Počet interrupcií podľa NCZI znovu klesol.
Počet interrupcií sa na Slovensku vlani medziročne znížil o vyše 10 %. Z celkového počtu 12 105 sa 386 prípadov týkalo žien bez trvalého pobytu na Slovensku. Tak ako v priebehu posledných rokov, viac ako polovicu prípadov tvorili spontánne potraty. Tento trend sa na Slovensku udržiava aj napriek tomu, že sa opakované návrhy na sprísnenie prístupu k interrupciám neprijali.
Prirodzený potrat a zdravotné dôvody
Oproti predchádzajúcemu roku 2020 (13 469) klesol počet potratov o 10,1 % a pri porovnaní s rokom 1997 bol ich počet v roku 2021 nižší až o 56,5 %, informuje NCZI. Klesajúci trend na Slovensku je dlhodobý, ako vidíš aj z tabuľky nižšie. Hoci v roku 2021 boli v parlamente pokusy ešte viac sprísniť podmienky pre interrupcie, stretli sa s ostrým nesúhlasom lekárov a aj expertov na ľudské práva.
Sprísnenie podmienok by mohlo ohroziť ženy na zdraví, navyše, dlhodobé štatistiky zo Slovenska ukazujú, že sprísnenie nie je potrebné. Dôvodom môže byť aj lepšie (a dlhšie trvajúce) vzdelanie, prístup k antikoncepcii či jednoducho menší záujem o rodičovstvo než v minulosti.
Viac ako polovica prípadov boli spontánne potraty, ku ktorým dochádza z rôznych dôvodov, občas ich ani lekári nevedia vysvetliť. Okrem toho vlani vykonali na Slovensku 5 249 umelých prerušení tehotenstva (UPT), medziročne ich počet klesol o 15 %. Pri prepočte na 1 000 žien v danej vekovej skupine bolo najviac prípadov UPT v skupine 20 – 24 rokov (6,4 žien na 1 000) a 30 – 34 rokov (5,7 na 1 000 žien).
Spontánny alebo samovoľný potrat sa na Slovensku rieši chirurgicky (tzv. kyretáž alebo čistenie, ide o odstránenie dutiny maternice) alebo vyčkávaním (čaká sa na to, kým sa plod z tela sám vyplaví, prípadne sa tomu pomôže podaním hormónu oxytocínu, ktorý spúšťa pôrod). Podľa kolektívu Gynekologicko-pôrodníckej kliniky trenčianskej nemocnice sa samovoľným potratom končí až každé piate tehotenstvo.
Konzervatívne návrhy ženám nepomáhajú
Práve tieto prípady ohrozoval v roku 2021 návrh Anny Záborskej. Novela zákona navrhovala 4-dňovú čakaciu lehotu na interrupcie. V praxi by to znamenalo, že žena musí ešte štyri dni chodiť s mŕtvym alebo poškodeným plodom.
O návrhu zákona v praxi sme sa vtedy rozprávali s Miroslavou Rašmanovou z neziskovej organizácie Ženské kruhy. „Je to neľudské, ak sa počas tehotenstva odhalia rôzne genetické poruchy a chyby vo vývoji, ženy sa ocitajú vo veľmi stresujúcej životnej situácii. Sú ženy, ktoré sa rozhodnú donosiť a porodiť aj veľmi ťažko poškodený plod – a to je v poriadku. Ale sú ženy, ktoré to chcú mať čím skôr za sebou. Pre ne je povinná čakacia lehota týraním, inak sa to nazvať nedá.“
Dostupnosť interrupcií nie je na Slovensku samozrejmosťou. Ženy musia za nimi často cestovať a nemajú dostatok informácií. Mnohé kliniky podľa posledného prieskumu ani nedvíhajú telefóny; v 12 % prípadoch sa podarilo skontaktovať až na tretie volanie v priebehu 2 týždňov a v 16 % sa nepodarilo skontaktovať vôbec. Snahy konzervatívnych politikov sa v minulých rokoch pokúšali zákon zmeniť takým spôsobom, že by zakázal aj „reklamu na potraty“.
Pri rôznej interpretácii by to podľa viacerých odborníkov mohlo znamenať ešte viac obmedzený prístup k informáciám, ktorý by ženám bránili urobiť včasné a informované rozhodnutie. Umelé prerušenie tehotenstva je v súčasnosti potrebné absolvovať do 12. týždňa, potom je to len na zvážení lekára či lekárky.
