Vedci pozorne sledovali koronavírus, aby mohli pochopiť, ako presne útočí na pľúca a ako sa správajú naše vlastné bunky, keď ich vírus napadne.
Nová štúdia, ktorá vyšla v New England Journal of Medicine, ukazuje, ako vyzerá, keď ľudské pľúca napadne nový koronavírus SARS-CoV-2.
Vedci pod taktovkou Camille Ehre, detskej pľúcnej lekárky a výskumníčky, pozorne sledovali koronavírus, aby mohli pochopiť, ako presne útočí na pľúca a ako sa správajú naše vlastné bunky, keď ich vírus napadne. Pracovali v laboratóriu severokarolínskej univerzity s vysokým stupňom ochrany, v ktorom sa pracuje len s najnebezpečnejšími mikróbami na svete, píše Gizmodo.
Všetci sledovali pod mikroskopom
Vedci najskôr odobrali bunky z dýchacích ciest z darovaných pľúc, a v laboratóriu ich nakazili novým koronavírusom. Reakcii nechali voľný priebeh, aby odsledovali, ako presne medzi sebou bunky z ľudských pľúc a vírus reagujú.
Vo svojej podstate je vírus bielkovina s genetickým materiálom (DNA alebo, ako v prípade SARS-CoV-2, RNA). Vedci sa podľa Gizmoda dodnes nezhodli, či vôbec môžeme považovať vírus za živý organizmus, pretože je extrémne závislý od iných živých organizmov. Prežíva tak, že napadne zdravú bunku a donúti ju rozmnožovať sa. Takto sa nákaza rozšíri, bunky zvyčajne napokon zahynú, no vírus sa šíri pomocou svojich kópií. Tieto kópie sa nazývajú viróny.
Na fotke nižšie vidíš viróny, ktoré obkolesujú bunky dýchacích ciest 96 hodín od nákazy. Fotografiu vedci vyhotovili pomocou SEM mikroskopu (elektrónový mikroskop, ktorý umožňuje skúmať anorganické aj organické vzorky). Malé bunky, ktoré pripomínajú guľôčky, sú jednotlivé kópie vírusu, a podlhovasté bunky sú ľudského pôvodu.
Majú aj cílium, malú vlasovitú štruktúru, ktorá bunkám pomáha pri pohybe. Ich primárnou prácou je vyčistiť dýchacie cesty od prípadných nečistôt, aby sa nám ľahko dýchalo. Práve tieto bunky napádal koronavírus „najradšej“.
Jedna pľúcna bunka vytvorila až tri kópie koronavírusu, ktorý sa preto bleskovou rýchlosťou rozšíril. Vedkyňa Camille Ehre pre Gizmodo vysvetlila, že rýchlosť, akou sa vírus rozmnožuje, je dôvodom, prečo napáda aj okolie, nielen pľúca. Môže napadnúť bunky v nosovej dutine a ovplyvniť tak náš čuch alebo napáda slinné žľazy, čo vysvetľuje, prečo niektorí ľudia nakazení koronavírusom majú sucho v ústach.
Najhorším však podľa lekárky je scenár, v ktorom sa vírus šíri priamo v pľúcach. Spôsobuje zápaľ pľúc, sťažuje dýchanie a napokon môže viesť až k smrti. Nový výskum pomôže odborníkom, ktorí sa budú koronavírusu ešte v budúcnosti venovať. Pre nás ostatných sú najmä upozornením, že nejde o obyčajnú chrípku a nemali by sme pandémiu brať na ľahkú váhu.
