Prečo chcú Krym Rusi i Ukrajinci a vďaka ktorému mestu mohli Španieli objaviť Ameriku?
Stáli po stáročia nehybne na jednom mieste, a predsa menili svet. Miesta na zemi, ktoré zohrali dôležitú úlohu v dávnej aj novodobej histórii, rozprávajú svoje príbehy.
Rusko vs. Západ
„Rešpektujeme územnú celistvosť Ukrajiny v hraniciach, ktoré sa vytvorili po referende na Kryme a po zjednotení Krymu s Ruskou federáciou,“ povedal šéf ruského ministerstva zahraničia Sergej Lavrov pri výročnej správe o ruskej diplomacii v januári tohto roku. Jeho slová mnohí experti preložili tak, že Rusko sa nemieni vzdať Krymského polostrova, ktorý v roku 2014 anektovalo.
Čo sa vlastne vtedy stalo?
Krátko po zimných olympijských hrách v Soči v roku 2014 sa už aj tak nestabilná situácia na Ukrajine premenila na absolútny chaos, keď separatisti z proruského tábora v meste Simferopoľ, považovanom za hlavné mesto Krymu, obsadili niekoľko kľúčových budov.
V polovici marca sa na Kryme uskutočnilo referendum o pridružení polostrova k Ruskej federácii. Drvivá väčšina voličov sa podľa organizátorov hlasovania priklonila k pridruženiu, avšak Západ referendum považuje za neplatné. Rusko, naopak, reagovalo mimoriadne promptne a zákonom sa rozhodlo pripojiť Krym k svojmu územiu.
Problém Krymu však nie je len otázkou posledných rokov. Pravda je taká, že Krymu sa zmocňovali veľké štáty ako koristi. Takto ho napríklad získali tatársko-mongolské kmene, neskôr Osmanská ríša a Rusko.
V Sovietskom zväze mal Krym síce autonómiu, no z jeho územia deportovali Tatárov, ktorí tam žili, údajne preto, že kolaborovali s nacistami. Celkovo išlo o viac ako 200-tisíc ľudí.
Ako však Krym skončil v rukách Ukrajiny? V roku 1954 ho Ukrajine daroval Nikita Chruščov pri príležitosti tristého výročia pripojenia Ukrajiny k Rusku. Preto si naň Rusi robili nárok a preto vznikol problém, ktorý zatiaľ nemá žiadne riešenie. Preto často počúvaš, že USA či Európska únia uvalili na Rusko sankcie, a preto sa vzťahy medzi Západom a Východom za posledné roky tak veľmi zhoršili.
Ako absolutizmus zaliala krv
Zamyslel si sa niekedy nad tým, prečo je väčšina štátov v dnešnej Európe parlamentnou republikou? Môže za to Veľká francúzska revolúcia. Tá sa začala útokom na väznicu Bastila, v ktorej vtedy bolo len sedem kriminálnikov. Môže sa tak zdať, že útok na Bastilu nič nedocielil, no opak je pravdou.
Oslobodenie Bastily odštartovalo dlhý a krvavý proces, vďaka ktorému absolutistické monarchie v Európe postupne padali a nahrádzali ich väčšinou parlamentné republiky. Moc do svojich rúk uchopila nová vrstva obyvateľstva a staré zriadenie padlo.
Hoci Veľká francúzska revolúcia najprv priniesla teror, počas ktorého ulice Paríža páchli krvou a gilotína pracovala takmer bez prestávky, potom vládu Napoleona a dobývanie Európy, v konečnom dôsledku v Európe zaviedla nové usporiadanie spoločnosti.
Vojnová korisť
Pri potulkách po Európe si možno už zablúdil do mesta Štrasburg vo Francúzsku. Nečudujeme sa, veď so svojou architektúrou typických hrazdených domov a budovou Európskeho parlamentu je veľkým lákadlom turistov.
Na Štrasburgu je zvláštne aj to, ako sa medzi sebou rozprávajú jeho obyvatelia. Jeden sa spýta vo francúzštine, druhý odpovie po nemecky. Ani jeden sa nad tým nepozastavuje a perfektne si rozumejú, pretože v Štrasburgu je to jednoducho tak.
Táto jazyková zvláštnosť nie je spôsobená len tým, že ide o mesto pri hraniciach s Nemeckom. Veď aj na Slovensku sú mestá, ktoré sa nachádzajú v blízkosti Poľska a ich obyvatelia nemusia vedieť plynule po poľsky.
Štrasburg je súčasťou Alsaska, regiónu, ktorý určite poznáš z hodín dejepisu alebo z dokumentárnych filmov a takmer vždy sa jeho meno vyskytuje vedľa mena iného regiónu, Lotrinska.
Ale čím boli Alsasko a Lotrinsko také zvláštne? Nemecko ich získalo v prusko-francúzskej vojne a odvtedy si na regióny robili nároky rovnako Francúzsko, ako aj Nemecko. Experti sa zhodujú, že obsadenie Alsaska a Lotrinska po prusko-francúzskej vojne bolo jednou z príčin prvej svetovej vojny. V nej Nemci Alsasko a Lotrinsko napokon stratili.
Dobývať a objavovať
Hovorí ti niečo pojem reconquista? Označuje sa ním znovudobytie území Španielska spod arabskej nadvlády. Reconquista Španielom trvala dlhých osem storočí. Je preto logické, že španielske hospodárstvo bolo zamerané na dobývanie a získavanie území, ekonomiku do veľkej miery riadila vojna.
To sa však zmenilo v roku 1492, keď sa Španielom konečne podarilo dobyť posledné mesto – Granadu. Premýšľaš nad tým, odkiaľ ti je povedomý rok 1492 alebo ti hneď napadla súvislosť s objavením amerického kontinentu?
Ak áno, máš pravdu. Keď Španieli dobyli posledné územia spod arabskej nadvlády, zrazu akoby nevedeli, čo majú robiť. Osem storočí predsa bojovali a získavali pre seba kusy zeme. Zrazu sa im naskytol obrovský priestor na to, aby objavovali nové oblasti, prebádali kúty sveta, v ktorých dovtedy nikto z Európy nebol.
A tak sa stalo, že "po ceste"do Indie Krištof Kolumbus objavil úplne nový svetadiel, Ameriku. Aby si Španieli pripomenuli a uctili mesto Granada, na svoj štátny znak, celkom na spodok, "na juh," dali malé granátové jabĺčko (po španielsky granada).
