Slovenská driftérka Nina Zagoždžon: Pre zvuk a nevšedný vzhľad môjho auta som tŕňom v oku polície (Rozhovor)

V civile „slušňáčka“ na trati „chuligán“. Nina Zagoždžon, známa aj ako Lady Hoonigan, je slovenská driftérka. Hoci aj jej kariéru spomalila pandémia, aktuálne má okrem chystania sa na ďalšiu sezónu rozbehnutých viacero projektov.

V rozhovore nám prezradila, prečo sa nepovažuje za influencerku, hoci má na svojom Instagrame slušné množstvo followerov, ale i to, ako ju berú jej mužskí kolegovia. Spomenula si aj na príhodu z pretekov, keď jej protivník nezniesol prehru, a vieme, prečo je tŕňom v oku policajtov.

Ako by si sa sama predstavila našim čitateľom, ktorí ťa nepoznajú? Môžeme ťa klasifikovať ako profesionálnu driftérku a influencerku?

Určite sa nepovažujem za infuencerku, keď tak skôr za driftérku. Spolupráce nadobúdam výlučne kvôli pretekaniu a všetky sa točia okolo mojich áut a driftovania. Fakt, že mám na Instagrame toľko followerov, môže byť spojený s tým, že som jediná driftérka na Slovensku a jednou z mála v celej Európe.

Určite však nikoho „neinfluencujem“, ja si len žijem svoj život s autíčkami a delím sa oň. Tým sa to pre mňa končí.

Napriek tomu, že si to už viackrát spomínala v rôznych rozhovoroch, vieš mi, prosím, upresniť, ako vznikla tvoja prezývka Lady Hoonigan?

Prišlo to spontánne. Predpokladám, že každý pozná Kena Blocka, Mr. Hoonigana (profesionálny jazdec rely, jeden zo zakladateľov spoločnosti DC Shoes – pozn. red.), a keďže som chcela vymyslieť niečo ženské a zároveň trefné, aby každý hneď vedel, o čo ide, tak mi to prišlo ako vhodná prezývka.

Pred pár rokmi som bola na SEMA Show, kde som mala to šťastie stretnúť ho. Vtedy som mu povedala, že používam jeho meno, a spýtala som sa, či sa hnevá. Odvetil mi, že to je úplne v poriadku, a tak som si ho aj ponechala. Veľa ľudí mi dodnes píše, že som ukradla meno Kenovi, ale netušia, že je to s jeho dovolením. (smiech)

... áno, bola som aj ja niekedy „zlá“, ale vždy som to mala pod kontrolou.

Existuje nejaký rozdiel medzi Ninou v bežnom živote a Lady Hoonigan na trati?

Ak by ma niekto stretol počas bežného dňa na ulici, nikdy by nepovedal, že mám niečo spoločné s autami. Môže to byť preto, že som dosť vysoká, žensky sa obliekam a mám dievčenský prejav. Keď o tejto mojej stránke poviem človeku, ktorý to o mne ešte nevie, zvyčajne zostane šokovaný alebo mi neverí.

Ale keď už sedím v aute, vidno, že som v ňom doma. Mám agresívnejší štýl jazdy a naozaj sa mením na malého chuligána. (smiech)

Keď sa vrátime do tvojho detstva, aké si bola dieťa? Bola si ten klasický prototyp dievčaťa, ktoré sa hralo s bábikami, alebo si už odmalička inklinovala skôr k chlapčenským kamarátstvam a hrám s autíčkami?

Vždy som bola také malé chlapčisko. (smiech)

Jeden čas som bola skejterka, neskôr, keď som mala tak štrnásť-pätnásť rokov, som zase jazdila na koňoch a nakoniec som skončila pri autách.

Hovoríš, že sa na trati meníš na chuligána. Aká si teda bola počas puberty? Vyvádzala si?

Odjakživa som bola extrémne zodpovedná, a hoci sme ako decká porobili hlúposti, ja som bola vždy nejaký ten pomyselný „vodca svorky“, ktorý dával na všetkých pozor.

Netvrdím, že som bola nevinná a nejako veľmi slušná, aj ja som vyvádzala, ale do takej miery, že keď už toho bolo veľa, všetkých som zastavila a upokojila. Takže áno, bola som aj ja niekedy „zlá“, ale vždy som to mala pod kontrolou. Rada mám všetko pod kontrolou a to je aj pri šmýkaní sa dôležité. Každá chyba ťa v tomto športe môže stáť veľa peňazí.

Oficiálne som začala šoférovať, keď som mala osemnásť rokov, ale to neznamená, že som vtedy aj prvýkrát sedela za volantom.

Spomínala si, že si z koní presedlala na autá. Prečo?