Po Battlefield 4 sa EA rozhodlo dať štúdiu DICE oddych a výrobou nového prírastku do série poverilo Visceral Games. Podarilo sa im priniesť zábavnú FPS akciu?
K odpovedi na túto otázku sa budete musieť prebrodiť až na záver recenzie. Bude ťažké neporovnávať v nej Hardline s predošlými titulmi v sérii, no pokúsim sa robiť to čo najmenej. Battlefield 1942, Battlefield 2, BF 2142, BF Bad Company, BF 1943, BF Bad Company 2, BF 3 a BF 4. Celkovo 8 plnohodnotných Battlefield titulov (Call of Duty ich má 11, pritom začali s vývojom až o rok neskôr) sme mali možnosť vyskúšať si v priebehu 12 rokov. Nemusím nikomu pripomínať, že po megaúspechu s Bad Company 2, ktorá je mnohými považovaná za najlepší diel série, sa očakávalo od EA a DICE mnoho. Nanešťastie, EA videlo len veľké peniaze, a tak štúdio DICE poverilo rýchlou výrobou nového Battlefieldu s číslom 3. Celý FPS internetový svet bol na nohách. Mala prísť revolúcia, obrovské mapy, skutočné vojnové pole a jeden z technicky najdokonalejších titulov. Ako to dopadlo, už viete sami. Reputáciu si EA chcelo napraviť s Battlefield 4, ktoré však podľa niektorých hráčov a diskusií na internete nefunguje tak ako má ani dodnes. Niečo sa muselo zmeniť a tou zmenou bol práve Hardline.
Visceral Games, zodpovedné za podarenú prvú, ale aj menej podarenú druhú časť Godfathera, skvelú sériu Dead Space, ale aj za Army of Two: The Devil’s Cartel, bolo po výrobe DLC End Game pre BF 4 poverené vývojom nového titulu série. Vrchnosť rozhodla, že nepôjde o klasický Battlefield a namiesto vojenských frakcií, tankov, stíhačiek a obrovského medzinárodného konfliktu sa dostaneme do slnečných ulíc Miami doprostred boja medzi policajtmi a gansgtermi. Ťah to bol odvážny, mal priniesť celkom iný multiplayer a hlavne sa Visceral Games chcelo viac zamerať na singleplayer. A tým aj začneme.
Niežeby príbeh nebol kvalitne spracovaný, no jeho predvídavosť a jednoduchosť sme zažili už doslova desiatkykrát a z jeho stereotypu ho nezachránil ani príjemný koniec. To je ale asi tak jediné výrazné negatívum, ktoré k hre pre jedného hráča ako takej mám. Na obtiažnosť Veteran (najnáročnejšia Hardline sa vám odomkne až po prejdení Veterana) mi trvalo prebiť, respektíve prezatýkať sa 10 epizódami úctyhodných 10 a viac hodín. Hráte za detektíva Nicka Mendozu, nepodplatiteľného policajta, ktorý si vyskúša život za oboma stranami barikády. Začínate ako nekompromisný fízeľ, až sa neskôr nájdete v pozícii, kedy je vražda policajtov nevyhnutná.
Dej, rozdelený do 10 zaujímavých a zábavných epizód ponúka širokú škálu zbraní a gadgetov, no najmä autentické postavy. Ak ste videli filmy ako Miami Vice či The Heat, určite si všimnete podobnosť. Vývojári sa nehanbili priznať, že práve odtiaľ brali inšpiráciu, čo je len dobre, pretože singleplayer, hoc predvídateľný, sa hrá veľmi príjemne a po jeho skončení vôbec neľutujete, že ste s ním strácali čas, tak, ako to bolo u predošlých BF titulov (až na Bad Company, tam bol singleplayer, snáď sa zhodneme, veľmi zábavný). Za tých 10 hodín pocítite stereotyp len v momentoch, keď svojich protivníkov zatýkate. Visceral si neporadili s touto novinkou, ktorá nielenže kompletne nahradila stealth štýl hry, ale zároveň priniesla len jednu jedinú možnosť, ako ho hrať. Buď svojich protivníkov vystrieľate, čo skutočne na ťažších obtiažnostiach neodporúčam, alebo ich budete po jednom-dvoch-troch zatýkať. Naraz totižto môžete namieriť zbraň až na troch protivníkov a ak ich udržíte v strachu, podvolia sa vám. Hoci je to zaujímavý prístup k hernému mechanizmu zaoberajúcemu sa stealthom, v konečnom dôsledku vás po hodine prestane baviť a vyznie skutočne nelogicky.
AI je v tomto prípade skutočne zaostalá, keďže sa 3 po zuby ozbrojení zločinci vzdajú jednému policajtovi. Pri zvýšenej obtiažnosti vás totiž vedia zabiť pri troch presných výstreloch. Hoci nie sú vaši protivníci najinteligentnejší, vždy vám dokážu pekne zavariť a neraz som musel level reštartovať. Rozhodne nevyužívajú početnú výhodu tak, ako by sa od nich očakávalo, no keď namieria, môžete si byť istí, že neminú. Vrelo teda odporúčam ísť stealth štýlom a zbytočne svoje zbrane nepoužívať. Navyše za to dostanete plusové body, odomykáte si zbrane, vylepšenia a získavate trofeje. Na druhej strane, radiť hráčom v recenzii na BATTLEFIELD, aby nepoužívali zbrane môže vyznieť kontraproduktívne. Verte mi, v konečnom dôsledku je to to najlepšie riešenie. Okrem toho je ale celých 10 epizód náramne zábavných, hra ponúka stále nové lokality a podarený level design, a tak som sa nikdy nenudil. Novinky ako skener odhaľujúci dôležité predmety, dôkazy v prípadoch v mnohom pomôže, rovnako ako grappling hook a zipline umožňujúce presun na pozície, o akých ste predtým ani nesnívali. Horšie už na tom je samotná grafika, ktorá mi miestami pripomínala niekoľkoročné hry. Iste, vzhľad nie je všetko, hrateľnosť je na prvom mieste, no niektoré textúry a detaily mi prišli naozaj až zastaralo. Ani nasvietenie a odlesky neboli v mojich očiach dotiahnuté na maximum. V multiplayeri je to potom ešte horšie. Aj keď tam to až tak dôležité nie je, keďže sa musíte sústrediť na úplne iné veci. Naskytá sa mi preto otázka, prečo si na tom singleplayeri teda nedali autori záležať viac, keď už ho tak extrémne propagovali a tlačili k nebesám. Jediné, čím sa Hardline v tomto ohľade môže pochváliť je podarený dabing, detaily a mimika tvárí, ako i samotné postavy. Za to môžu hráči vďačiť motion capturingu a skutočným hercom. Na stopercent spoznáte tvár a hlas Benita Martineza, Nicolasa Gonzaleza a možno aj Adama Harringtona.
Každý Battlefield bol, je a vždy bude aj tak primárne o hre pre viacerých hráčov. Tá aj napriek svojej snahe odlíšiť sa od predošlých titulov a nie príliš dôveryhodným ohlasom klasických fanúšikov série dokázala príjemne prekvapiť. Na svojej základni pre Conquest už nenájdete tanky, stíhačky ani útočné vrtuľníky. K dispozícií máte najmä autá, obrnené a prepravné vozidlá a Black Hawky, ktoré slúžia na rýchly presun zo základne po prvý bod na mape a následné opustenie prostriedku.
Hardline je azda najmenej taktickou a tímovou hrou zo série Battlefield. Síce ste v squade celkom piati, no každý jeden z vašich spolubojovníkov slúži len na respawn. Nepomôže vám, nerozmýšľa takticky a už vôbec sa nedokáže orientovať na mape podľa oznámení o zabitých členoch tímu. Poloha súpera sa dá jednoducho určiť podľa zvuku (ten je opäť perfektný) alebo, ešte jednoduchšie, podľa záznamov killov či minimapky. Ak k tomu dobre poznáte mapu, a to nie je nič zložité, keďže ich tak veľa zase nie je (čo je tiež veľmi na škodu), prehľad o bojisku je len vo vašich rukách. Prirátajme k tomu aký-taký skill, trochu šťastia a v Hardline ste pánom. Je jedno, či máte radi Call of Duty alebo Battlefield. Hardline si berie z oboch celkov tradičné herné mechanizmy a zvyklosti. V niektorých prípadoch ich zdokonalizuje, v iných len kopíruje. Gameplay je rýchlejší a dynamickejší najmä kvôli menším mapám a v niektorých z nich aj temer žiadnym prekážkam vo výhľade, čo je len a len lepšie. V závislosti na rozľahlosti bojiska a móde potom bude určené aj ako často sa stretnete s nepriateľom. Ak máte radi aspoň trocha taktizovania a menej chaosu, mód Team Deatmatch neodporúčam. Conquest, Heist (niečo ako Rush) a spomínaný Team Deatmatch predstavovať netreba. Hardline pridal ale perfektný mód Hotwire. V ňom sa posadíte do rôznych automobilov rozmiestnených na mape a čím dlhšie v nich jazdíte, tým viac bodov získate. Pokojne sa môže stať (aj keď je to prakticky nereálne), že za 50 hodín hrania môžete mať milióny bodov, no žiadne úmrtie a žiadne zabitie. Hardline sa na kill/death ratio vôbec nepozerá tak, ako každá jedna FPS akcia. Stačí plniť úlohy módu, pričom môžete mať veľmi záporné K/D ratio, no aj tak budete v tabuľke prvý. Mňa tento spôsob hry ale vôbec nebavil. Heist je extrémne nevyvážený. Dokonca by som povedal, že som sa azda ani raz neocitol v hre, kde by si boli oba tímy vyrovnané. Blood Money bez tímovej práce, taktizovania a spolupráce nie je možné hrať správne a baviť sa pri ňom nezáležiac pritom na to, či hráte na K/D alebo na body. A keďže v Hardline spolupracujú len hráči vo friendliste a v súkromnej párty, asi už tušíte, že to rozhodne nie je pre Blood Money výhra. Ako stvorený na taktizovanie je ale Rescue, kde sa s troma bratmi v zbrani snažíte vyslobodiť alebo zabiť druhý tím. Rovnako tak je na tom Crosshair. V ňom je jeden z hráčov označený ako VIP a musí sa dostať k danému únikovému bodu, v čom mu má zabrániť nepriateľský tím. Opäť sa bez spolupráce nikde nedostanete. V konečnom dôsledku sú jediné skutočné zábavné, hrateľné a zmysluplné módy len Conquest a Hotwire. Nakoniec, uvedomovalo si to aj Visceral Games, keďže práve tieto sme si mohli vyskúšať aj v druhej bete.
Aby ste však mohli vôbec hrať, potrebujete zbrane. Tých je v Hardline požehnane, aj keď, popravde, veľmi som nepochopil logiku vývojárov sprístupniť ich okamžite, ako si na ne zarobíte. V multiplayeri totiž levely asi neznamenajú nič. Všetko si odomykáte za zarobené peniaze. Tie fungujú ako ekvivalent pre klasické body. Každá trieda oplýva jednou-dvoma kvérmi, ktoré sa oplatí upgradovať. Kúpa drahšej zbrane potom nemá význam, keďže jej atribúty sú neskôr výrazne nižšie, než atribúty vášho aktuálneho vybavenia. Gadgety som nevyužíval prakticky vôbec. Stačila mi lekárnička alebo náboje. Oživovanie spoluhráčov navyše veľký význam nemá, keďže na bojisku to žije v jednom kuse a čochvíľa sú zase mŕtvi. A práve táto funkcia mi v hre pre viacerých hráčov extrémne vadila. Bad Company to malo vyriešené veľmi dobre. Ak vás spoluhráč oživil, mali ste sekundu-dve, kedy vás nikto nemohol zabiť a mali ste 100% života. V Hardline je to presne naopak. Po oživení máte len pár HP a v drvivej väčšine prípadov sa nestihnete ani postaviť a už ste mŕtvy znova.
Čo sa týka fyziky, každým ďalším titulom len krútim hlavou viac a viac. Od Bad Company 2, ktoré malo revolučnú fyziku a deštrukciu, sa každý ďalší diel snažil o jej minimalizovanie a zhoršovanie. Miesto deštrukcie budov, stien a betónu sme dostali zlomené vetvičky, rozbité okná a polámané drevené dvere. Nikto tento krok vzad nechápe, no každý ho kvôli nejakému, mnou nepochopenému dôvodu, ignoruje. A neexceluje ani fyzika zbraní. Spätný ráz je podľa mňa celkom nereálny, a ak sa aj autori snažili zamerať na jeho autentickosť, zabudli, že nevytvárajú ARMU, ale arkádovú strieľačku. Automaty buď kopú príliš málo, alebo vôbec. Granátomet je účinný len proti vozidlám, nepriateľov na nohách skôr zabijete lukom bez šípov, než nástrojom, ktorý by v skutočnosti roztrhal ich telá na márne kúsky. Medzi vylepšeniami zbraní častokrát chýba zásobník s viacerými nábojmi či rozšírená výbušná zbroj. Zvýšenie počtu granátov sa vám ponúkne len ako bonus po killstreaku.
Aby som ale konečne aj niečo vyzdvihol, nedá sa nespomenúť fakt, že technicky je hra zvládnutá na vysokej úrovni. Ani jeden prepad FPS, ani jeden lag, ani jedno vykopnutie zo serveru a absolútne žiaden problém s matchmakingom bolo presne to, čo som po BETE aj čakal. DICE si môže vziať príklad, respektíve EA by si mohlo konečne uvedomiť, že ak nechajú vývojárom dostatok času a nebudú na nich tlačiť, vydanie kompletnej a nezabugovanej hry sa môže podariť.
Singleplayer neurazil, ale ani neprekvapil. Rozhodne nie potom, čo sme od neho čakali niečo viac, hlavne po neustálych vyjadreniach vývojárov, že si na ňom dávajú veľmi záležať. Hardline, či už hovoríme o hre pre jedného alebo pre viacerých hráčov, je nepochybne v istých aspektoch inovačný a zábavný, takže môžeme pokojne hovoriť, že sa skutočne podaril. Multiplayer, cez všetky nedostatky, je stále veľmi zábavný, relatívne jednoduchý ako pre nováčikov, tak aj veteránov FPS žánru či Battlefieldu samotného. Je rýchlejší, dynamickejší, prístupnejší masám, no rozhodne to nie je plnohodnotné pokračovanie Battlefieldu ako takého a už vôbec nie nástupca BF 2, na ktorého čakáme dodnes. Ak by som si ale mal vybrať príjemnú oddychovú záležitosť na pár dní, možno týždňov, bol by ideálny. Ja sa ale radšej pomaly začnem psychicky pripravovať na Bloodborne. 7/10
