Za štavnatým steakom, hrudkou kozieho syra alebo ovčej bryndze je každodenná drina ľudí na farmách, salašoch a chovoch. Pozreli sme sa ako funguje úspešná ekofarma na severovýchode Slovenska so stovkami zvierat.
Chovajú 967 oviec, 184 kôz, 170 kráv a 100 býkov. Ekologicky. Podnikajú v uzavretom cykle. Farma, ovce, kozy, kravy aj býky.
Bitúnok, mlieko, mäso, mliečne a mäsové produkty. Z farmy priamo do kuchyne a obchodu. Z kuchyne a predajne do reštaurácie a ľuďom.
Historickú železničnú stanicu v Kapušanoch pri Prešove z konca 19. storočia prerobili na Steak House. Vedľa je samoobslužná reštaurácia s konzumáciou jedál bez obmedzenia.
Jednoduché, funkčné, ekologické. Srdcom všetkého je farma , kde sa z ovčieho a kozieho mlieka vyrábajú bioprodukty. Ovčí syr, bryndza, žinčica.
Ekofarma funguje vďaka bohatstvu prírodných pasienkov na južných svahoch Ondavskej vrchoviny v okolí obce Proč.
Stáda kôz a oviec plemena Cigaja (mlieko) a Suffolk (mäso) sa pasú priamo na najvyššom vrchu tohto regiónu Haľagoši (642 m.n.m).
Ekofarma v divočine
Okrem kvalitnej paše si z neho ovce, kozy (a samozrejme turisti) môžu za jasného počasia vychutnať unikátny panoramatický výhľad na Slanské vrchy, výbežky Beskydského predhoria, ale aj Ondavskú a Laboreckú vrchovinu.
Z Haľagoša vidieť aj pohoria Vihorlat, Busov, Čergov, Bachureň, Levočské vrchy, skupinu Stráží, Branisko, Čiernu horu a Šarišskú vrchovinu. A za úplne ideálnej viditeľnosti aj zasnežené vrcholky Tatier.
Ak si turista a ešte k tomu aj gurmán a budeš sa niekedy motať okolo Prešova, nezabudni sa na tento vrch pozrieť.
Čerstvé výrobky z ekofarmy si potom môžeš vychutnať v reštaurácii a Steak House Farmer Area v Kapušanoch pri Prešove. Dokonca sa tam dá za dobrú cenu aj ubytovať a zrelaxovať vo wellness.
- Ako funguje ekofarma v obci Proč na severovýchode Slovenska
- Aký je denný režim zvierat a ich ošetrovateľov na farme
- Ako sa doja a kde sa pasú ovce a kozy na produkciu mlieka a mäsa
- Prečo je ťažké zohnať človeka k zvieratám na farmu
- Koľko mlieka nadojí ovca a koľko koza
- Čo trápi chovateľov oviec a kôz na Slovensku
- Prečo je chov oviec a kôz v kríze aj keď má dvojnásobný potenciál
"Farma vznikla z bývalého družstva obce Pušovce. Mali tu tri veľké ovčíny - v tomto kraji sa nazývali polomy. Bol tu aj starý salaš. Na jeho mieste je teraz postavená dojáreň," hovorí zootechnička Bohumila Cmar Majeríková, ktorá celú farmu manažuje. S ňou, jej kolegami, stovkami oviec a kôz, desiatkami psov a mačiek strávim na tejto farme celý deň.
"Máme tu mliečne aj mäsové plemená oviec. Tie na mlieko sa ráno podoja, okolo pol siedmej sa už vyháňajú na pašu. Mäsové stádo chodí hore na vrch Haľagoš. Mliečne stádo oviec spolu s kozami sa pasie smerom na obec Kuková," vysvetľuje zootechnička.
"Hlavným chovom sú ovce. Kozy sme pôvodne kúpili kvôli vypásaniu náletov, krovín a na udržiavanie pasienkov. Postupne sme ich začali dojiť, dnes už vyrábame syry, bryndzu a iné produkty aj z kozieho mlieka," vysvetľuje.
"Tu blízko v Podhoranoch ešte chováme asi stovku býkov, máme tam vlastný bitúnok. Všetko ide do reštaurácie a Steak Housu komplexu Farmer Area v Kapušanoch pri Prešove."
"Dohromady tu pracuje 13 ľudí. Farma by mohla produkovať ešte raz toľko, aj tak by sa všetko predalo a zjedlo. Máme ale veľký problém s ľuďmi. Dnes vám okolo zvierat nevie a nechce robiť takmer nikto. Aj keď mu dobre zaplatíte."
"Zvieratá máme celoročne vonku s prístupom do maštale. Sme stopercentný ekologický chov. Na noc ich ale vždy zatvárame, minulý rok nám ukradli 16 jalovíc," dodáva zootechnička.
- Počet chovaných oviec na Slovensku klesol za posledných 20 rokov o polovicu, zo 600-tisíc na 320-tisíc.
- Počet chovaných kôz na Slovensku klesol za posledných 15 rokov o polovicu, zo 40-tisíc na 18-tisíc.
- Kapacita slovenských pasienkov je pritom dvojnásobná.
- Najväčšími problémami dnešných chovateľov oviec a kôz je odbyt jahniat a ovčej vlny, nedostatočná štátna podpora chovu, zložitá legislatíva pre farmárske bitúnky a nedostatok pracovnej sily - chovateľov ovčiarov a koziarov.
Od úsvitu do súmraku
Deň na farme sa začína vlastne ešte v noci. O pol štvrtej sa zobúdza bača (juhás, pastier, alebo dnes oficiálne ošetrovateľ) a dojička plus pracovníčka výroby v jednej osobe. Bývajú priamo tu na farme.
Niekoľko ovčiarskych psov a desiatky mačiek sú už na mieste - pred dojárňou. Čakajú na raňajky. Bača do automatickej dojárne pre 50 zvierat najprv naženie mliečne stádo. Tvorí ho 40 kôz a 250 oviec.
Prvé sa doja kozy. O 4.00 už s plnými vemenami a hlavami v žľabe s krmivom čakajú na ranné dojenie. Rádio Regina s ľudovkami vyhráva naplno, štekajú ovčiarske psy, hučia pumpy, potrubia a stroje. Kozy podoja na dve várky.
Dvaja dojiči šikovne vymieňajú plastové prísavky s gumovými límcami na vemenách. Z nich vedú hadičky s napumpovaným mliekom do potrubia a zbernej nádoby vo vedľajšej miestnosti mliekárne. Kozy sú hotové do hodiny. Dvaja capkovia hliadkujú pred dojárňou, potom odvedú kozy späť do maštale.
„Toto už mladí nechcú robiť, a stará generácia už dožíva. Ja tu robím už 12 rokov,“ hovorí ošetrovateľka zvierat Alžbeta, zatiaľ čo pripravuje dojáreň. Vždy keď z nej ovce a kozy vypúšťa, skontroluje psov. Niektoré už sú staré, stádo by ich mohlo zraniť.
Na rade sú ovce. S tými je roboty oveľa viac. Zatiaľ čo dobre napasená koza dá na podoj liter aj viac mlieka, ovca len 2-3 deci. A je ich 4-krát viac. Princíp automatického dojenia je rovnaký.
Nasypať krmivo do žľabov aby zvieratá neboli počas dojenia rozptyľované a nahnať 24 zvierat na každú stranu dojárne. Poobracať a zafixovať ich na miestach do správnej polohy, vyčistiť im vemená, nasadiť prísavky s hadičkami.
Pridržať ich, odhadnúť kedy je už vemeno prázdne a zložiť hadičky dole. Potom vypustiť zvieratá naspäť pred maštale a do dvoch ramien dojárne vohnať ďalších 50 oviec. Opakovať to v piatich cykloch. Po necelých dvoch hodinách práce sú podojené aj ovce.
„Vedľa je mliekáreň, z čerstvo nadojeného mlieka hneď robíme výrobky. Syry, bryndzu, žinčicu. Potom sa znova dojí až poobede keď sa stádo vráti z paše,“ dodáva.
Je 6.30, prichádza najromantickejšia časť farmárskeho predstavenia. Pastier vyháňa zvieratá na pasienky. Vonku je krátko po svitaní, okolité lúky a kopce ešte zahaľuje ranná letná hmla.
Z dojiča a ošetrovateľa sa v momente stáva valach a bača. Šikovne prekladá systém drevených ohrád a bráničiek, vytvorí koridor ktorým pôjdu zvieratá von. Je to tichý muž. Z mohutnej brady mu trčí večná cigareta.
„Ideš, héééj,“ iba občas sa palicou zaženie na niektorého z psov, ktoré jemu, ovciam alebo kozám stoja v ceste a zbytočne ich plašia.
Z maštale znova rýchlym klusom vychádzajú kozy s dvoma capmi na čele. Pridávajú sa k ovciam a predierajú sa morom ich vlnitých chrbátov dopredu.
Oni vedú stádo na niekoľko kilometrov vzdialenú pašu, kde skončili včera popoludní. Kozy sú osobnosti. Ovce ich poslušne nasledujú.
Na krkoch majú zvieratá zvonce. Pastier otvára poslednú závoru s dosák. Stádo ako živá rieka vybieha do orosenej trávy horských lúk.
Búrske aj francúzske
Na farmu prichádza ďalší pastier, ktorý bude na stádo dohliadať a preháňať ich počas po lúkach. Zvieratá sú o niekoľko minút za kopcom, pastier nasadá do terénneho auta a vyráža za nimi.
Je tesne po druhej popoludní. Stáda sa vracajú z paše. Ovce a kozy sú už teraz premiešané. Posledných približne 500 metrov za ostatnými ide najväčší cap. Alžbeta ich víta pri veľkom žľabe s čerstvou vodou. Dnes bolo výnimočne teplo, kozy aj ovce sa musia poriadne napiť.
Ovce potom idú do ovčína, kozy sa musia podojiť poobede ešte raz. K druhému ovčínu z vrchu Haľagoš práve dorazilo mäsové stádo oviec plemena Suffolk, práve ich napája ďalší ošterovateľ.
Okrem oviec, kôz, psov a mačiek chovajú zamestnanci na farme aj jedného koňa, sliepky, husy, kačky a exotické vtáctvo. Niečo pre vajíčka a mäso, niečo pre spríjemnenie, potešenie alebo ako hobby.
Ovčíny s ustajnenými zvieratami sú čisté a voňavé. Pod strechou lietajú desiatky belorítok a lastovičiek.
Prechádzam okolo balíkov sena, z ohrádok zvedavo vykukujú oddychujúce a prežúvajúce ovce a kozy. Tohtoročné kozičky sú oddelené v samostatných ohrádkach.
"Veľmi sa teším, pretože som dnes dohodla kúpu jedného plemenného capa a dvoch baranov. Celkom úspešný deň," hovorí zootechnička keď sumarizujeme dnešný deň na farme.
"Capko bude Búrskeho plemena, je to viac mäsové ako mliečne plemeno. Baranov sme vybrali Berrichon du Cher. Tiež mäsové, francúzske plemeno. Môžu mať až 120 kilogramov," vysvetľuje Bohumila Cmar Majeríková.
Podvečer okolo šiestej sú už všetky zvieratá na farme v Proči, ovce aj kozy sú v stajniach. Zamestnanci pomaly končia šichtu, umývajú mliekáreň a pripravujú dojáreň na ďalší deň. Pretože deň sa na farme začína vlastne ešte v noci.
