Možno malý tip na výlet pre odvážlivcov a milovníkov schátraných objektov.
Začiatkom minulého mesiaca sme vám priniesli zaujímavý článok, kde bol predostretý zoznam niekoľkých miest na Slovensku s čo najstrašidelnejšou atmosférou. Ako o prvej lokalite ste si mohli čo-to prečítať o jednom z najdesivejších kaštieľov nachádzajúcich sa na území našej malej republiky. Schátraná historická budova je postavená v katastri západoslovenskej obce Moravany nad Váhom s niečo cez 2 500 obyvateľmi. Samotný kaštieľ je priam neprehliadnuteľný, nakoľko sa nachádza v centre obce a z hlavnej cesty je na neho dobre vidieť. Kedysi pýcha, dnes hanba lákajúca všemožné pofidérne živly prežila obidve svetové vojny, no dnešnú dobu už nie. Pozrime sa teda na ňu podrobnejšie.
Spomenuté miesto má bohatú históriu. S výstavbou sa začalo v 16. storočí vďaka Turzovcom. Postupom času menil majiteľov, štýly, podstúpil niekoľko rekonštrukcií a prerábok a našiel aj veľa využitia. Napríklad počas bojov prvej svetovej vojny sa tu zriadila nemocnica, na konci druhej svetovej vojny v ňom sídlili sovietski vojaci a následne poslúžil aj ako škola. V posledných funkčných rokoch bol z neho predovšetkým hotel lákajúci domácich, ale aj mnohých zahraničných návštevníkov.
Celý areál kaštieľa obklopuje múr s časťami rozobratého železného plotu, skrz ktorý sa dá prostredníctvom mnohých dier úplne jednoducho dostať do zarasteného parčíka známeho najmä tým, že v ňom boli kedysi dávno umiestnené krásne sochárske diela rôznych umelcov. Ich výrobou strávili dlhé hodiny, no dnes je možné nájsť po nich iba rozpadnuté zvyšky roztrúsené po celej lokalite. Buď na nich doľahol zub času alebo boli jednoducho zničené vandalmi či predané. Napríklad v parku ešte stále stojí tabuľa s rôznymi obrysmi kostier naháňajúcich celkom hrôzu, najmä keď na ne natrafíte večer s baterkou. Ihneď vám dokážu navodiť celkom nepríjemný pocit. Samotný park je záležitosťou samou o sebe, a preto ak niekomu nestačí, kľudne sa môže vybrať cez zarastenú vyvýšeninu smerom k zdevastovanej budove Moravianskeho kaštieľa.
Do budovy sa dá dostať tiež jednoducho - cez rozbité okná alebo otvorené dvere. Akoby vás niekto vítal s otvorenou náručou. Po vstupe vás ako prvé ovalí vôňa "staroby budovy" a ak by ste sa doň niekedy reálne vybrali, najskôr odporúčame v prvých minútach pobytu v budove pohybovať sa čo najtichšie, nakoľko existuje šanca, že by ste natrafili na nejakého agresívneho bezdomovca, poprípade skupinu feťákov. Počas kráčania po strašidelných chodbách sa dá pokojne načúvať zvukom vetra a búchaniu dverí kvôli všadeprítomnému prievanu. Poctivo sa dá prebádať každá jedna miestnosť i chodba na prízemí i zvyšných poschodiach.
Po potulkách izbami sa dá naďabiť na naozaj zaujímavé veci, ako napríklad staré časopisy, listy od nemecky hovoriacich návštevníkov, faktúry, dobové letáky či dokonca aj rôznorodé mince, avšak nanešťastie aj na striekačky, lyžice, rôzne biele prášky či ustlané postele plné stále používaných vecí. Do úvahy prichádzajú dva možné scenáre návštevy kaštieľa - buď v ňom budete úplne sami alebo zhodou náhod natrafíte aj na jeho dlhoročných obyvateľov, ktorých sme už spomenuli v odstavci vyššie, čiže bezdomovci, feťáci či poprípade aktívni zlodeji (aj keď sa už takmer nedá čo ukradnúť a speňažiť, nakoľko celý objekt je absolútne vybrakovaný a zostal akurát starý a polorozpadnutý nábytok, ale o ten asi nie je záujem).
„V kaštieli bolo sedem ateliérov, v lete sa v parku konali medzinárodné sochárske a maliarske sympóziá. Umelci sem chodili na tvorivé pobyty. Bola tu neopakovateľná inšpirujúca atmosféra,“ vyjadrila sa raz v jednom rozhovore umelkyňa Margita Štrbíková žijúca v tesnej blízkosti celého areálu. Kedysi, keď ste prešli jeho lesknúcou sa bránou na prednú záhradku, mohli ste si posedieť medzi udržiavanou zeleňou a zrelaxovať na príjemnom slniečku pomedzi štebotajúcimi vtáčikmi. Park mal tiež svoje čaro a chodili do neho aj turisti z neďalekého kúpeľného mesta, teda z Piešťan. Išlo o miesto, kde bola radosť sa zastaviť, ubytovať, prežiť zopár pokojných dní a spomínať len v dobrom. Všetko fungovalo, až pokiaľ neprišlo kritické obdobie.
Od roku 2007 ide všetko dole vodou, pretože po predaní objektu dvom Slovincom boli jeho časy spočítané. Spletité vzťahy, nedostatok financií, nezáujem majiteľov a ďalšie problémy len zhoršujú osud národnej kultúrnej pamiatky a akoby sa iba čakalo, kedy sám padne. A asi sa to jedného dňa reálne udeje.
