Na desivosti stvorení to však neuberá.
Klasická predstava bežného človeka zobrazuje dinosaura ako obrovskú desivú obludu, ktorá sa metá, reve a z každého kúsku jej tela sála agresivita. Niet divu, veď podobný obraz nám, vďaka nedokonalým výskumom, od detstva ponúkalo viac než stovky filmov. K tomuto objavu vedie niečo zdanlivo irelevantné - vtáky. Niektoré z nich totiž vydávajú zvuky pomocou zvukového orgánu (lat. syrinx). Zvuky potom prejdú cez tenkú kožku na hrdle vtáka (iné druhy tam majú krycie perie) a obľúbené spievanie je na svete aj bez toho, aby musel otvoriť zobák.
Práve pôvodom a vývinom zvukových orgánov operencov sa donedávna zaoberali vedci z Texaskej univerzity. Tí skúmali až 208 rôznych druhov, z ktorých viac než štvrtina vydávala zvuk bez potreby otvoriť zobák. Kľúčovým však bolo, že takmer všetky takéto vtáky boli väčšieho vzrastu a ich koža len-len dokáže pokryť celé svalstvo. Škriekanie cez dokorán otvorený zobák by mohlo viesť k popraskaniu alebo pretrhaniu kože, preto príroda nadelila toto riešenie. Ešte podrobnejšie skúmanie viedlo k zisteniu, že vtáky, ktorých zvuk sa nešíri cez otvorený zobák, majú svoj zvukový orgán umiestnený vyššie ako ostatné druhy.
Už niekoľko rokov je známe, že mnohí dinosauri trpeli podobným problémom. Obrovské telo a mimoriadne napnutá koža viedli k častej zníženej pohyblivosti tvorov. Tieto druhy dinosaurov na tom však neboli až tak zle - potenciálne mohli bezbolestne revať, ale len za minimálneho pohybu a častého šklbania sa, kedže problémom nie je len napnutá koža na hlave, ale aj kožu vydúvajúci narastajúci tlak v dutine pri prudkom nádychu po vydaní zvuku. Navyše, v takomto prípade by výsledný zvuk mohol byť prerušovaný a omnoho menej majestátny, ako vykresľujú filmy. Ale teóriu nerevania podporuje ešte jeden fakt - rovnaký zvukový orgán sa u dinosaurov našiel na podobnom mieste, ako na zobáky neotvárajúcich vtákoch a rovnako aj koža na hrdle bola priepustnejšia - šupiny boli omnoho menšie, prípadne tam neboli žiadne.
Aký bol teda naozajstný zvuk dinosaurov? Podľa tvaru dutín a zvukového orgánu, ktoré sa približne zistili z pozostatkov, to bude pravdepodobne niečo ako robia bežné holuby, samozrejme, vďaka veľkosti orgánov o niečo výraznejšie.
Zvuk holubov.
No napriek tomuto nám pred bývalými vládcami Zeme mienka neklesá. Nevadí, že stratili časť svojej majestátnosti na zvuku - stále nám stačí len ich hrôzostrašný výzor.
