Reportér Denníka N Dušan Mikušovič napísal knihu o Igorovi Matovičovi. Z archívov vytiahol množstvo starších výrokov expremiéra, ktoré konfrontoval s rokom jeho vládnutia.
Zmenil sa Igor Matovič po nástupe do premiérskeho kresla, do ktorého prichádzal ako ukričaný opozičný poslanec schopný všetkého? „Stalo sa len to, že sa dostal len do väčšieho tlaku, ako bol v minulosti a niektoré z jeho vlastností sa dostali ešte viac na hranu. Bol emotívnejší, útočnejší a vzťahovačnejší, než býval v opozícii,“ odpovedá Dušan Mikušovič, ktorý o Igorovi Matovičovi napísal knihu s príznačným podtitulom Premiér v teniskách.
Dušan Mikušovič je politickým reportérom Denníka N. Na dva mesiace sa vypol od dennej práce a napísal 300-stranovú sondu do kariéry „obyčajného človeka“, ktorý sa stal na rok premiérom.
„Nevykresľujem jeho osobnostný a, nedajbože, psychologický profil, skôr jeho črty a vlastnosti, ktoré využíval pri politických krokoch. Nerobím si nárok na to, aby som mohol povedať, aká je Igor Matovič osobnosť,“ hovorí Mikušovič.
Vysvetľuje aj to, ako nastala situácia, že dve veľké slovenské redakcie vydávajú knihu o rovnakom človeku skoro v rovnakom období.
- Ako vyzeral Matovičov facebookový profil pred vstupom do politiky.
- Aký bol jeden z prvých politických statusov Matoviča a koho v ňom kritizoval.
- Či je v poriadku, keď aktívny novinár napíše knihu o aktívnom politikovi.
- Ako prebiehali „off record“ rozhovory s ľuďmi z blízkeho okolia Igora Matoviča.
- Či sa autorovi knihy o Matovičovi aj snívalo.
- Ako vníma, že v skoro rovnakom čase vydávajú knihu aj konkurenčné Aktuality.
Ako dlho ti trvalo „prescrollovať“ sa k prvému statusu Igora Matoviča?
Veľkou výhodou je, že funguje na osobnom profile. Na rozdiel od klasických facebookových stránok sa tam dá nastaviť konkrétny rok a mesiac a vyfiltrovať, ktoré statusy chceš vidieť. Oveľa ťažšie je rešeršovať politikov, ktorí majú fanpage. Takže mi to trvalo pár sekúnd.
Videl si všetky statusy pokope?
Áno, pocitovo som najprv prebehol roky 2009 a 2010, keď sa začalo niečo diať, dovtedy zdieľal len svoje blogy. Keď som našiel prvý, išiel som zaradom po mesiacoch a prešiel som všetky. Trvalo to pomerne dlho. Potom som asi 60 až 70 percent z nich skopíroval do zložky v počítači, kde ich mám rozdelené po rokoch.
Aké boli prvé statusy Igora Matoviča na Facebooku?
Najprv zdieľal len odkazy na blogy. Nezachytil som, že by zverejňoval osobné veci, kde bol a ako trávi čas. Jedným z prvých politických statusov bol príspevok, keď sa skladala Radičovej vláda. Už vtedy sa ponosoval na to, že mu partneri z koalície nedávajú to, čo by chcel.
Aká bola motivácia napísať knihu?
Praktická – Denník N si založil knižné vydavateľstvo. Tak ako sme napísali knihu o Harabinovi a Kotlebovi, tak prišiel aj nápad napísať knihu o Matovičovi. Na mňa to padlo po dohode so šéfmi. Zdalo sa mi to lákavé, pretože ho považujem za fenomén. Vedel som, že budem opisovať niekoho, o kom naozaj je čo písať. Samotný nápad bol teda banálny.
Ty si aktívny novinár, Igor Matovič je aktívny politik. Takéto veci by pre niekoho boli možno logické skôr na konci kariéry jedného alebo druhého. Môže vás to dostať napríklad do konfliktu.
Možno, ak by sa náš vzťah vrátil do roviny, keď spolu opäť budeme komunikovať. Momentálne je to tak, že si skôr vyberá novinárov, ktorým bude odpovedať na otázky. Ja do tejto skupiny momentálne zrejme nepatrím. Zatiaľ to prechádza mlčaním, čo však nevnímam špeciálne. Zatiaľ si netrúfam povedať, či to ovplyvní náš vzťah v budúcnosti.
Pôvodne som sa snažil, aby aj on sám bol pri tvorbe knihy. Žiadal som ho o rozhovor, ktorý by dal knihe základ. Samozrejme, nikdy to nemala byť kniha postavená výhradne na jeho rozhovore, to by bola nuda. Zároveň by zapadol typ konfrontácie, ktorý som nakoniec využil, keď som postavil jeho staré výroky oproti tomu, čo hovoril alebo ako sa správal neskôr.
Ako prebiehalo odmietanie?
Prvýkrát som sa o tom rozprával so šéfom jeho tlačového odboru Richardom Pekárom ešte v zime, keď bol Matovič ešte premiérom. Neskôr som to riešil aj s jeho tlačovým oddelením, keď bol ministrom financií, ale asistent mi povedal, že nemá záujem. Neodpísal mi ani na SMS správu.
Očakávate nejakú formu útokov – či už na redakciu, teba osobne, alebo možno aj na novinárov vo všeobecnosti?
Nerozmýšľal som nad tým, zároveň z neho v knihe nerobím zločinca, takže na to nie je nejaký extra dôvod.
Mal si pri tvorbe nejaký samokontrolný systém, aby si zostal objektívny? Snažil si sa vôbec vyvažovať?
Nemal som pocit, že musím vyvažovať. Nemám rád hru na novinársku objektivitu, podľa mňa je lepšia transparentnosť. Nemyslel som na to, že musím vyvážiť každú kritickú pasáž a silou-mocou hľadať niečo pozitívne. Ale aj naopak, keď som napísal, že je príjemný človek v osobnom kontakte, čo naozaj je, automaticky som potom nehľadal moment, kde by som mu naložil. Takto sa to ani nedá robiť.
Kniha je síce kritickejším pohľadom na Igora Matoviča ako politika, ale s podrobným opisom mojich myšlienkových pochodov cez konkrétne udalosti. Nemyslím si, že by malo byť 150 strán knihy pozitívnych a 150 negatívnych, taká žurnalistika naozaj nie je dobrá napriek tomu, že niektorí o nej stále hovoria.
Podľa akého kľúča si zoradil udalosti, ktoré opisuješ? Opis je dosť košatý, vyhol si sa chronologickému zoradeniu udalostí, z času na čas skáčeš.
Mám feedback skôr od ľudí zo svojho novinárskeho okolia, ktorí mi píšu, že sa im kniha čítala dobre. Od začiatku som vedel, že nemôžem ísť chronologicky. Vybral som si rozdelenie na tematické celky, ktoré odkazujú na rok jeho vládnutia a ktoré budú ponúkať paralely do minulosti. V prvej verzii som začínal niečím iným, nakoniec som to prehodil. Miestami to môže byť komplikovanejšie, špeciálne pri pandemických kapitolách. Chcel som sa pozrieť na rôzne odtiene jeho minulosti na základe toho, ako vyzeral rok jeho vládnutia a ako sa to dá porovnať s minulosťou.
Začal si off record rozhovormi o zahraničných cestách Igora Matoviča. Ide o špecifickú disciplínu, o ktorej sa veľa nevie. Ako si s tým pracoval?
Nepoužil som všetko, lebo mi ľudia blízki Igorovi Matovičovi vyrozprávali aj príhody, ktoré boli viac domnienkami. Viacerí sa snažili vysvetľovať svoj pohľad na Igora Matoviča cez etapy života, ktoré zažili alebo o nich počuli, ale často sa nedali overiť alebo boli len z jedného zdroja. Mám v hlave ešte niekoľko historiek, ktoré som počul a nepoužil som ich. Snažil som sa použiť len tie, ktoré som si vedel overiť aspoň od dvoch zdrojov. Samozrejme, ľudská pamäť zlyháva a tiež nie je vždy ľahké overiť, či sa niečo odohralo dopoludnia alebo popoludní. Princíp, ktorý som dodržiaval, bol ten, že keď mi niekto povedal vtipnú príhodu, overoval som ju inde.
Kto boli ľudia, ktorí chceli takto mimo záznamu, a predsa verejne rozprávať?
Boli medzi nimi ľudia, ktorí boli z okruhu Igora Matoviča. Niektorí o ňom hovorili aj dobré veci, nemuseli to byť automaticky ľudia, ktorým ublížil. Oslovoval som konkrétne osoby, u ktorých som mal nádej, že mi niečo povedia a teoreticky mi môžu veriť, že informácie nezneužijem a budem ich chrániť ako zdroj. Zároveň to boli ľudia, s ktorými som sa mohol rozprávať otvorene.
V knihe opisuješ Igora Matoviča aj na podklade osobnostných vlastností?
To sa práveže nesnažím, nie sú to osobnostné vlastnosti, skôr vlastnosti, ktoré sa zrkadlia v jeho politickom konaní. Nevykresľujem jeho osobnostný a, nedajbože, psychologický profil, skôr jeho črty a vlastnosti, ktoré využíval pri politických krokoch. Nerobím si nárok na to, aby som mohol povedať, aká je Igor Matovič osobnosť.
K tomu som smeroval – či si v niektorých momentoch nenarazil na niečo ako etický problém alebo moment, keď si sa dostal od opisu politika k opisu povahových vlastností, ktoré nie vždy môžeme ovplyvniť.
Keď hovorím, že v politike vystupuje emotívne, vždy to opisujem na konkrétnych historkách. Nemám však ambíciu vysvetľovať to jeho psychologickým profilom. Nejdem do hodnotenia zdravotných čŕt, len hovorím, aké vlastnosti sa zrkadlili v politike.
Minimálne ešte chvíľu budeš najpovolanejším človekom, ktorý vie opísať, čo sa dnes deje v kariére Igora Matoviča. Vidíme, že sa odmlčal, odkedy sa stal ministrom financií, mal len niekoľko výstrelkov a dnes o ňom skoro vôbec nepočuť. Čo sa deje v kontexte toho, ako ho máš naštudovaného?
Igor Matovič mal za 10 alebo 11 rokov v politike momenty, keď sa stiahol – z rôznych dôvodov. Niekedy cielene, keď si napríklad sám priznal, že chcel nechať vyznieť iných politikov. Niekedy to bolo pod tlakom objektívnych okolností, keď po ňom napríklad nevyberavo a kruto išla mašinéria Smeru. S odstupom času to ukazujú niektoré výpovede nominantov Smeru aj dnes, takže vieme, že vyšetrovanie Igora Matoviča pred voľbami v roku 2016 bolo politicky motivované. Mal aj iné obdobia, keď sa stiahol. Nie je novinkou, že Igor Matovič je v ústraní.
Toto teda nie je jeho koniec?
Nepovedal by som, že toto je koniec Igora Matoviča. Platí, že vždy vie prekvapiť, prevrhnúť stôl a úplne otočiť paradigmu. Určite neskončil v slovenskej politike, aj keď, samozrejme, bude to mať ťažšie, ako keď bol „len“ opozičným politikom.
Aké boli jeho návraty? Boli niečím špecifické, napríklad že sa vždy vracal vo veľkom štýle?
Keď sa na to pozerám spätne, návraty boli skôr postupné. Napríklad keď 9 mesiacov nechodil do parlamentu v rokoch 2017 a 2018, postupne sa vrátil po župných voľbách, v ktorých uspel. Cítil, že mu priala doba. Atmosféra sa môže nakloniť tak, že sa rozbehne. Keď bude cítiť, že ho národ znovu potrebuje, môže sa vrátiť.
Snívalo sa ti o Igorovi Matovičovi, keď si knihu písal? Asi ťa to dosť pohltilo.
Keď som pracoval na knihe, nerobil som dennú robotu. Vyslovene som písal a bol som odstrihnutý od každodennej politiky. Stal sa pre mňa knižnou postavou a prestal som ho vnímať ako človeka, ktorý ovplyvňuje spoločenské dianie. Teraz sa to vracia. Nesnívalo sa mi o ňom, knihu som písal asi dva mesiace a už skoro tri mesiace som mimo tohto diania.
Keď si mal knihu skoro dopísanú, zúčastnil si sa na jednom zasadnutí parlamentu, kde vystúpil aj Igor Matovič. Zapadali vtedy jeho slová do toho, čo si mal čerstvo dopísané?
Áno, v lete som bol na jeho odvolávaní, zažil som teda znovu jeho prejavy, kde bol plný svojej staršej energie. Nemal som pocit, že by som musel revidovať svoj pohľad. Ale platí, že Igor Matovič je vo svojom správaní dosť konštantný, podobne ako v opozícii sa správal aj vo vláde. Aj keď spoločnosť a jeho vlastní voliči očakávali, že vo vláde sa má politik správať inak.
Zmenila teda funkcia premiéra Igora Matoviča?
Trochu áno, hlavne vizuálne. Bremeno povinností sa na ňom predsa len istým spôsobom podpísalo. Stalo sa len to, že sa dostal len do väčšieho tlaku, ako bol v minulosti a niektoré z jeho vlastností sa dostali ešte viac na hranu. Bol emotívnejší, útočnejší a vzťahovačnejší, než býval v opozícii.
Pochopil vlastne funkciu premiéra?
V júni bol po dlhom čase hosťom v Aktualitách. Marek Vagovič sa ho opýtal na chyby, ktoré ako predseda vlády spravil. Igor Matovič odpovedal, že sa nechal príliš často okopávať svojimi partnermi. Myslím si, že je to odpoveď, ktorá o mnohom vypovedá.
Prepisoval si v knihe ešte niečo na poslednú chvíľu?
Už iba detaily, napríklad keď sa dal zaočkovať Sputnikom V. To som ešte stihol dostať do knihy.
Okrem Denníka N píšu knihu o Igorovi Matovičovi aj v Aktualitách, konkrétne šéfredaktor Peter Bárdy. Je to náhoda?
Je. Ja som sa dozvedel o tom, že Peter Bárdy píše knihu, tak, že som sa zhováral s respondentmi, ktorých oslovil aj on. Predpokladám, že podobne sa v Aktualitách dozvedeli o tom, že na tom robíme aj my. Keďže som oslovil veľkú sieť ľudí a predpokladám, že aj Peter Bárdy, je normálne, že sa to pretlo. Časom som pochopil, že máme náskok, keď mi respondenti po rozhovore hovorili, že sa s Petrom Bárdym ešte len majú stretnúť.
Prebehla medzi vami nejaká komunikácia?
Ja sa s Petrom Bárdym nepoznám. Medzi redakciami funguje bežná konkurencia, my sme pracovali na svojom a tým, že sme tušili, že sme vpredu, extrémne to pre nás nič neznamenalo. Jediné, v čom ma to podvedome ovplyvnilo, bolo, že som mal túto informáciu v hlave a zbytočne som pri písaní neotáľal. Petrovu knihu si určite rád prečítam, on sám hovorí, že to bude skôr komentátorsko-esejistický pohľad na slovenskú politiku.
Aké atribúty by musel mať ďalší slovenský politik, do ktorého kariéry by si sa ponoril takto hlboko?
Príbeh. Je veľa politikov, ktorí sú zaujímaví a majú zaujímavé názory, ale ich politický príbeh je nudný. Či si to politickí súperi Igora Matoviča priznávajú, alebo nie, mnohí jeho politický štýl odkukávali alebo sa na nich prirodzene lepil. Igor Matovič má odraz v slovenskej politike, čo sa nedá povedať o veľa jeho kolegoch.
Odpovieš Igorovi Matovičovi na status, ak ti ho venuje?
Ak budem mať pocit, že je to potrebné, tak áno, ale na statusy politikov väčšinou neodpovedám.
