Mexický grunge a ochrankári v pozore
Na Pohodu chodí viacero účastníkov aj preto, že chcú jednoducho náhodne objaviť novú hudbu. Nerobia si vopred program a nechávajú sa proste unášať. My sme síce mali na programe Ninu Kohout v Tepláreň stagei, no počas jeho hľadania sme začuli zvláštny rev a výrazne skreslené gitary, ktoré nás zaviedli úplne inam, než sme chceli ísť, a to do Š|F|R|B Clubu. Tam nás absolútne ohúrili Mexičania Margaritas Podridas (v preklade zhnité sedmokrásky).
Na hodinu oživili špinavý a drsný deväťdesiatkový grunge a všetkým milovníkom kapiel ako Nirvana, Mudhoney, Hole či L7 zaplesalo srdce. „Spoznali sme ich minulý rok a okamžite sme ich chceli. Pozrite si akýkoľvek živý záznam a pochopíte prečo – je to nával energie, aký je ozdobou každého festivalu,“ povedal o kapele šéf Pohody Michal Kaščák a mal stopercentnú pravdu. Z koncertu sme odchádzali spokojne vysmiati od ucha k uchu.
Na programe bolo ďalej vystúpenie legendárnej americkej pesničkárky Suzanne Vega. Síce ukázala, že spievať či hrať na gitare rozhodne nezabudla, a jej kolega po pravej strane ju podporil príjemnými uchu lahodiacimi melodickými sólami, až príliš monotónne skladby nenaplnili potenciál hlavného pódia a hodili by sa viac na menšie.
Chuť sme si však napravili na bizarných švédskych punkáčoch Viagra Boys. Predviedli špičkovú šou a ihneď dali do pozoru ochrankárov pod pódiom, keď ľudia rozprúdili masívny moshpit, pogo a dokonca začali aj s crowd surfingom.
Od čela až po pás celý potetovaný frontman Sebastian Murphy vyzeral a rozprával, akoby práve vyšiel nadránom z klubu po prehýrenej noci, a na pódiu skúšal počas dobre známeho hitu Sports aj kľuky či ťažko identifikovateľné chvaty neznámeho bojového umenia. Viagra Boys priniesli do Trenčína presne to, čo sme chceli a čakali. Energiu, ktorá vyhecovala aj toho najväčšieho stoika.
Nával melanchólie aj frenetická šou, ktorá takmer zbúrala stan
Po vydarenom koncerte Švédov bol plán jasný. Dav sa presunul pod hlavný stage, ktorý sa onedlho naplnil ženskou energiou vďaka britskej kapele Wet Leg, ktorá, mimochodom, koncertuje po svete s Harrym Stylesom a stihla už vyhrať dve ceny Grammy. Dve zakladateľky, speváčky a gitaristky Rhian Teasdale a Hester Chambers spolu so svojimi kolegami priniesli nával pozitivity.
Extrovertnejšia Teasdale s vtipným tričkom Father Figure udávala tempo a neustále prehovárala k publiku, pričom zhruba v strede šou ho prinútila k bizarnému kroku. „Chcem počuť ten najdlhší rev, aký dokážete vytvoriť,“ odkázala do publika. Po jej odrátaní sa na povel trenčianske letisko na chvíľu zmenilo na jednu veľkú zoo, čo bolo nanajvýš úsmevné.
Tí, čo sa chceli ďalej zabávať, šli na koncert floridského dua Sofi Tukker, melancholické a ubolené duše sa šli „opustiť“ späť na Orange stage, kde ich už čakal charizmatický britský introvert Ben Howard so svojou kapelou a minimalistickou projekciou. Už po prvých tónoch bolo jasné, že pôjde o emotívne a dojímavé vystúpenie, plne konkurujúce tým, ktoré priniesli na festival v minulosti umelci ako Fink či Nick Cave.
Howard si na pódiu vytvoril vlastný svet a na rozdiel od kolegov vôbec nepozeral do publika, občas poďakoval, a keď už povedal viac viet, oznámil, že je na Slovensku prvýkrát, pričom ho označil ako „krajinu tisícich lesov“. Akoby sa nás hanbil a bál sa s nami komunikovať. Napriek tomu si získal naše srdcia, pretože k nám prehováral hudbou a tá rezala až po kožu. Najviac však rozhodne zarezonovali skladby Small Things a Black Flies.
Naše kroky smerovali krátko nato do Európa stageu, kde svoju frenetickú šou, ktorá takmer zbúrala celý stan, predviedli punkáči z Londýna Shame. Sú povestní svojimi energickými vystúpeniami a nenechali sa zahanbiť ani v Trenčíne. „Ste na nás, ku**a, pripravení?“ spýtal sa s výrazným britským akcentom frontman Charlie Steen po besnom úvode.
„Áno,“ ozvalo sa unisono z publika. „Budete to musieť dokázať, sku******i,“ kontroval Steen a kapela spustila smršť, akú by im mohli závidieť aj najkultovejšie punkové bandy sedemdesiatych a osemdesiatych rokov.
Basgitarista Josh Finerty pobehoval po pódiu tak bláznivo, až sme čakali, kedy sa potkne, spadne a vezme so sebou aj spoluhráčov. Nič také sa však nestalo a všetko mal presne vyrátané. Steen sa pre zmenu po každej skladbe začal vyzliekať a čoraz šialenejšie tancovať.
Nečakaný darček po neutíchajúcich ováciách
Keďže však v rovnakom čase hrala na hlavnom pódiu talentovaná Američanka z New Yorku Caroline Polachek, nemohli sme si to nechať ujsť a presunuli sme sa tam. Spravili sme dobre. Okamžite si nás podmanila a omotala okolo prsta svojím šarmom a krásnym, povznášajúcim dream popom.
Do Trenčína prišla odprezentovať najmä svoj najnovší album Desire, I Want to Turn Into You a publikum bolo také nadšené, že nakoniec dostalo prídavok, ktorý na festivaloch vôbec nie je bežný. „Nemali sme pripravený žiaden prídavok, ale ste takí úžasní, že vám ho dáme,“ povedala, hneď ako sa po burácajúcom potlesku vrátila na pódium, a odohrala s kapelou poslednú skladbu.
Piatkový program patril najmä „gitarovkám“ a silným ženským osobnostiam, preto sme z areálu odchádzali viac než spokojní. Dnešok bude prevažne o rape. Priprav sa na Gleba, Porsche Boya, Čavalenkyho, no najmä na Central Ceeho alebo Shygirl.
