Vodička Taxify Nicole: Niektorí šoféri jazdia, aby dávali ženám návrhy, raz som zákazníčku vysadila uprostred jazdy (Rozhovor)

Nicole je mladé dievča, ktoré si už nejaký ten mesiac zarába na svoje živobytie ako vodička Taxify/Boltu. Na dennej báze sa dostane do kontaktu s rôznymi ľuďmi, s ktorými zažije všelijaké situácie dokým ich odvezie do zvolenej cieľovej stanice. 

Nicole je totiž mladá a atraktívna žena, ktorá sa o nedostatok mužskej pozornosti nemusí obávať. Keďže sa prednedávnom objavili kauzy, v ktorých vodiči Taxify/Boltu vypisovali svojim zákazníčkam po využití ich služby, chceli sme vedieť, čo všetko v takejto práci zažije žena, keď sa minca obráti a ona sedí za volantom. 

Ako dlho robíš vodičku v Taxify/Bolte? 

Ako Taxify/Bolt vodička som sa zaregistrovala v januári 2018, takže tu momentálne pracujem rok aj 3 mesiace. Najprv som začala jazdiť popri inom povolaní, no dnes sa už tomu venujem naplno vyše polroka. 

Ako si sa k tomuto povolaniu vôbec dostala? 

Priateľ jazdil Uber a on mi rozprával o ich benefitoch. Ja som šla hneď do Taxify/Boltu, lebo som si to chcela porovnať a tam som aj ostala, pretože Uber na Slovensku zrušili.  Išla som do toho, pretože sa mi páčilo, že je to časovo flexibilná práca a môžem kedykoľvek začať a skončiť. Ak si niečo potrebujem cez týždeň vybaviť, tak si to potom vynahradím cez víkend, čo je super. 

Jazdíš každý deň, či ako to máš rozdelené? 

Určite sa snažím jazdiť tých 8 hodín každý deň v týždni. Najviac sa mi to však oplatí ráno, keď idú ľudia do práce. Ja mám šťastie na jazdy, lebo nebývam často v zápchach, a aj keď sa do zápchy náhodou dostanem, rozprávam sa so zákazníkmi, takže ten čas rýchlo prejde. 

Cez dopravnú špičku poobede kvôli zápcham nezvyknem jazdiť. Tiež sa to však oplatí aj medzitým, pretože aj keď tie jazdy nie sú príliš objednávané, často sú dlhšie a vykompenzuje mi to hluché obdobie, ktoré je okolo obeda. 

Verím, že ako žena vodička si toho v práci veľa zažila. Vieš mi povedať o nejakých prípadoch, keď zákazníci neboli tí najväčší gentlemani? 

V minulosti, keď som niekedy jazdievala aj v noci, tak som samozrejme vozila aj podgurážených mladých chlapov a starších mužov. Vtedy sa samozrejme vyskytlo zopár narážok, ale všetko bolo v rámci slušnosti.

Keď sme sa bavili o pive, na druhý deň mi prišla SMS s pozvaním na pivo. Avšak, keď som slušne odpísala, že nemám záujem, tak to tam skončilo a žiadna agresívna konfrontácia nenasledovala.

Brala som to skôr ako kompliment, pretože každej normálnej žene to polichotí. Samozrejme, iba ak to nie je príliš dotieravé, alebo to nie je nejaký perverzný návrh.

Mne nevadí, ak so mnou niekto trochu flirtuje a je to v rámci slušnosti, no vždy ho vtedy upozorním, že som zadaná. Ak si však sadne do auta, tak naňho okamžite nekričím, že „mám priateľa“ (smiech). Pred nocou som ale vždy mala rešpekt a dnes už vtedy výhradne nejazdím. 

V médiách sa teraz často objavovali správy o tom, ako vodiči Taxify/Boltu vypisujú svojim zákazníčkam. Tebe sa to osobne nestalo z tej opačnej stránky?

S mojou situáciou sa to nedá porovnávať, keďže sa mi ešte nestalo, že som musela nejakého muža kvôli návrhom vyhodiť z auta, alebo by som mala slzy na krajíčku.

Viezla som však jedného pána, ktorý mi povedal, že jeho kamarát robí vodiča iba kvôli tomu, aby spoznával rôzne ženy a dával im návrhy. Vraj to skúsi a prinajhoršom ho tá žena odmietne a nič sa nestane. Pár žien sa mu naozaj ozvalo späť, tak sa mu to asi stále oplatí robiť. 

Avšak, mne ako šoférke sa také niečo nestáva. Zákazník sa chce v prvom rade niekam odviezť, takže má určitý rešpekt k tomu, že nechce byť vysadený v strede cesty kvôli nevhodným návrhom. 

Spomínala si, že máš pred nocou rešpekt. Je to práve kvôli tým zákazníkom?

Hlavne kvôli opitým ľuďom. Niekedy som jazdievala cez týždeň do druhej rána, to bolo hlavne cez leto. Aj keď boli ľudia pripití, väčšinou šli na druhý deň do roboty, tak to bolo s mierou. Cez víkend si to môžu dovoliť viac a samozrejme nechcem, aby mi niekto znečistil auto.

Nemyslím si však, že je úplne potrebné strachovať sa zo všetkého. Ak sa ma niekto pýta, či sa nebojím, tak väčšinou tú otázku obrátim. Však aj šoférovať auto môže hocikto, neviete, kto je ten človek, ku ktorému nastúpite, keďže až do apríla tohto roku sme nemali povinné žiadne psychologické testy.

Je to samozrejme o náhode a každému sa môže pritrafiť hocikto, v akejkoľvek situácii, ale je zbytočné sa kvôli tomu schovávať do nejakej ulity. 

Čo ti na zákazníkoch najviac vadí?

Dosť mi vadí, ak do auta nastúpi človek, čo páchne. To sa ani na prvý pohľad nedá odhadnúť, keďže môže vyzerať ako sympatický človek. Neodsudzujem, keďže nemôžem vedieť, či to nie je kvôli nejakej chorobe, no v tých prípadoch je jazda naozaj nepríjemná. 

Keď prišiel, čakala som tam už tých 17 minút a milo som ho upozornila, že ak sa človek dohodne na určitom čase, ten čas by sa mal aj dodržať. On na mňa hneď vyskočil, že len nastúpi a hneď naňho začnem nadávať, že aká drzosť.

Spomínaš si na nejakých nepríjemných zákazníkov?

Išla som po jednu 40-ročnú zákazníčku, ktorá stála na mieste, kde som sa autom horko-ťažko vedela dostať. Nakoniec som sa k nej dostala, nastúpila a hneď od prvého momentu bola úplne vystresovaná. Vyskočila na mňa s otázkou, či stihne vlak, tak som jej odpovedala, že to nemám ako vedieť, no budem sa ponáhľať. 

Celú cestu bola absolútne nepríjemná, arogantná a ja som sa jej pritom snažila vyjsť v ústrety a ponáhľať sa. V polke cesty si rozmyslela, že nechce ísť na Hlavnú stanicu, ale na Vinohrady. Tak som zmenila smer a hororová jazda pokračovala.