Tím nemeckých a švajčiarskych vedcov preskúmal 44 štúdií, ktoré mapovali, ako sa menili osobnostné črty pred najvýznamnejšími udalosťami v živote človeka a po nich.
Ešte donedávna psychológovia tvrdili, že osobnosť je nemenná a vlastnou snahou ju nedokážeme ovplyvniť. Ak sa narodíš ako introvert, ostaneš ním do konca života. Neskôr sa však ukázalo, že toto tvrdenie je mýtus.
Ak sa rozhodneš zmeniť svoje myšlienky a správanie natoľko, že si vytvoríš nový zvyk, toto tvoje „nové ja“ môže viesť až k zmene osobnosti. Rovnaký efekt môžu spôsobiť aj významné životné udalosti, ako je svadba, rozchod či úmrtie blízkeho. Vedcom sa teraz podarilo identifikovať, ktoré z nich majú na našu osobnosť najväčší vplyv.
Model „veľkej päťky“
Na charakteristiku osobnosti psychológovia využívajú v súčasnosti najuznávanejší model „veľkej päťky“ (Big Five model), ktorý sa skladá z piatich charakteristík.
Tím nemeckých a švajčiarskych vedcov minulý rok preskúmal 44 štúdií, ktoré mapovali, ako sa menili tieto osobnostné črty pred najvýznamnejšími udalosťami v živote človeka a po nich. Štúdie zahŕňali celkovo 121 187 účastníkov, z nich takmer všetci pochádzali zo západných krajín. Výsledky svojej vedeckej práce zverejnil minulý mesiac Európsky žurnál osobnosti.
Autori sa zamerali na desať životných udalostí: vstup do nového vzťahu, svadba, narodenie dieťaťa, rozchod, rozvod, ovdovenie, promócia, nástup do prvého zamestnania, nezamestnanosť a odchod do dôchodku.
Sobáš vedie k menšej otvorenosti
Po analýze týchto údajov zistili, že k najväčším zmenám osobnosti vedie najmä päť udalostí – promócie, prvé zamestnanie, nový vzťah, manželstvo a rozvod. Po začatí nového vzťahu, ale zároveň aj po rozvode začali byť ľudia viac svedomití, poslušní a disciplinovaní. Rovnaký účinok malo aj prvé zamestnanie.
Sobáš viedol k menšej otvorenosti, a to z dôvodu, že ľudia sa po ňom stali predvídateľnejšími a mali väčšiu averziu voči zmenám. Promócie zas znížili neurotizmus – účastníci boli po nich pokojnejší a sebavedomejší.
Zmeny boli pomerne malé, ale podľa vedcov časom nadobúdajú väčšie rozmery.
„Môžu to byť drobné zmeny, ale keď sa nahromadia za dlhší čas, môžu mať veľký vplyv a význam. Udalosti, ktoré sme v štúdii skúmali, často spôsobia v živote človeka dlhodobé zmeny a ovplyvnia aj bežné zvyky. Niektoré z udalostí by teda mohli viesť ku kumulatívnej zmene v priebehu rokov alebo dokonca desaťročí,“ konštatujú vedci v štúdii.
Zaujímavé je, že psychológovia si myslia, že naša osobnosť má tendenciu sa časom zlepšovať. To znamená, že s pribúdajúcimi rokmi sa stávame extrovertnejšími, príjemnejšími a svedomitejšími a menej neurotickými.
Osobnosť a mozog v starobe
Výskumníci z Americkej psychologickej asociácie tento rok zistili aj to, že určité osobnostné črty môžu ovplyvniť zdravie nášho mozgu.
Zo štúdie, v rámci ktorej skúmali údaje 2000 ľudí za takmer 20-ročné obdobie, vyplynulo, že svedomitým osobám hrozí oveľa nižšie riziko vzniku demencie v neskoršom veku. Na druhej strane neurotickým jedincom hrozil skorý kognitívny pokles, teda zhoršenie schopnosti učenia, pamäti či myslenia.
