AI model odhalil takmer 8-tisíc nových liekov s potenciálom liečiť viac než 17-tisíc ochorení.
Model umelej inteligencie (AI) vyhľadáva už schválené lieky s potenciálom zabrať aj na vzácne ochorenia, pre ktoré zatiaľ nie je dostupná liečba.
Celosvetovo existujú tisíce vzácnych a nediagnostikovaných ochorení. Hoci každé z nich jednotlivo postihuje iba malý počet ľudí, všetky spoločne sa týkajú približne 300 miliónov ľudí po celom svete, čím výrazne ovplyvňujú ľudskú spoločnosť i ekonomiku.
V Spojených štátoch však zatiaľ existujú lieky schválené americkým Úradom pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) iba pre päť až sedem percent takýchto ochorení. Mnohé ochorenia preto zostávajú neliečené alebo liečené nedostatočne.
Vývoj nových liekov je náročný a zdĺhavý proces. Pomôcť by mohol nový nástroj využívajúci AI zvaný TxGNN. Vedci nástroj vyvinuli špecificky na identifikáciu liekov s potenciálom zaberať na vzácne ochorenia a na ochorenia bez schválenej liečby.
Odhalil takmer 8-tisíc nových liekov
Model zatiaľ odhalil takmer 8-tisíc nových liekov (schválených FDA alebo vo fáze klinického skúšania) s potenciálom liečiť viac než 17-tisíc ochorení, z ktorých mnohé zatiaľ nemajú schválené žiadne lieky. Zároveň ide o dosiaľ najväčší počet ochorení, ktoré jeden model s AI dokáže zvládnuť. Výskumníci však tvrdia, že ho možno použiť aj na viac než 17-tisíc ochorení, s ktorými spočiatku pracovali.
Nástroj má dve hlavné funkcie – prvá označuje potenciálne lieky a ich vedľajšie účinky, druhá rozhodnutie zdôvodňuje.
Vysoká úspešnosť
TxGNN má v porovnaní s inými poprednými nástrojmi na hľadanie nových účelov liekov o takmer 50 percent vyššiu úspešnosť identifikácie potenciálne vhodných liekov. Pri identifikácii potenciálnych kontradikcií zároveň dosiahol o 35 percent vyššiu presnosť.
„Toto je presne oblasť, kde vidíme potenciál umelej inteligencie – pri znižovaní celosvetovej záťaže chorobami a hľadaní nových využití už existujúcich liekov. Zároveň je to rýchlejšia a hospodárnejšia cesta vývoja nových terapií ako pri ich tvorbe úplne od základov,“ uvádza vedúca štúdie Marinka Zitniková, ktorá pôsobí na Lekárskej fakulte Harvardovej univerzity.
Vývoj popisuje štúdia vypracovaná tímom vedeným vedcami z Lekárskej fakulty Harvardovej univerzity zverejnená 25. septembra vo vedeckom žurnále Nature Medicine.
Autori nástroja ho sprístupnili bezplatne a nabádajú lekárov vykonávajúcich klinické štúdie a iných vedeckých pracovníkov, aby ho aktívne využívali najmä pri hľadaní liečby ochorení, pri ktorých zatiaľ absentuje.
