Následky katastrofy v Černobyle trvajú dodnes.
V lese, neďaleko predmestia Pripiate, mestečka vedľa Černobyľu, leží najnebezpečnejší pozostatok jadrovej katastrofy v zakázanej zóne, informoval portál news.com.au. Takzvaný Claw of Chernobyl, teda vidlica z ťažkej techniky používanej pri odstraňovaní rádioaktívneho materiálu, je tak nebezpečný, že jeden dotyk holou rukou končí smrťou.
Vidlicu nechali v lese robotníci, keď usúdili, že je príliš nebezpečná, aby sa priniesla do civilizácie. Cieľom bolo skryť ju natoľko, aby ju už nikto nenašiel, čo sa očividne nepodarilo. Vidlicu pozná niekoľko miestnych sprievodcov a už ju navštívilo aj niekoľko turistov.
Vidlica pochádza zo žeriava, ktorý sa používal na odstraňovanie rádioaktívneho grafitu z okolia reaktora.
Je možné, že si autorské médium pomýlilo jednotky mili a mikro a v skutočnosti vyžaruje vidlica 30 až 300 milisievertov za hodinu, čo by dávalo zmysel. Pre porovnanie, 68 milisievertov bola maximálna hodnota, ktorú ľudia mohli absorbovať, aby ich neevakuovali počas nukleárnej katastrofy vo Fukušime.
Z miesta existuje záber na Geigerov-Müllerov počítač, ktorý zaznamenal 679 000 tikov za minútu, prekonvertovať však tieto jednotky na sieverty však nie je možné.
Podľa Roberta Maxwella, experta na Černobyľ, je teda miesto mimoriadne nebezpečné, no nevieme presne, ako veľmi. Vyhlásenie adresoval portálu news.com.au.
Ako funguje spomínaný počítač?
Odhodený kus ťažkej techniky aktuálne dosahuje ionizačné žiarenie 39,8 mikrosievertov za hodinu, čo znamená, že by človek schytal fatálnu dávku za približne štvrťhodinu – a to len, ak bude holou rukou v blízkosti vidlice. V prípade dotyku bude čas omnoho nižší, no, pochopiteľne, nikto to zatiaľ neskúšal.
„V Černobyle je stále veľa vecí, s ktorými dlhý kontakt vás zaručene zabije a táto vidlica je definitívne najnebezpečnejšia. Je len tak pohodená v lese, nie je zabezpečená ani zakrytá. Skrátka leží v lese a skrýva smrteľné nebezpečenstvo,“ opisuje Robert Maxwell, archeológ a expert na Černobyl.
Ten sa dokonca k vidlici priblížil holou rukou, aby sa pokúsil zmerať jeho rádioaktivitu, čim sa vystavil ohromného riziku. „Sprievodca na mňa stále kričal, aby som sa toho za žiadnych okolností nedotýkal. Tak som sa len veľmi rýchlo priblížil rukou a následne ju okamžite vytiahol. Tie hodnoty (39,8 mikrosievertov za hodinu) boli šialené.“
Vidlica zo žeriavu pritom nie je jediným pozostatkom opustených strojov v zakázanej zóne. Neďaleko Pripiate leží napríklad cintorín vozidiel a lietadla, ku ktorým sa môžu turisti dostať len s povolením ukrajinských úradov, dopĺňa Metro. Pohyb v zóné je stále mimoriadne nebezpečný.
Problémom však je, že podobné „pamiatky“ černobyľskej katastrofy ležia len tak pohodené v lese či na lúke, čo často priláka fascinujúcich turistov, ktorí pre svoju zvedavosť doslova riskujú vlastný život.
