Myslela si, že tancom sa uživiť nedá. Dnes je však jej plnohodnotným zamestnaním.
K tancu sa dostala náhodne a nikdy si nemyslela, že niečím takým sa dá uživiť. Osud to však zariadil inak a dnes je Monika Prikkelová stopercentná full-time tanečníčka. Avšak nie hocijaká.
Priniesla k nám na Slovensko tanečný štýl Vogue, ktorý ako prvá reálne v našich končinách začala vyučovať a šíriť o ňom osvetu. Založila si vlastnú agentúru mondance a popri všetkom rozbieha nový projekt Tron Girls. Viac sa už dozvieš v článku nižšie.
Monika, ahoj! Dlhé roky sa venuješ tancu a dnes máš vlastnú tanečnú agentúru. Povedz nám však o svojich úplných začiatkoch.
Ahojte! Lásku k tancu som objavila úplne náhodne, a to v družine na mojej základnej škole. Potom prišiel druhý zlomový bod, a to leto pred nástupom na strednú školu. V meste prebiehala T-com fiesta, na ktorej som videla vystupovať skupinu tanečníkov s Lacim Strikeom.
Bola som tam s rodičmi a povedala som im, nech mi dajú jeden rok a ja im takto zatancujem tiež. Samozrejme, nebrali ma vážne, no život to zariadil inak.
Začala si teda ako tanečníčka u Laciho Strikea?
Áno, sama som sa bez súhlasu rodiny prihlásila k Lacimu Strikeovi do jeho tanečnej školy a do roka som aj ja vystupovala na T-com fieste v meste. U Laciho som strávila úžasných šesť rokov a za ten čas som sa tam veľa naučila o street danceových štýloch ako hip-hop, poppin, lockin či house.
Jemu vďačím za to, že mi dal ako prvý príležitosť učiť iných tancovať, a to robím až dodnes. Vzal ma na malé aj veľké vystúpenia, zaradil ma do Dara Rolins tímu aj do tímu, ktorý vystupoval na Superstar a na podobných veľkých projektoch.
Ty ale teraz tancuješ iný tanečný štýl ako je hip-hop. Prečo si sa tak rozhodla?
Nuž, vedela som, že mám v sebe určitú ženskú energiu, ktorú mi technicky nikto nevedel vysvetliť. A tak som začala pátrať po tanečnom štýle, v ktorom sú viac ukotvené ženské pohyby.
A čo si vypátrala?
Postupne som natrafila na štýly Waacking a Vogue. Vogue v širokom okolí neučil nikto, a tak som začala s Waackingom, kvôli ktorému som cestovala každý týždeň v sobotu z Bratislavy do Modry. Waacking som sa učila rok, no potom som zistila, že to na mne vyzerá akosi ináč ako na ostatných. No a keď som v roku 2012 "ochutnala" tanečný štýl Vogue, už som sa ho nepustila.
Ale Vogue sa u nás bežne neučil. Kde si teda naberala inšpiráciu?
Za Vogue som musela cestovať do iných krajín, keď som sa ho chcela naučiť. Vždy som si vyhliadla, ktorý tanečník z Ameriky bude niekde v Európe a tam som potom vycestovala. Minule som si spočítala, že vďaka Vogue som bola dodnes v 15-tich krajinách a súťažila asi na 20-tich súťažiach.
Si teda prvá, ktorá tento štýl začala pravidelne učiť na Slovensku?
Áno, som. Po dvoch rokoch cestovania za Vogue som si uvedomila, že už nechcem byť sama, ktorá sa teší z tohto tanca a hudby, a tak som začala učiť tento štýl v Bratislave. A učím ho dodnes. A nielen v Bratislave, ale po celej Európe.
Prezraď nám niečo viac o tomto tanečnom štýle, okrem toho, že má ženské prvky. Kde napríklad siahajú jeho korene?
Vogue pochádza z černošskej a hispánskej LGBTQ komunity z Harlemu a Bronxu. Hovorí sa že “Vogue came out of a struggle“ čiže sa v ňom našli ľudia, ktorí niečím trpeli. Väčšinou sú odvrhnutí spoločnosťou, kvôli ich vzhľadu alebo orientácii. My si to však môžeme interpretovať aj ináč. Každý má ten svoj “struggle“.
Stačí, že niekto nemá rád svoje telo, neverí si, alebo má iný životný bôľ. Veľa ľudí stratilo rodiča, vyrastajú v nekompletných rodinách alebo je na nich vytváraný tlak spoločnosťou byť tým s najlepšími známkami a podobne.
Každého niečo trápi a Vogue je taká forma terapie. Tam sa naučíte, ako sa cítite, keď ste akceptovaný, vďaka tomu, ako sa odprezentujete. Môžete sa na ten moment stať čímkoľvek chcete.
Vogue nie je však len tanec. Patria tam aj tzv. netanečné kategórie, kde sa súťaží v tom, kto ako vyzerá, kráča, kto má lepší outfit, či dokonca kto vyzerá viac ako žena.
Inšpirácia je práve z ikonického módneho časopisu Vogue. Učili sa napodobňovať pózy modeliek, ktoré keď spojíme s hudbou, vytvoria tanec. Hlavnými znakmi sú výrazné pohyby rúk, extrémne polohy tela a silná sebaprezentácia.
Otvorila si si tanečnú agentúru, ktorá nesie názov mondance. Čo znamená tento názov?
mondance je názov, ktorý som zložila z častí mon a dance. "mon" je podľa mňa najkrajšie pomenovanie slova môj (po francúzsky). A dance je tanec. V najužšom tanečnom tíme mám asi 15 dievčat. A 3 z toho sú mondance mozgami: Ja Deniska a Beshiu.
Tým, že sa všetky tri (Ja Deniska a Beshiu) poznáme z Laciho SDAčky, začínali sme s hip-hopom. No dnes sa venujeme iným štýlom, ktoré milujeme, a vďaka ktorým sme pre ľudí rozpoznateľné. Každá z nás to vždy volala ten "môj tanec" "mon dance".
Akým štýlom sa teda ešte venujete?
Každá z nás troch má silnú vášeň k jednému štýlu, čo sa odráža aj v našej spoločnej tvorbe. Tými štýlmi sú Vogue, moderný Afro dance a Dancehall. Ale keďže v tíme máme aj baby čo robia contemporary, balet a všetky sme pôvodne z hip-hopu, tak to rady miešame a snažíme sa o čo najzaujímavejšie spojenia.
Dnes teda môžeš povedať, že tanec je tvoje zamestnanie?
Je zaujímavé, že stále si to nedokážem úplne priznať, ale áno. Vyrástla som totiž v tom, že tancom sa živiť nedá. A aha, mňa vlastne 100 % živí tanec.
Nie som iba tanečník, ale tanec aj učím, robím choreografie iným skupinám, vybavujem vystúpenia, vymýšľam kostýmy, zháňam hudobníkov, promóterov či akrobatov na eventy a najnovšie venujem veľa času nášmu novému a prvému dlhodobému projektu Tron Girls.
Popíš nám projekt Tron Girls bližšie. V čom je špeciálny?
Tron Girls je náš najnovší a najväčší projekt. Pracujeme na ňom už skoro rok. Je to ženská tanečná svetelná show, ktorá využíva LED a UV technológie.
Túžili sme vymyslieť niečo, čo tu ešte nie je. Samozrejme, svetelné showky sú po svete kadejaké. Ženská postava s tak technologicky vyspelým programom na synchronizáciu svetla s hudbou tu ale podľa mňa nie je. Ženský element je to hlavné, čoho sme sa chceli držať.
Kostýmy ste si navrhovali aj šili samy?
Vytvorenie kostýmu bolo oveľa náročnejšie, než sa na začiatku zdalo. Naša hlavná podmienka bola, že sa v tom musí dať dobre hýbať, keďže sme išli vytvárať tanečnú show. Druhá podmienka bola, že chceme vyzerať ako ženy. Potom sme už vedeli presne, čo chceme a museli sme zistiť, ako to vytvoriť.
Po dvoch mesiacoch sme mali prototyp. Zapojili sme ho a zistili sme, že vyzeráme ako potápači a nie ako sexy ženy (smiech). A tak sme začali úplne odznova. Teraz sa postupne ukazujeme verejnosti a pozorujeme, či sa im to páči. Mali sme už 3 vystúpenia, z toho jedno v zahraničí. Stále sme ale vo fáze zdokonaľovania.
Nedá mi teraz nespomenúť jeden zážitok. Keď som tento náš Tron Girl oblečok prezentovala na výstave Pro Light and Sound vo Frankfurte, tak ma jeden pán pochválil ako kvalitne a umne je náš kostým vymyslený po technickej aj dizajnovej stránke.
A potom sa predstavil. Bol to manažér podobnej svetelnej show v Slovinsku, ktorý pred šiestimi rokmi rozbiehal tieto svetelné shows v NYC a pre CIRQUE DU SOLEIL. Tým, že my sme si ten kostým navrhli samy, naše mamy nám ho ušili a naši technici ho spojazdnili, veľmi dobre viem koľko práce je za tým. V tej chvíli som nevedela či chcem od šťastia skákať alebo plakať.
Kde všade robíte vystúpenia Tron Girls? Na akých akciách vás môžeme vidieť?
Vystupovať sa chystáme úplne všade. Myslím, že nás ocenia na technologických eventoch aj na bežných firemných akciách. Zatiaľ sme sa stretli len s pozitívnou odozvou.
So svojím tímom vystupujete doma i v zahraničí. Vieš si spomenúť na tie najlepšie eventy, ktoré ste zažili?
Naším prvým veľkým vystúpením bola štvordňová tanečno-módna prehliadka pre novootvorený BORY MALL v Bratislave. Medzi moje obľúbené, na ktoré často spomínam, patrí vystúpenie, kde sme zavesili dve tanečnice von z UFA. Je to 90 m nad zemou, kde sa dá urobiť okolo reštaurácie skywalk.
No tak presne tam som do stredu postavila dievčatá, ktoré mali na sebe svetelné obleky a tancovali do projekcie. Za oknom. A ľudia na nich pozerali vznútra a tešili sa. Ja ako manažér som skoro umrela od strachu a rozmýšľala, čo poviem ich rodinám ak sa niečo stane, no našťastie som si túto reč ušetrila.
Nádherné vystúpenie bolo pod taktovkou réžie Nikity Slováka. Na hlavnom námestí v Bratislave sa oslavovalo 150. výročie múzea mesta Bratislavy. Tancovali sme do velkolepej 40-minútovej projekcie. Highlight tohto večera pre mňa bolo číslo, kde sme tancovali Vogue do operného spevu.
Bolo to mrazivo čarovné. A zahraničné vystúpenie si určite zapamätám to v Dubaji, kde sme ja a Veronika teraz na Silvestra tancovali 30 min Vogue show so živou kapelou a po polnoci sme vystupovali pre Parsona Jamesona na súkromnej pláži.
Vravela si, že chodievaš na Vogue bály. Je to forma súťaží? Máš aj ocenenia?
Vogue bál je battle, súťaž v štýle Vogue. Je to freestylový individuálny tanec. Za ten čas sa mi podarilo nazbierať ocenenia z viacerých miest. Moja prvá výhra prišla v Berlíne, potom som si pridala na listinu Helsinki, Londýn, Paríž, New York, Štokholm, Viedeň viackrát aj opäť Berlín.
Monika, ďakujeme ti za rozhovor. Na záver nám prezraď, akú máš s Vogue víziu do budúcnosti.
Keď som začala učiť Vogue, mala som sen, že by ľudia za 10 rokov na Slovenku poznali aspoň to, že niečo ako tanečný štýl Vogue existuje. Hip hop to u nás dokázal. Tak si vravím, že aj Vogue by to mohol dosiahnuť.
Mám na to ešte 5-6 rokov. Len mám pocit, že som na to stále sama, i keď sa to lepší. Tak neviem či sa to podarí. Moju cestu to však nezastaví.
