Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
7. septembra 2020, 7:06
Čas čítania 1:31
Tímea Krauszová

Vedci odfotili, čo presne spraví koronavírus s ľudskými pľúcami. Šíri sa rýchlo a napáda nielen pľúca, ale aj okolité orgány

NEWS
Uložiť Uložené

Vedci pozorne sledovali koronavírus, aby mohli pochopiť, ako presne útočí na pľúca a ako sa správajú naše vlastné bunky, keď ich vírus napadne.

Nová štúdia, ktorá vyšla v New England Journal of Medicine, ukazuje, ako vyzerá, keď ľudské pľúca napadne nový koronavírus SARS-CoV-2.

Vedci pod taktovkou Camille Ehre, detskej pľúcnej lekárky a výskumníčky, pozorne sledovali koronavírus, aby mohli pochopiť, ako presne útočí na pľúca a ako sa správajú naše vlastné bunky, keď ich vírus napadne. Pracovali v laboratóriu severokarolínskej univerzity s vysokým stupňom ochrany, v ktorom sa pracuje len s najnebezpečnejšími mikróbami na svete, píše Gizmodo.

Odporúčané
Pozadie 10 historických fotografií: Najvyšší vojak Hitlerovej armády či rodičia oplakávajúci smrť dieťaťa Pozadie 10 historických fotografií: Najvyšší vojak Hitlerovej armády či rodičia oplakávajúci smrť dieťaťa 6. septembra 2020, 9:01

Všetci sledovali pod mikroskopom

Vedci najskôr odobrali bunky z dýchacích ciest z darovaných pľúc, a v laboratóriu ich nakazili novým koronavírusom. Reakcii nechali voľný priebeh, aby odsledovali, ako presne medzi sebou bunky z ľudských pľúc a vírus reagujú.

Virióny SARS-COV-2 napádajú bunky, ktoré vystielajú ľudské dýchacie cesty.
Virióny SARS-COV-2 napádajú bunky, ktoré vystielajú ľudské dýchacie cesty. Zdroj: Camille Ehre/The New England Journal of Medicine

Vo svojej podstate je vírus bielkovina s genetickým materiálom (DNA alebo, ako v prípade SARS-CoV-2, RNA). Vedci sa podľa Gizmoda dodnes nezhodli, či vôbec môžeme považovať vírus za živý organizmus, pretože je extrémne závislý od iných živých organizmov. Prežíva tak, že napadne zdravú bunku a donúti ju rozmnožovať sa. Takto sa nákaza rozšíri, bunky zvyčajne napokon zahynú, no vírus sa šíri pomocou svojich kópií. Tieto kópie sa nazývajú viróny.

Na fotke nižšie vidíš viróny, ktoré obkolesujú bunky dýchacích ciest 96 hodín od nákazy. Fotografiu vedci vyhotovili pomocou SEM mikroskopu (elektrónový mikroskop, ktorý umožňuje skúmať anorganické aj organické vzorky). Malé bunky, ktoré pripomínajú guľôčky, sú jednotlivé kópie vírusu, a podlhovasté bunky sú ľudského pôvodu.

Majú aj cílium, malú vlasovitú štruktúru, ktorá bunkám pomáha pri pohybe. Ich primárnou prácou je vyčistiť dýchacie cesty od prípadných nečistôt, aby sa nám ľahko dýchalo. Práve tieto bunky napádal koronavírus „najradšej“.

Vedci odfotili, čo presne spraví koronavírus s ľudskými pľúcami. Šíri sa rýchlo a napáda nielen pľúca, ale aj okolité orgány
Zdroj: Camille Ehre/The New England Journal of Medicine

Jedna pľúcna bunka vytvorila až tri kópie koronavírusu, ktorý sa preto bleskovou rýchlosťou rozšíril. Vedkyňa Camille Ehre pre Gizmodo vysvetlila, že rýchlosť, akou sa vírus rozmnožuje, je dôvodom, prečo napáda aj okolie, nielen pľúca. Môže napadnúť bunky v nosovej dutine a ovplyvniť tak náš čuch alebo napáda slinné žľazy, čo vysvetľuje, prečo niektorí ľudia nakazení koronavírusom majú sucho v ústach.

Najhorším však podľa lekárky je scenár, v ktorom sa vírus šíri priamo v pľúcach. Spôsobuje zápaľ pľúc, sťažuje dýchanie a napokon môže viesť až k smrti. Nový výskum pomôže odborníkom, ktorí sa budú koronavírusu ešte v budúcnosti venovať. Pre nás ostatných sú najmä upozornením, že nejde o obyčajnú chrípku a nemali by sme pandémiu brať na ľahkú váhu.

Domov
Zdieľať
Diskusia