Tentokrát sme sa porozprávali s Natáliou Chabadovou o jej ceste a pobyte na ostrove Kuba. Čo všetko sa jej prihodilo sa dozvieš v článku.
Cestovanie je krásne hobby a ani za celý náš život nestihneme navštíviť všetky krásne a čarovné kúty, ktoré nám Zem ponúka. Či už ide o svetoznáme veľkomestá, lesy, hory, národné parky, púšte, jazerá či jaskyne - na výber je veľmi veľa možností. Že vás príbehy o cestách Slovákov a Sloveniek do cudziny zaujímajú, vieme, a preto vám prinášame rozhovor s Natáliou Chabadovou o jej dobrodružstvách na Kube.
Ahoj Natália! Na našom webe sme mali už veľa slovenských cestovateľov a mnohé destinácie, no Slovenku na Kube ešte nie. Skús nám, prosím, hneď na úvod povedať niečo, čím by si v skratke charakterizovala spomenutú krajinu.
Byť pripojený na internete len hodinu za celý týždeň, popíjať dobré presso za pár centov a ovládať svojho neposlušného koňa. Áno, som na mieste, ktoré je aj vaším dovolenkovým snom. Treba sa poponáhľať, kým sa úplne nezmení. Ešte stále je cítiť, že sa tam zastavil čas. Hola! Vitajte na Kube.
Prečo práve Kuba?
Pri cestovaní zvyčajne vyhľadávam pocit slobody, a nie kadejaké turistické rezorty. Takto mám možnosť odtrhnúť sa od všednej reality, spoznať nepoznané a zažiť pocity ako pri pozeraní nejakého filmu. A presne to som hľadala aj na Kube. Mojím cieľom nebolo len slniť sa na tropických plážach, ale vidieť najmä niečo z reálneho kubánskeho života. O Kube som viac-menej počula z médií a z rozprávania iných, ktorí ju pokladajú za dovolenkový sen. Kto by nechcel vidieť miesto, kde sa zastavil čas? Krajinu cigár, rumu, tanca, Kubáncov preháňajúcich sa na štýlových starých autách a exotické pláže s bielym pieskom?
Mnohých ľudí pravdepodobne zaujíma, ako, respektíve vďaka čomu si sa sem dostala. Prezradíš im to?
Po ukončení posledného ročníka vysokoškolského štúdia som využila možnosť programu pre študentov s názvom Work and Travel od spoločnosti CKM 2000 Travel. Vybrala som si pracovať cez leto na Miami, pretože minulý rok som bola s týmto programom na Long Islande a chcela som zmeniť lokalitu. Po lete na Miami som sa na záver rozhodla precestovať destinácie Mexiko a Kuba a to a z dôvodu, že do týchto miest je rýchle letecké spojenie. Možnosť letieť na Kubu cez Mexiko by som odporučila všetkým študentom, ktorí sa ocitnú na Miami, pretože letenky sú takto lacnejšie. Keďže väčšina mojich známych a "WaŤákov" si vybrala stráviť zvyšok leta na západe Ameriky, napísala som do skupiny WaT na Facebooku: "Good morning.... Niekto super do partie smer Kuba?“ Nezostávalo už veľa času na váhanie, a tak po jednom Skype hovore začal môj backpacking s neznámym cestovateľom zo susedného Česka. Na Kubu sme sa vybrali cestovať na vlastnú päsť.
Prvé pocity po prílete do málo známeho sveta neďaleko Mexického zálivu?
Pred odletom z Mexika na Kubu sme boli trocha neistí, lebo sme sa dočítali, že nám víza na mexickom letisku nemusia vydať, čo by bol smutný príbeh, pretože spiatočnú letenku sme mali už kúpenú. Všetko však dopadlo dobre a nenastali žiadne komplikácie. Keďže sme sa chceli nechať prekvapiť, čo nás cestou postretne, o Kube sme si veľmi nečítali. Nevedeli sme ani, kde prvé dni zložíme hlavu. Kým sme čakali, ako už konečne prejdeme brány letiskových kontrol, odstavili nás dvaja pracovníci, ktorí začali skúmať, prečo sme sem pricestovali, aké miesta chceme vidieť, kde budeme spať a podobne. Tieto otázky nám preto prišli ako ďalšie ohrozenie na našej ceste. V ovzduší bola zvláštna atmosféra a v hlave mi bežalo: "Veď sme tam prišli len na výlet! Haló. Nekomplikujte nám to už!“ Moje volanie zabralo.
A čo dojmy? Ako prebiehali prvé dni? Je Kuba naozaj taká, ako ju často vidíme vo filmoch či kadejakých článkoch na internete?
Veľmi ma oslovila architektúra v hlavnom meste s názvom Havana. Je veľmi pestrá, plná krásnych magických a umeleckých domov, uličky v centre Havany sú úzke, cez deň plné ruchu, vyvešaného a plápolajúceho prádla a mládencov na rikšiach. Aj napriek faktu, že Kubánci nemajú peňazí na rozdávanie, majú svoj štýl a pôsobia čisto. V noci ulice taktiež nespia, ľudia postávajú vonku a štebocú. Starší muži na promenáde Malecón hrávajú priamo na uliciach šach a domino. Na námestí vás vítajú muzikanti, ktorí radi zahrajú a nezaobídu sa bez odmeny. Na plagátoch sa všade vyníma kultová podobizeň Che Guevaru. Čo je na Kube na druhej strane doslova úžasné? Ľudia nechodia po uliciach s hlavou v mobiloch, pretože internet tam nie je len tak voľne dostupný. Ten sme v Havane našli na dvoch miestach - v peknom hoteli a v parku, kde četovala stovka ľudí. Keďže sme sa nechceli stravovať len v drahých turistických reštauráciách, neustále sme hľadali nejaké domáce kubánske jedlá. Hľadali a hľadali...
V niektorých častiach bol veľký problém zohnať jedlo, ktoré by nám chutilo. Po ochutnaní miestnej žemle so syrom a šunkou, dvoch druhov pizze a špagiet chutiacich mdlo, naše gurmánske chute vycvičené z Mexika boli priam sklamané. Žiadne také, že sladkosti od výmyslu sveta - 3 druhy a dosť! Tovar v pračudesných zmiešaných obchodoch pôsobil ozaj socialisticky, trochu hipstersky či retro. Do vydlabaných kokosov dávali nielen drinky, ale aj zmrzlinu. Národným jedlom sa preto pre mňa stali džúsy a zmrzlina . Pochopila som, prečo sú Kubánci takí štíhli. Nemajú McDonald, ale svoj rum, fajčia a tancujú. Aj my sme navštívili a zatancovali si v niektorých vychytených kluboch, kde vytvárali parádnu show nastajlovaní Kubánci. Všade nás lákali na cuba libre, mojito a piňa koládu. Neodolali sme. Ale určite sa oplatí kúpiť si zvlášť litrovú fľašu Havana Club v prepočte za 5 € a Colu. Také ceny by ste veru na Slovensku ťažko hľadali. Potom ďalšou misiou je už len zohnať ľad, pretože aj za obyčajný ľad a slamky od vás budú pýtať pesos.
Skús ju porovnať so Slovenskou republikou. Ľudia, životný štýl,...
Kuba je veľmi bohatá krajina, nie však čo sa týka peňazí, ale bohatstvom prírodných krás. Životné podmienky na Kube si väčšina Európanov nevie ani predstaviť. Z rozprávania domácich viem, že Kubánci žijú bohužiaľ vo svojej krajine trochu ako ,,cudzinci“. Kubu poznáme lepšie skôr my - turisti, ktorí si ju môžeme dovoliť precestovať. Všade na Kube sa obyvatelia snažia zarábať, kde sa dá, čo je pochopiteľné pri ich príjmoch v prepočte 30 € na mesiac. Miestni obyvatelia si preto privyrábajú aj nelegálne na turistoch ako sprievodcovia, taxikári, dohadzovači všetkého, čo len potrebujete. To býva veľakrát výhodou, ak poznáte, v akých sumách sa pohybovať. Vybavia vám od celodennej taxi služby, nocľahu a raňajok aj najlepšie miesto, kde sa zabaviť. Ak ich však práve nepotrebujete, stávajú sa pre vás otravnými, pretože sú všade. Aby sme sa ich zbavili, inšpirovali sme sa od nich, a po ulici sme opakovali tie isté frázy ako oni: ,,cigares, cigares“. Pomohlo. Keď sa človek prechádza Havanou v noci, každému druhému vidí do domu. Neviem si predstaviť napríklad takúto "nezamknutú“ Bratislavu, kde si ľudia boja aj nechať odomknutý bicykel.
Miestami mi temné havanské domy pripomínali podivuhodné až desivé scény z filmu. Pri cestovaní moderným taxíkom (na Kube nie sú len staré autá) do Viñalesu náš taxikár vedel po anglicky, a tak som ho trocha vyspovedala. Z jeho rozprávania sme pochopili, že jeho najbližším cieľom bolo dostať sa do Nikaragui a pracovať tam, aby finančne zabezpečil rodinu. Samozrejme, že by chcel cestovať, ale na niečo také s jeho financiami nemôže ani pomyslieť. Ako nadšenej cestovateľke, ktorá chce veľa zo sveta vidieť, ma táto bezvýchodisková situácia dojala. Taká malá možnosť vytrhnúť sa zo stereotypu jednej krajiny. Aj keď nemusia platiť za ubytovanie a niektoré potraviny majú na prídel, takýto údel by som ťažko zvládala. V súčasnosti americké spoločnosti môžu vyvážať produkty (telefóny, počítače, internetové technológie), ktoré predtým podliehali embargu. Mnohé americké spoločnosti začali mať s Kubou veľké plány a pripravujú zájazdy na výletných lodiach. Týmto však stratí svoje čaro a stane sa typickou mainstreamovou lokalitou. Kube by som dožičila slobodu cestovania, ale myslím, že veľké americké plány na druhej strane zrušia jej lesklú zašlú slávu, ktorá jej ozaj pristane. Donedávna Kubánci na opustenie krajiny potrebovali špeciálne vízum. Tie stáli pre priemerného človeka neskutočné peniaze. Teraz im stačí len pas. Okrem vzdelaných obyvateľov ako napr. lekárov, ktorí potrebujú špeciálnu priepustku, pretože Kuba nechce, aby takto prišlo k veľkému ,,odlivu mozgov“ z krajiny. Kubu delí od Floridy cca 150 km. Niektorí odvážlivci sa v minulosti vydali v noci po mori smerom k Floride. More sa preto pre niektorých stalo spásou aj smrťou. Veľa emigrantom z Kuby sa nachádza hlavne v Miami, aj môj šéfko v reštaurácii, kde som pracovala, bol pôvodom z Kuby.
Doprava podobná ako v Európe alebo sa tu nachádzajú aj menšie príjemné i nepríjemné prekvapenia?
Čo nemalo konkurenciu, boli staré americké autá z 40. - 50. rokov, Cadillac, Chevrolet, Ford a dokonca aj ruská Lada brázdia celý ostrov a slúžia ako taxíky, ktorých služby sme radi využívali. Ani v jednom nie sú bezpečnostné pásy, niekedy ani stierače a kľučky na otváranie okien. Tie sú väčšinou otvorené celý čas. Okrem klasických starých taxíkov je možné previezť sa v Havane aj na rikši (bicykel na ktorom je dvojsedačka s malou strieškou a cyklistom) alebo motorikši (otvorené žlté malé autíčko v tvare vajíčka). Pre Kubáncov je každý turista potenciálny zdroj peňazí. Keď neviete po španielsky, skomplikuje vám to trocha život, pretože Kubánci majú nejako prirodzene radi ,,ich ľudí“ a po anglicky hovorí len málokto z nich. Na našom tripe sa k nám neskôr pridal ešte jeden kamarát, ktorý španielsky vedel, to nám v mnohom pomohlo. Jazdu taxíkom, ktorá nás prvýkrát stála v prepočte 10 €, sme už druhýkrát zjednali na 3 €. Peniaze sme si zamieňali v známej banke Cadeca. Dolármi veľmi na Kube nezaplatíte. Za výmenu dolárov sa účtuje vyšší poplatok, preto je výhodnejšie zamieňať eurá. Na Kube fungujú dve meny - konvertibilné pesos (CUC), ktorými platia za všetky služby turisti a pesos nacionales (CUP) určené pre domácich. My sme platili aj ,,cuckami aj cupkami.“ Čo sa týka ubytovania, na Kube neexistuje couchsurfing, ktorý som najprv myslela, že vyskúšame, aby sme ušetrili a spoznali domácich. Kubánci síce majú vytvorené účty na tejto sieti, ale po pár správach sa dozviete, že ubytovanie neponúkajú zadarmo. Ubytovaní sme preto boli v rôznych kasách - domoch Kubáncov, ktorí nám prenajímali jednu izbu.
Niečo o miestnych? Získala si aj nových priateľov alebo si spoznával toľko ľudí, že nebol čas sa nejako hlbšie zoznamovať?
Na druhý deň sme sa bližšie zoznámili s početnou kubánskou rodinou, ktorá nás pozvala na kubánsky obed. Domorodkyňa nás uhostila v malom byte na poschodí aj s ostatnými generáciami. Jej otec je už 10 rokov na Floride a posiela im peniaze a darčeky. Rodina, u ktorej sme obedovali, nás pohostila tradičným jedlom - fazuľou, hovädzím mäsom a ryžou. Pustila nám v TV aj kubánske tancovačky a hity, ktoré sme museli povinne pozerať. U nich som si zamilovala avokádo a chutnú kávičku. Číslom jeden sa však stala Guajava - vynikajúci čerstvý džús, ktorého mi nebolo nikdy dosť. Niet sa čomu čudovať, po dvoch dňoch mierneho hladovania som mala pocit, že konečne jem a potrebujem sa pripraviť na ďalšie dni. Tento ovocný džús bol taký chutný, že som začala mať pocit, že nás chcú pohostiť tým najlepším, možno najdrahším, čo doma mali. Na moje prekvapenie som si posledný deň v Havane našla pred domom obchodík, kde v okne vydávali malú kávu v prepočte za nejaké 2 centy a celú fľašu tohto špeciálneho džúsu za 0,50 €. Pre porovnanie, za jednu kávu v bistre v bežnej mene zaplatíte v prepočte pár centov, zatiaľ čo za kávu v lepšej reštaurácii zaplatíte 2-3 €.
Čo mňa vždy osobne zaujíma je, že či ľudia v cudzích krajinách vedia povedať aspoň jednu-dve vety o Slovensku. Ako to bolo na Kube?
Skoro všade som bola prvá Slovenka, ktorú poznali, čo mi veľmi lichotilo. Československo však poznali. Napríklad hneď pri východe z letiskovej haly sme stretli černocha plynule rozprávajúceho po česky, čo ma veľmi prekvapilo. Milý černoch žil pár rokov v Čechách, bol však jediná osoba, od ktorej sme takýto príbuzný jazyk počas celého výletu počuli. Inak nič.
Máš aj nejaké zaujímavé a pekné miesta, ktoré by si odporučila navštíviť?
Pre mňa jednoznačne jedno z najkrajších miest bolo Viňáles. Údolie s panenskou prírodou vyzeralo ako miesto Bohov. Spomenutá oblasť je zapísaná aj v dedičstve UNESCO a ak hľadáte to čo ja, Viňáles vás dostane. V oblasti je úplný pokoj. Sústredené je tu veľké množstvo tabakových plantáží a jednu z nich sme navštívili aj my. Samozrejme sme si vybrali možnosť ísť na koňoch. Cez úžasne sfarbenú červenozem sa v období dažďov chodí pešo veľmi ťažko. Na koni som sedela naposledy, keď som mala asi 13 rokov. Na Kube sa vás nik nepýta, či to viete, a to sa mi páčilo. Môj kôň nemal ešte svoje odžité, takže som si s ním užila svoje. Stále chcel byť prvý a jeho taktika bola po celej trase jesť a zastavovať sa. Ak ho náhodou chcel iný kôň predbehnúť, samozrejme nedovoliť mu to za žiadnych okolností. Po chvíli to začalo byť nepríjemné, a tak mi koňa vymenili.
Vo vzduchu lietali obrovské vtáky a s koňmi sme prechádzali cez úžasné pláne a hory až k tabakovej plantáži. V stodole na plantáži nám sprievodcov kamarát ukázal, ako sa šúľajú pravé cigary. Vtedy som prvýkrát vyskúšala chuť čerstvo ušúľanej kvalitnej kubánskej delikatesy. Oboznámil nás s pestovaním ananásov rastúcich ako kvetiny zo zeme a samozrejme kávy. Okolo plantáže behali za vozmi bielych volov bosé deti. Cestou sme videli voľne pasúce sa kone, husi či morky. Pri veľkom čarovnom strome ako z Pocahontas sa zrazu pred nami z bahna vynorilo prasiatko, ktoré nás nechcelo pustiť ďalej. Vyzeralo ako strážca lesa.
Pokiaľ sa rozhodnete navštíviť Kubu, rozhodne si nenechajte ujsť čarovné Viňáles. Ponúkne vám voľnosť, lozenie po horách za zvuku zvláštneho šumenia, možnosť nadýchnuť sa a dotknúť prírody, ktorá bude zrazu vašou najlepšou kamarátkou. Magický pohľad prináša západ slnka, pri ktorom zabudnete na všetky starosti. K dokonalosti nebude chýbať ani relax na hojdacích sieťach s popíjaním čerstvých ovocných štiav. Tieto zážitky sú nezabudnuteľné, pretože turistický ruch tam ešte do veľkej miery nezasiahol. Každý vidí svet inak, Kuba nie je výnimkou. Preskúmať tento ostrov vám odporúčam pre množstvo nečakaných protikladov. Určite sú tam ďalšie, ktoré objavíte aj vy.
Ako býva už u nás tradíciou, čo by si na záver rada odkázala čitateľom?
Zo svojich skúseností by som odporučila všetkým študentom zaujímať sa o rôzne programy, ktoré ponúkajú pobyty v zahraničí a aspoň jedného sa zúčastniť. Nech sa neboja odísť od mamičky, pretože svet im ponúka nespočetne veľa možností. Všeobecne čitateľom - ak sa rozhodnú navštíviť Kubu, nech si nenechajú ujsť hlavne čarovné Viňáles.
Na záver ešte pridávame Natálin umelecký Instagram účet a veľmi pekne jej ďakujeme za poskytnutý rozhovor. Ak máte aj vy podobné zážitky z nejakej netradičnej, resp. menej známej destinácie, miesta či lokality kdekoľvek na svete a myslíte si, že máte na to sa podeliť o ne aj s ostatnými, ozvite sa na mail [email protected].
