Bulvár je čítanie na záchod, tvrdí bývalý šéf šoubiznisu v Novom Čase Štefan Šperka (Rozhovor)

Reputácia bulváru na Slovensku je v súčasnosti pod podom mrazu, jeho dlhoročný šéf Štefan Šperka o tom vie svoje: „Bulvár je čítanie na záchod a ku káve, tak to treba aj vnímať. Je to niečo, čo si človek prečíta, odloží a ďalej na to nemyslí.“

V médiách si vyskúšal všetky pozície vrátane radového redaktora a niekoľko rokov pôsobil ako šéf oddelenia šoubiznisu v Novom Čase aj Plus 1 Deň. V roku 2015 veľký bulvár opustil, vytvoril web vipstory.sk, ktorý už veľmi aktívny nie je. Dnes sa venuje webu fakt24.sk, primárne sa však zameriava na portál Vanity Fail, kde nájdeš seriózne rozhovory so zaujímavými Slovákmi.

Nám porozprával, ako to v rokoch 2010-2015 v slovenskom bulvári fungovalo, odhalil zákulisné zaujímavosti, zbúral zopár mýtov a vyjadril sa napríklad ku Rytmusovej svadbe alebo nepravdivým informáciám Nového Času o maloletej, ktorá spadla z Mosta SNP. 

Ako s odstupom času hodnotíte prácu šéfa oddelenia šoubiznisu v Novom Čase?

Skvelá skúsenosť, veľa kontaktov, pochopil som, o čom práca v bulvári je. Zároveň však musím povedať, že v tom období, keď som robil bulvár ja, bol úplne iný. Fungovalo to na určitej symbióze s celebritami, samozrejme nie všetkými, no nebol taký hejt voči bulváru, ako je dnes. Samozrejme, ak sme napísali niečo negatívne, celebrity to negatívne aj vnímali, ale nedávali to pocítiť redaktorom takým spôsobom ako dnes.

Dnes majú celebrity svoj vlastný nástroj, ktorým sú sociálne siete. Majú tisíce followerov a je to vlastne ich médium, cez ktoré môžu dostať k státisícom ľudí akúkoľvek informáciu. Vnímam to tak, že bulvár sa neskutočným spôsobom zmenil a keď som tam pracoval ja, tak mi prišlo, že to bolo o väčšej investigatíve, ako je to dnes, aj keď nechcem, aby to pôsobilo nejak sebavedomo.

Vždy som však hovoril, že bulvár, respektíve novinárčina, sa nedá robiť od stola v redakcii, ale robí sa v teréne. V dnešnej dobe online sveta často redaktori nezdvihnú zadok zo stoličky, ako je týždeň dlhý. A čo ma irituje úplne najviac, sú články, ktoré sú tvorené z rôznych diskusií. To je pre mňa level úplná katastrofa.

Ako ste vnímali reputáciu bulváru v tom čase. S prihliadnutím na titulky ako „vieme prví“, „šokujúce“ a podobne?

Vtedy to nebolo až tak in. Ja som v takom tom veľkom bulvári pracoval niekedy v rokoch 2010-2014. Tieto titulky sa vtedy nepoužívali aj preto, lebo bol print oveľa silnejší, ako dnes, aj keď online fungoval takisto a bol na tom dobre už vtedy. V tom období však predával Nový Čas denne cez 130-tisíc výtlačkov a aj my redaktori sme to vnímali tak, že print je prestížnejší.

Nemuseli sme sa báť, že niekto vydá niečo skôr, ako sme to dali von my. Aj keď sme mali senzáciu, nemuseli sme silou mocou do nadpisu na web písať „vieme prví,“ lebo sme to dali do tlačenej verzie na druhý deň a konkurencia na to musela nabehnúť. Dokonca sme častokrát tajili v redakcii, čo píšeme, aby sa to náhodou nejakým spôsobom nedostalo von skôr, ako to vyjde.

V tom období to bolo naozaj viac o tom, že sme si prácu odmakali a záležalo nám na tom, aby sme každú veľkú kauzu alebo odhalenie mali skôr v printovej forme ako na webe. Dnes je to už aj o tom, že tie celebrity sa tažšie oslovujú. Veľakrát sa rieši medzi ľuďmi, že sa nenapíše tomu, koho sa článok týka resp. nežiada sa o vyjadrenie.

Ale redaktori musia riešiť aj to a podľa mňa je tam často aj určitá forma obavy, že sa známych osobností na niečo opýtajú a oni to okamžite dajú na sociálnu sieť a tým im v rámci exkluzivity vypália rybník. Čiže už je náročnejšie predbiehať konkurenciu.

Takže je to celé o tom, že sa publikum presunulo na internet.

V tom období nešlo o senzáciu na webe, lebo exkluzívne to bolo tým, že sme to mali v novinách ako prví. Nebolo to treba promovať. Vtedy to tak nefungovalo, dnes je to už o niečom inom. Keď to ide na web, musí tam byť „vieme prví,“ aby konkurencia vedela, odkiaľ pramení informácia. A oni to musia vo svojom článku potom povedať a uviesť prvotný zdroj informácie. Je to zásada novinárskej etiky, aj keď, nie vždy sa rešpektuje a dodržuje.

Čo bolo vašou náplňou práce ako šéfa oddelenia šoubiznisu?

Štyri porady denne (smiech). Ale nie. Musím naozaj priznať, že mňa osobne tá práca v danom období a na daných pozíciách bavila a určitým spôsobom naozaj napĺňala. Čo sa týka náplne práce, bolo to hlavne o vedení môjho tímu na oddelení šoubiznisu, myslím, že to bolo 7 alebo 8 redaktorov. A naozaj šikovných redaktorov, ktorí makali aj napriek mojim nárokom a občasným výbuchom.  

Obrovskou hlúposťou je aj to, čo sa šíri medzi ľuďmi. Podľa množstva čitateľov, ale aj mojich kamarátov, či známych, je predstava práce v bulvárnom médiu nasledovná: ráno v bulvári si ľudia sadnú a povedia, tak a dnes dodrbeme Ďurianovú alebo Rytmusa. To tak absolútne nefunguje. V bulvári sa po celý čas redaktori pohybujú na veľmi tenkom ľade a minimálne za mojich čias bolo nutné mať overený zdroj aj informáciu a dôležité bolo si za ňou stáť.

Kto prichádzal s témami?

Redaktori spolu so mnou. Ráno sme si sadli, povedali mi, aké majú tipy, a čo by mohlo ísť do novín. Ja som si spísal tieto témy, išiel som na ďalšiu poradu, kde som tie tipy prezentoval vedeniu a tam sa rozhodovalo, čo pôjde do tlače. Viac menej potom už v spolupráci iba so šéfredaktorkou. Bol som pri tom, ako sa písali články a oslovovali sa jednotliví ľudia k daným témam.

Ja som potom tie články kontroloval a následne v spolupráci s editorom riešil, ako to bude vyzerať a aké fotky k tomu dáme. Práve editorka bola neodmysliteľnou súčasťou tímu, pretože častokrát bola posledná, ktorá články videla a ktorá riešila s grafikom, ako bude vyzerať finálna verzia v novinách.

Keď bola nejaká spoločenská akcia, rozhodoval som, ktorý z redaktorov na ňu pôjde, keď bola nejaká väčšia akcia, tak sme spoločne so šéfom fotografov riešili, ako to zabezpečiť, čo sa týka tímu. Každý deň to bola práca, ktorá nemala časové ohraničenie od-do, tak to ani v bulvári nikdy nebude.

Ak by som to mal zhrnúť, mojou náplňou práce bolo, čo do novín vo finále pôjde, čiže musel som si nejakým spôsobom presadiť témy, ktoré sa mi v tom danom dni zdali najzásadnejšie.

Odporúčané

Dominika Cibulková: Na slovo influencer som alergická. Avengerov nenávidím, za odmenu občas zájdem do mekáča (Rozhovor) 2. mája 2019 o 15:32

Dnes je už do veľkej miery zdrojom práce pre redaktorov Instagram. Čo bolo vašim hlavným zdrojom?