedno – keď v roku 2003 prišlo tesných 52 % oprávnených voličov a veľkou väčšinou odhlasovali súhlas so vstupom do Európskej únie. Predčasné voľby sa pokúsili cez referendum vyvolať politické strany dvakrát – v rokoch 2000 a 2004. Na prvom referende za predčasné voľby sa zúčastnilo 20 % ľudí. Iniciovali ho HZDS a SNS. Na druhom sa zúčastnilo takmer 36 % ľudí. Iniciovali ho odborári s podporou komunistov, Smeru, HZDS a SDĽ.
