Netflix má na konte ďalší skvelo hodnotený seriál. Tentokrát ide o klasický horor v modernom kabáte.
Obdobie každoročného strašenia prebieha v plnom prúde. Ľudia s príchodom zahraničného „Dňa duchov" radi siahnu po filmoch a seriáloch s hororovým nádychom a streamovací gigant Netflix tak nemôže zaostávať.
Svetlo sveta uzrel vo vhodnej chvíli aj nový projekt šikovného Mikea Flanagana (Oculus, Gerald´s Game) s názvom The Haunting of Hill House.
Ako už sčítanejší z vás určite zistili, ide o adaptáciu rovnomennej knižnej klasiky z pera Shirley Jackson z roku 1959. Príbeh bol spracovaný aj do filmovej podoby v kúsku z roku 1963 či zabudnutia hodnej verzie s Liamom Neesonom, Owenom Wilsonom a Catherine Zeta-Jones z roku 1999.
Ako si však s dobrým námetom poradili tvorcovia z Netflixu? Zámorské ohlasy ho síce vynášajú do nebies, no hodnotiť ho nie je také jednoduché.
Príbeh nás zavedie do roku 1992. Rodina Crainovcov sa spolu so svojimi 5 malými deťmi nasťahuje do staručkého sídla, ktoré chcú zreštaurovať a následne predať. V dome sa však začnú pomaly diať veci, ktoré sa nedajú označiť inak, ako nadprirodzené. Deti vidia v tieňoch čudesné stvorenia, z chodieb sa ozývajú zvláštne zvuky a postavy zažívajú až snové vidiny, ktoré prekračujú pomyselnú čiaru reality.
Dom jednoducho oplýva zvláštnou aurou, ktorá vytvára silný psychologický teror, pred ktorým niet úniku. To vyústi až do finálnej noci, v ktorej sa v dome stane niečo hrozného a otec je nútený odniesť svoje deti do bezpečia. Vzápätí sledujeme postavy o 26 rokov neskôr. Väčšina z nich nie je v stálom kontakte a ich spomienky na minulosť sú zahmlené.
Steven (Michiel Huisman) si zarába ako spisovateľ strašidelných románov, pričom jeho bestsellerom sa stala práve kniha o Hill House. Aj napriek pretvárke vo svojich knihách je zarytý skeptik. So skepsou je na tom rovnako aj jeho sestra Shirley (Elizabeth Reaser) vlastniaca pohrebný ústav.
So Shirley žije v dome aj Theodora (Katie Siege), psychologička, ktorá má už od detstva zvláštny dar. Poslednými dvoma súrodencami sú dvojičky Luke (Oliver Jackson-Cohen) a Nellie (Victoria Pedretti). Prvý menovaný sa po ťažkých životných skúškach uchýlil k drogám a práve Nellie je tá, ktorú minulosť dobehne ako prvú.
Isté tragické okolnosti tak rodinu spájajú opäť dohromady. Jej členovia však zisťujú, že na minulosť sa nedá zabudnúť a strašidelný dom (a zvlášť nevysvetlené udalosti z poslednej noci) ich ťahajú postupne všetkých späť na miesto, kde to všetko začalo.
Hneď na úvod musím povedať, že aj napriek tomu, že som nečítal knižnú predlohu a nevidel prvú filmovú adaptáciu, musím uznať, že seriálu náramne sedí moderné zasadenie a celkové poňatie konceptu. Takmer každá epizóda je rozprávaná z pohľadu niektorej z postáv, pričom sa plynulo premiestňujeme medzi prítomnosťou a minulosťou.
Postupne sa zoznamujeme s ich osobnými „bubákmi" a dokážeme tak lepšie pochopiť ich život v dospelosti. Ako ste už z odsekov vyššie pochopili, seriál pracuje v dvoch rovinách. V tej hororovej a zároveň tej rodinnej, ktoré obe zväzuje psychologický aspekt.
A takto sa dostávame k môjmu prvému celkom zvláštnemu problému. Hororová linka The Haunting of Hill House je sama o sebe pre milovníkov žánru nie veľmi účinná. Mike Flanagan je síce šikovný tvorca a vie naservírovať miestami poriadne hustú atmosféru. Tá je však častokrát narúšaná typickými klišé ľakačkami, doprevádzanými hlasnými zvukmi a strašidelným výjavom.
Atmosféra tak v mnohých výborných scénach mierne upadá a projekt sa v týchto momentoch podobá viac na priemerný horor. Je mi úplne jasné, prečo sa k takémuto kroku Flanagan uchýlil, no to neznamená, že sa to nedalo urobiť štýlovejšie.
Vadí mi to zvlášť z dôvodu, že celá psychologická stopa, ktorú zanechal dom na postavách, by sa presunula väčším spôsobom aj na diváka, ak by kamera uhla v kritických momentoch o čosi skôr. Lepšie by nám pracovala fantázia a možno by sme sa viac priblížili tomu, čo prežívajú naše postavy.
To ma privádza k ďalšiemu bodu. Rodinná linka nie je v mnohých momentoch tak zaujímavá, aby sme jej venovali toľko pozornosti, koľko si vypýtala stopáž. Rozumieme síce, prečo sa postavy chovajú tak ako sa chovajú, no pokusy o pridanie ďalšej charakterovej dimenzie mnohokrát zlyhávajú a pôsobia zbytočne.
Dokopy sa však celkom prekvapivo tieto nedokonalé koncepty milo dopĺňajú a tvoria akýsi kohézny celok, ktorý rozhodne neuráža. Ten lepí oná záhadná noc a prvok až detektívnej mysterióznosti, na ktorú sa rodina rozpamätáva a rozluzľuje ju. Práve to bolo pre mňa ako diváka najväčším lákadlom a seriál si to podľa môjho názoru plne uvedomoval.
Čo sa týka technickej stránky, nemôžem mu toho veľa vytknúť. Oplýva síce lacnejšie pôsobiacim vizuálom, no Flanagan sa snaží ťažiť z minima maximum, pričom skúša pár zaujímavých spôsobov (napríklad silná epizóda, ktorá z veľkej časti pôsobí ako jednozáberovka s plynulými prechodmi z prítomnosti do minulosti).
Herci hrajú taktiež vo väčšine prípadov viac ako solídne, a to sa týka aj talentovaných detských predstaviteľov. Aj keď im v zopár momentoch (zvlášť tých, kde seriál tlačí na emočnú pílu) scenár až tak nepomáha, nebudete mať problém uveriť ich strach, radosť či smútok.
Ako som už spomenul na začiatku, seriál sa mi hodnotí veľmi ťažko. Je technicky solídny po všetkých stránkach a herecky na dobrej úrovni, no ani jedna z jeho tematických línií ma neposadila na zadok. Ako horor využíva množstvo klišé a ako dráma nepôsobí tak strhujúco, ako by s trochou odvahy mohla.
Seriál si však ako keby uvedomuje svoje nedostatky a spája ich dokopy lepidlom mysteriózna a záhady, čo v konečnom dôsledku pôsobí príjemne a prebúdza vo vás chtíč dostať sa k poslednej epizóde.
The Haunting of Hill House ma síce neohúril tak, ako celý internet, no myslím si aj vzhľadom k ostatným ohlasom, že si v ňom každý nájde to svoje. Má veľa chýb a chybičiek, no aj tak ide o milé prekvapenie a neľutujem, že som mu dal šancu.
V osobnom hodnotení síce možno pôjdem o máličko nižšie, no tu mu udeľujem finálnu známku 7/10 s dodatkom, že sa nebudem čudovať, pokiaľ si niekto bodík či dokonca dva pripočíta. Môže to na vás fungovať omnoho lepšie.
