Aké najnaliehavejšie výzvy nás v budúcnosti čakajú?
Vyzdvihovala slobodu a rozmanitosť, rozprávala o zelenšej budúcnosti a nezabudla na Jána Kuciaka. Nebála sa však otvoriť ani tému násilia páchaného na ženách či upozorniť na korupciu na Slovensku.
Ursula von der Leyenová, šéfka Európskej komisie, v stredu 15. septembra druhýkrát predniesla správu o stave Únie. V tejto správe podobne ako minulý rok zhodnotila predchádzajúce výsledky a predstavila výzvy a priority, ktorým sa bude Európska únia v ďalšom roku venovať. Predsedníčka eurokomisie v správe odhalila aj to, ako by mohla Únia vyzerať v budúcnosti a ako bude Európa riešiť najnaliehavejšie problémy, ktorým v súčasnosti čelí.
Rok 2022 bude rokom mládeže
Podľa predsedníčky von der Leyenovej Európskej únii záleží na mladých ľuďoch, a preto sa chce postarať o to, aby aj ďalšia generácia mala na čom postaviť svoju budúcnosť. Mladí ľudia sú podľa nej vysoko vzdelaní, mimoriadne talentovaní a veľmi motivovaní a zdôrazňuje, že Európa všetkých svojich mladých ľudí potrebuje. Chce, aby sa podporovali všetci tí, na ktorých sa zabudlo, tí, ktorí nemajú prácu, aj tí, ktorí sa nevzdelávajú. Týmto mladým ľuďom chce Únia ponúknuť nový program ALMA.
ALMA je program, ktorý prinesie jedinečnú príležitosť získať dočasnú pracovnú skúsenosť v inom členskom štáte EÚ. Predsedníčka von der Leyenová verí, že mladí ľudia, aj keď neštudujú, si zaslúžia zažiť takú výnimočnú skúsenosť, akou je Erasmus, ku ktorému ALMU prirovnáva. Získajú tak odborné znalosti, nadviažu vzťahy a vytvoria si svoju vlastnú európsku identitu. Pokiaľ však má byť Únia atraktívna pre mladých ľudí, musia dostať šancu formovať našu spoločnú budúcnosť. Európska komisia preto navrhuje, aby sa rok 2022 stal rokom európskej mládeže.
Mladí musia mať možnosť formovať budúcnosť Európy.
— Európska komisia v SR (@ZEKvSR) September 15, 2021
Naša Únia potrebuje dušu a víziu, ktoré ich oslovia.
Preto navrhneme, aby sa rok 2022 stal #YearofEuropeanYouth.
#SOTEU pic.twitter.com/LRgkGurrqx
Európa nezabúda na klimatické problémy
Minulý rok vo svojom prvom prejave o stave Únie Ursula von der Leyenová oznámila, že cieľom EÚ je znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 %. Odvtedy sa z týchto klimatických cieľov stali aj právne záväzky. Európska únia teda ako prvá veľká ekonomika predstavila ucelený balík právnych predpisov, ktoré vedú k splneniu cieľa.
Kroky Únie sú jasné. Spoplatní znečisťovanie, bude používať čistú energiu a začne jazdiť na inteligentnejších a čistejších autách. EÚ sa však hlavne postará o to, aby vyššie ambície v oblasti klímy sprevádzali aj vyššie sociálne ciele. Zelená transformácia musí byť spravodlivá. S cieľom odstrániť energetickú chudobu, ktorou dnes trpí 34 miliónov Európanov, Komisia navrhla zriadiť Sociálnoklimatický fond. „Európa môže proti zmene klímy a kritickému stavu prírody veľa spraviť. A podporí v tom aj ostatných. Ale nemôže v tom zostať sama,“ uvádza Leyenová.
Ženy si zaslúžia žiť bez strachu
Sloboda je pre Európsku úniu nesmierne dôležitým pilierom. No súčasťou slobody by mala byť aj sloboda od strachu. Počas pandémie však o túto slobodu mnohé ženy prišli. Uplynulý rok bol podľa predsedníčky obzvlášť desivým časom pre tie ženy, ktoré sa nemali kam ukryť a nemohli utiecť svojim trýzniteľom.
Sloboda by mala byť aj sloboda od strachu.
— Európska komisia v SR (@ZEKvSR) September 15, 2021
Počas pandémie o túto slobodu mnohé ženy prišli.
Do konca roka predložíme právny predpis proti násiliu na ženách.#SOTEU pic.twitter.com/HIr9G1bIcq
Všetci tí, ktorí ubližujú, musia byť postavení pred spravodlivosť, pretože týrané ženy si zaslúžia opäť žiť slobodne a podľa svojich predstáv. Do konca roka preto Európska komisia predloží právny predpis namierený proti násiliu na ženách. „Ide nám o účinné stíhanie, prevenciu a ochranu online aj offline,“ zdôrazňuje sa v správe.
Sloboda, ktorá dáva hlas ostatným
V závere správy von der Leyenová výstižne spomenula ešte jednu slobodu. Tú, ktorá dáva podľa nej hlas aj všetkým ostatným, teda mediálnu slobodu. Uviedla, že novinárky a novinári sa stávajú obeťami útokov, a to len preto, že si robia svoju prácu. Niektorí musia čítať či počúvať vyhrážky, iných zbili a dokonca došlo aj k vraždám.
Niektorým novinárom chodia vyhrážky, iných zbili, dokonca došlo k vraždám. Uprostred našej 🇪🇺Únie. Rada by som spomenula niekoľko mien. #DaphnéCaruanaGalizia #JánKuciak #PeterdeVries.
— Európska komisia v SR (@ZEKvSR) September 15, 2021
...Všetci bojovali za naše právo na informácie. A v tomto boji zomreli. #SOTEU #AllForJan pic.twitter.com/1YNEQXGPMp
„Rada by som spomenula niekoľko mien. Daphné Caruanová Galiziová. Ján Kuciak. Peter de Vries. Ich príbehy sa možno v detailoch líšia. Jedno však majú spoločné: všetci bojovali za naše právo na informácie. A v tomto boji zomreli,“ pripomenula predsedníčka von der Leyenová.
Ďalej v správe uviedla, že informácie sú verejným statkom, a tak musíme chrániť tých, bez ktorých by sa o transparentnosti nedalo hovoriť: novinárky a novinárov. Preto eurokomisia vydala odporúčanie, ako ľudí, ktorí vykonávajú toto povolanie, lepšie chrániť. Okrem toho však budúci rok vydá právny predpis, ktorý bude zaisťovať nezávislosť a slobodu médií.
Celý jej prejav si môžeš pozrieť tu:
