Stráviť noc s SBSkármi v klube? Bitky, opití hostia a dráma na každom kroku. Zistila som, že byť biletárom je poriadna makačka.
Keď sa otvoria dvere klubu a z reproduktorov sa vyvalia ohlušujúce basy, pre teba sa začína party. Pre SBSkára? Začína sa šichta. Stojí pri vchode, zatiaľ čo ty prechádzaš okolo s lístkom v ruke alebo s rýchlou vetou: „Brácho, veď ma poznáš!"
Kým ty sa obliekaš do najlepšieho outfitu, dolaďuješ make-up alebo si objednávaš prvý drink na rozjazd večera, niekto už stojí pred dverami klubu. V čiernom tričku, s výrazom, ktorý vraví „tu sa žiadne problémy tolerovať nebudú“. Biletár, SBSkár, strážca nočných podnikov – človek, ktorý je prvým, koho uvidíš a posledným, kto sa rozlúči s tým, kto prešvihol hranicu nevhodného správania.
Rozhodla som sa na jednu noc vzdať svojej bežnej role návštevníčky klubu a vyskúšať si to, čo zažívajú oni. Postavila som sa vedľa SBSkára, ktorý namiesto párty zažíva službu plnú nečakaných zvratov, nepríjemných či opitých ľudí a bitiek. Od kontroly občianskych cez rozhovory s neprispôsobivými hosťami až po momenty, keď musí zobrať situáciu pevne do svojich rúk.
Táto noc mi ukázala, ako rýchlo sa môže zábava zmeniť na konflikt, ako často sa človek ocitne medzi húfom opitých ľudí a koľko rozhodnutí musí urobiť za pár sekúnd. Pretože zatiaľ čo pre teba je to zábava, pre nich je to šichta plná očí na stopkách, rúk pripravených zasiahnuť a nervov z ocele. Ako vyzerá klub z ich perspektívy? Po tejto noci viem, že to nie je len obyčajná práca. Je to skúška trpezlivosti, reflexov a schopnosti zvládať ľudí, ktorí si často ani sami seba pod kontrolou udržať nevedia.
Keďže som chcela v klube pracovať a nie zabávať sa, musela som si predtým nájsť ten správny. Hľadala som kluby podľa programu a podľa toho, akí ľudia na party prídu. Vybrala som dramáč v Šafku. „Drumky" sú presne ten štýl hudby, kde ľudia chodia nielen v podnapitom stave.
Kvalitné články nevznikajú samé od seba. Stoja za nimi hodiny práce, zvedavosti a hľadania pravdy. Ak sa ti páči, čo robíme, podporte nás vstupom do klubu Refresher+. Tvoja podpora je kľúčom k ďalším príbehom, ktoré stoja za prečítanie.
Niekto ide spať, ja som sa pripravovala na šichtu
Blíži sa desať hodín večer a ja si volám taxík do klubu. Keďže ochrankári stoja väčšinou pri vchode, naobliekala som sa ako cibuľa. Decembrové noci sú poriadne chladné a keď si ich spojím ešte aj s tým že budem stáť na prahu dverí, ktoré sa budú non-stop otvárať a zatvárať, hovorila som si, že poriadne primrznem.
Milo ma však prekvapilo, že bratislavské Šafko má kontrolu lístkov až ďalej od dverí, dolu po schodoch, takže sa môj strach rýchlo rozplynul a mala som o starosť menej. Zhodila teda zo seba teplú zimnú vetrovku a postavila som sa vedľa chlapa kontrolujúceho lístky. Nevyzeral vôbec priateľsky. Objasnila som mu teda svoje nočné plány a nakoniec sme sa počas noci aj celkom fajn porozprávali. „Ja som veľmi asociálny človek. So mnou si veľa srandy neužiješ," hovorí Juraj, ktorý sám seba nazýva biletárom.
Zo začiatku som sa ho skutočne aj zľakla, no postupom času sme si začali rozumieť. O desiatej večer v Šafku však nebol takmer nikto. „Plniť sa to tu začne až po polnoci. Dovtedy máme celkom kľud, pokiaľ tu nie je nejaký súkromný večierok, alebo veľká akcia," podotýka Juraj.
Ako laička som si myslela, že vyhadzovačov robia spravidla muži, ktorí nemajú šancu zarobiť si inak. Juraj mi však povedal, že má dve vysoké školy a robí inštruktora bojových športov pre vojakov či policajtov. Taktiež účinkoval v rôznych podcastoch o sebaobrane a túto prácu vykonáva len ako „koníček" či malé privyrobenie.
Prichádzala polnoc a v klube stále nebolo dosť ľudí a ani žiaden zaujímavý moment. Všetci boli milí a slušní. Každý poriadne zaplatil lístok a nechcel sa dnu dostať zadarmo. „Prišla si na zlý program. Drum je vždy úplný kľud," hovorí mi Juraj.
Jeho slová sa naplnili a v klube sa naozaj v ten večer nachádzalo len málo návštevníkov. Okrem opitých mužov, ktorí si ku mne sadali, keď mali dostatočnú hladinu alkoholu, sa nestal žiadny problém a všetci boli naozaj zodpovední a slušní.
Teda...až na jedného veľmi podguráženého pána, ktorý sa na sedačke pocikal. Najprv si však ku mne sadol a snažil sa ma pozvať do tanca. Keď som ho odmietla, sadol si vedľa mňa a s pohárom v ruke zaspal. Ten mu spadol na zem a rozbil sa. Keď si to tento pán všimol, postavil sa a všimol si, že sa mu stala nehoda. Nerobil si z toho však ťažkú hlavu. Išiel to po tejto nepríjemnosti roztočiť priamo na parket.
Juraj za ním prišiel a hovorí: „Šéfe, vy ste tu nejaký rozliaty, poďme to vyriešiť." On sa na neho pozrel, trochu sa zahanbil a hovorí: „Prepáčte, fakt som nechcel." Chcel to po sebe aj upratať, ale nechceli sme ho tam ďalej trápiť. Juraj mu povedal, nech si ide von trochu prevetrať hlavu. „Aspoň sa správal slušne, to sa cení."
Noc sa teda skončila bez väčších problémov a ja som sa okolo štvrtej ráno pobrala domov. Hovorila som si, že SBS-karov naozaj obdivujem, pretože zvládnuť tieto noci je naozaj náročné.
Som rada, že túto prácu v skutočnosti robiť nemusím a môžem si ísť kedykoľvek ľahnúť domov do postele. Pre akčnejší zážitok som skúsila vymeniť akciu aj podnik.
Iné kluby sú však na bitky a drámy trochu bohatšie. Juraj mi rozprával príhodu, ktorá znela dosť komicky a sám sa na nej smeje doteraz. „Na diskotéke sa objavila partia chalanov, ktorí sa celý večer držali bokom a pôsobili podozrivo. Vyzerali ako tí, čo prišli hľadať problémy, nie sa baviť. Jeden z nich mal stále ruku vo vrecku a očividne niečo schovával."
Juraj si to všimol, ale rozhodol sa ich len sledovať, nech nevzbudí zbytočnú pozornosť.
O pár hodín neskôr začala hádka pri bare. „Jeden z tých chalanov vytiahol... plyšového zajaca. Vraj ho niekomu ukradol v šatni a teraz sa s kamarátmi vsadili, že ho dá DJ-ovi na hlavu, kým hrá," pokračuje.
A hoci to vyzeralo nevinne, veci sa zvrtli, keď sa to naozaj pokúsili urobiť. DJ zastavil hudbu, lebo sa zľakol. „Najlepšie bolo, keď som musel vyviesť týpka s tým zajacom v ruke,“ smial sa Juraj. „Tvrdil mi, že je maskot ich partie a že bez neho nemôže ísť domov. No čo, aspoň to nebol nôž.“
Akčné stredy v meste
Keďže som sa s ochrankármi zo Šafka skamarátila, zavolali ma, nech s nimi zažijem ešte jednu noc. Tento krát v klube Alchymista, kde organizujú Stredy v meste. Prišla streda, pomaly jedenásť hodín večer a ja som sa chystala na svoju ďalšiu noc v štýle asistentky biletára.
Keď som prichádzala na miesto, klub bol už takmer plný. Keďže nie som úplný "párty človek", celkom ma návštevnosť prekvapila, dôvodom bolo určite aj to, že mal v ten večer hrať v Alchymistovi Majk Spirit. Už po prvých desiatich minútach som pochopila, že tento večer nudný nebude.
Jeden chalan to s alkoholom prehnal viac, než to bolo potrebné a biletári ho vyhodili už pred začiatkom koncertu Spirita. Chlapec bol ale neoblomný a za každú cenu sa snažil vrátiť späť. Tento cirkus trval dlhé dve hodiny. Ako mi počas tohto incidentu rozprávali,
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo robil muž, ktorého biletári vyhodili.
- Čo si nakoniec pre nich pripravil.
- Čo robila opitá žena a prečo ju ochranka nechcela vyhodiť.
- Prečo sme chceli pri jednom incidente volať sanitku.
