Mladá interpretka doručila svoj prvý albumový počin s názvom 17, ktorý korešponduje s jej vekom.
Všetko sa to začalo pred niečo menej ako rokom, kedy uzrel svetlo sveta zatiaľ hádam najviac diskutovaný hudobný počin na našej milovanej scéne. Projekt známy pod pomenovaním PODZEMGANG má na svedomí tretina Kontrafaktu - Ego, ktorý dokázal vo svojom piešťanskom štúdiu spojiť mladých, talentovaných a ambicióznych ľudí s chuťou zlepšovať sa. Časom sa formovala skupina umelcov s rovnakými záujmami a výsledkom je nosič Iní obsahujúci 26 skladieb, ktorý určite najviac charakterizuje slovo sloboda. Skutočne unikátna záležitosť sa v priebehu pár dni stala nástrojom, ktorý dokonale polarizuje spoločnosť a aby sme si to všimli nemusíme ani opustiť náš portál.
Na kompilácii sa objavila aj mladá speváčka Aless Capparelli so skladbou Iné hodnoty. Asi nie sme zvyknutí a možno nám prišlo až divné, že nám vtedy šestnásťročné dievča ide dávať rozumy a moralizuje na tému niekoho priorít či hodnôt. Obzvlášť, keď ide o problémy dnešnej generácie. Tej generácie, ktorá kritiku prijíma ešte o niečo ťažšie. Čo sa týka samotného prejavu, aj hudobné poleno, ktoré necíti rytmus musí pristúpiť na fakt, že technicky je skladba zvládnutá. Niektorí môžu mať pocit, že skladba po lyrickej stránke o niečo zaostáva, s čím nemôžeme nesúhlasiť, no našťastie je toto faktor, na ktorom sa dalo časom zapracovať. Veľmi pohodlne by sme totiž dokázali vymenovať nejeden príklad, v ktorom by interpretom nepomohla ani lyrika alá Kendrick.
Po tejto prvej vydanej skladbe pokračovala Aless na sólovej dráhe a dočkali sme sa veci Narodená pre výhru, kde prvýkrát registrujeme skutočné rapové prvky, dokonca aj podarený pokus o diss, ktorý sa tešil pochopeniu. Mám pocit, že konkrétne s touto tvorbou sa nedokážu ľudia stotožniť aj preto, že častokrát absolútne nevedia, čo čakať. Na jednej strane zvláda spev lepšie, ako niektoré etablované speváčky, na druhej je tu zatiaľ nie úplne výrazný dievčenský rap, na ktorý aj tak nie sme v našich končinách zvyknutí a v podstate ho asi ani nemôžeme adekvátne posúdiť. A tak vyjadrujeme svoje názory na základe prvotných sympatií. A nie vždy objektívne.
Pred vydaním albumu 17 sme ešte mali možnosť počuť Naozaj Real a Všetko čo potrebuješ máš. Minimálne pri druhej menovanej skladbe sa ešte na chvíľku pozastavíme. "Toto je ten rap, čo vraj nepatrí žene." Veľmi dôležitý poznatok, keďže mnohí tvrdia, že nežnejšiemu pohlaviu rapový žáner jednoducho nesvedčí. Aj napriek tomu však Aless už v sedemnástich rokoch plní slovenské kluby a koncertuje so stálicami scény, ktoré ju bez problémov prijali za svoju súčasť. To isté platí aj pri spolupráci s producentmi kapacít ako DJ Wich.
Musím sa priznať, že pred písaním tejto recenzie som urobil niečo, čo ešte nikdy predtým. Prečítal som si komentáre pod skladbami na youtube, čo však v žiadnom prípade neovplyvnilo môj názor na Aless ako takú. Skôr som sa snažil pochopiť zmýšľanie poslucháčov. Z predošlých pozorovaní stojím za názorom, že tento ženský rap nezatracujú ľudia, ktorí sa dokázali nájsť v textoch. Album ako taký je tradičnou kombináciou reprezent skladieb o umelkyni a tiež trochu hlbších vecí. Tie síce občas postrádajú celkovú myšlienku a akýsi "obal", no aj napriek tomu majú výpovednú hodnotu, ktorú často poslucháči vedia oceniť. Aless sa snaží nastavovať svojej generácii zrkadlo, no zatiaľ je to len také menšie zrkadielko. Aj o tom je skladba Posúvam sa, ktorá ako jediná obsahuje hosťa. Tým nie je nikto iný ako mentor Ego, ktorý podľa očakávaní doručil kvalitnú slohu a ako už sám povedal, nie je umenie rapovať rýchlo, ale pomaly. Medzi mojich osobných favoritov patrí aj Brácho, a to hlavne kvôli precítenému refrénu a poňatiu skladby z pohľadu nežnejšieho pohlavia, čo považujem v prípade Aless za veľmi dôležité. K tomu sa ale ešte vrátime neskôr.
A poďme ďalej, konkrétne ku skoro energickej veci Lietam. Oproti singlom, ktoré sme mali možnosť počuť o niečo skôr sme dostali sklamanie a veru že nepomohol ani videoklip, práve naopak. Aspoň trochu svetlým momentom je refrén, no už vtedy som si začal všímať, že v niektorých prípadoch chýba skladbám jedinečná emócia a nájdu sa aj také veci, ktoré vám jednoducho nedajú nič a už sa k ním nikdy nevrátite. Obávam sa, že Lietam nebude úplne fungovať ani na koncertoch. Predsa len, na úplný začiatok si naložila viac, ako dokáže pravdepodobne zvládnuť. A rovnako to vnímam aj pri pokuse o spestrenie s názvom Milión krát, ktorý by dal určite zabrať aj samotnému Egovi. Aless venuje hudbe pravdepodobne drvivú väčšinu života a aj preto na ňu nedá dopustiť. Skladba 17, teda záležitosť s rovnomenným názvom ako samotný album prezrádza pohľad interpretky na jej život ako taký. Opäť sa však striedajú až extrémne nudné pasáže s tými trochu lepšími.
Kameňom úrazu bude podľa môjho názoru hlavne cieľová skupina, pre ktorú je album určený. Vlastne sa ani nedá úplne definovať, ale som si takmer istý, že okrem rovesníkov, teenagerov sa nenájde veľa jedincov, ktorí by sa rozhodli vypočuť si počin ako celok aj opakovane. Možno by sa dal vytknúť aj výber samotných tém, no som názoru, že interpret by mal tvoriť podľa toho, čo cíti. Vyrastať v dnešnej dobe je opäť klišé protisystémovka, teda apelovanie na dnešnú generáciu ovplyvnenú zlými vzormi, virtuálnym svetom a podobne. Keďže sme podobných skladieb už počuli doslova desiatky a táto neponúka nič nové, asi by sme sa dokázali pokojne zaobísť aj bez nej. Osobne som čakal aspoň viac ženský pohľad, ktorý by mohol dať rovnakej problematike iný ráz. Podobne je na tom aj záverečný track Ja už nečakám, ktorý síce znie celkom príjemne a pri prvom počutí ma zaujal, no ako poslucháč očakávam, že keď som si pustil ženský rapový album, bude sa niesť v tomto charakteristickom a nezvyčajnom duchu, na ktorom sa myslím dalo pokojne stavať.
Ak by som mal zhrnúť celkové pocity z albumu ako takého, sú dosť zmiešané. V prvom rade som veľmi rád, že tu máme konečne aj speváčku, ktorá využíva vo svojej tvorbe rapové prvky, ktoré často neznejú amatérsky, práve naopak. Aj preto by bolo veľmi hlúpe zatracovať ju hneď na začiatku. Je treba si tiež uvedomiť, že to nie je ešte ani rok, čo sa dostala do povedomia poslucháčov a už dokáže nezanedbateľným spôsobom ovplyvňovať ľudí, ktorí si nájdu dosť času na to, aby si vypočuli jej tvorbu a dokonca aj venovali komentár. A je vlastne jedno, či je negatívny alebo pozitívny. Dokonca môžeme ďakovať práve jej za to, že naša obľúbená Zetka začala opäť naplno makať a už ju nasleduje aj Tina Minimo. Pravdou tiež je, že tvorba Aless ako taká ešte nedosahuje najvyššie kvality a miestami neponúka nič zaujímavé, je nudná, jednotvárna alebo dokonca technicky nepodarená. Počúvame však prvý sólový počin dievčaťa, ktoré ešte ani nedovŕšilo dospelosť, čo síce nie je ospravedlnenie, ale minimálne dôležitý faktor na zohľadnenie. Aless je na tom spevácky veľmi dobre a v prípade, že chce produkovať aj rap najvyšších kvalít, bude musieť nájsť jedinečný štýl, ktorý jej bude dokonale sedieť. Na tejto doske dokázala, že má čo povedať a až na tie klišé záležitosti, ktorých nebolo málo, vie, ako na to.
