Príslušník 5. pluku špeciálneho určenia zabezpečoval vyhľadanie a overenie totožnosti evakuantov priamo na letisku v Kábule.
Slovenský vojak zažil vojnu v Afganistane na vlastnej koži. Príslušník 5. pluku špeciálneho určenia sa zúčastnil na evakuačnej misii v Afganistane, kde spolu s ďalšími vojakmi zachránil 24 ľudí. Išlo o takzvanú Time Sensitive Operation. Nemali dosť informácií ani času.
„Nevedeli sme, kde sa nachádza Taliban, či nám niečo z ich strany hrozí. Mohli byť kdekoľvek v dave či v blízkosti letiska,“ vysvetľuje člen extrakčného tímu. „Nedokázali by sme členov Talibanu odlíšiť od civilistov, keďže sú rovnako oblečení a majú skryté zbrane,“ dodáva.
Vo videorozhovore nám opisuje chaos na letisku aj emócie, ktoré zažívali afganskí utečenci a slovenskí repatrianti. Z bezpečnostných dôvodov má celý čas maskovanú tvár.
„Počas odletu sa veľa Afgancov rozplakalo. Bol to srdcervúci plač – vedeli, že sa tam už nevrátia. Slováci sa rozplakali po prílete, boli radi, že sú už doma,“ opisuje situáciu vojak. Priznáva, že pred misiou mal strach.
„Bolo to niečo nové, nevedel som, do čoho idem. Keď však cítite odvahu, strach sa dá prekonať,“ dodáva.
Slovenské jednotky evakuovali z Afganistanu ďalších 28 ľudí. Je to však dosť? Do Európy sa totiž pokúšajú dostať státisíce Afgancov, ktorým inak hrozí väzenie či smrť. Európske štáty odviezli z krajiny stovky utečencov, Slovensko zatiaľ len 52 ľudí vrátane slovenských repatriantov.
