Nahliadnite spolu s nami za kamery obrovského hororového hitu minulého roka.
S hororom It (To) podľa románu Stephena Kinga sa od začiatku spájali vysoké očakávania. Fanúšikov však rozhodne nepotešilo, že z projektu vycúval talentovaný Cary Fukunaga.
Istý čas sa dokonca zdalo, že snímka sa napokon nezrealizuje. Potom k nej ale priskočil Andy Muschietti, ktorý si urobil dobré meno solídnym hororom Mama a projekt sa dal do pohybu.
Mnohí fanúšikovia však stále prijímali projekt so zmiešanými pocitmi - veľa z nich totiž chovalo v nostalgickej láske pôvodnú minisériu z roku 1990 a prvé obrázky Pennywisea sa im tiež nepozdávali. Keď však dorazili trailery, bolo de facto rozhodnuté, že Muschiettiho verzia bude úspešná.
Navyše išlo aj o kvalitný horor a medzi adaptáciami Stephena Kinga mu rozhodne patrí popredné miesto. V tomto článku si trochu posvietime na rôzne zaujímavosti. Ako veľmi sa líši Muschiettiho verzia od Fukunagovej? Ktoré scény sa nedostali z knihy na plátno? Čo zaujímavé sa stalo počas nakrúcania?
Zaujímavosti z nakrúcania
Nakrúcanie začalo v júni 2016 a trvalo do septembra toho istého roku. Nová adaptácia Kingovho románu sa pripravovala už od roku 2009. Režisér Andy Muschietti sa rozhodol, že detských hercov oddelí od Billa Skarsgårda.
Prvýkrát sa tak stretli až keď filmovali spoločné scény. Režisér tým chcel podľa svojich slov dosiahnuť, aby boli následne reakcie detí autentické. Plán sa podaril, keďže podľa ich slov vyzeral Skarsgård v úlohe Pennywisea naozaj desivo.
Finn Wolfhard navyše priznal, že má fóbiu z klaunov aj v skutočnosti, presne tak, ako Richie Tozier, ktorého vo filme stvárnil. Skarsgård údajne pôsobil tak strašidelne, že niekoľko detských komparzistov dohnal k slzám.
Nie všetci však zdieľali rovnaké emócie. Predstaviteľka Beverly Sophia Lillis povedala, že na ňu Skarsgård pôsobil skôr komicky. Tiež dodala, že patrí k ľuďom, ktorí sa hororových filmov neboja. Aby sa Skarsgård dostal do roly na sto percent, hltal na inšpiráciu všetky možné horory.
Uviedol, že najväčší vplyv na jeho výkon mali záporáci vo filmoch Osvietenie, Mechanický pomaranč, Temný rytier a Mlčanie jahniat. Najmladším hercom, ktorý prišiel s Pennywiseom do styku, bol 8-ročný Jackson Robert Scott (Georgie).
Ten ale priznal, že z neho nebol tak vystrašený, ako sa obával. Skarsgård podľa neho neustále žartoval, takže Jackson bral natáčanie ako zábavu. Jackson bol síce príliš mladý, aby mohol vidieť konečný zostrih, ale jeho mama mu povedala, že si ho môže pozrieť pod podmienkou, že mu bude pri drsných scénach zakrývať oči.
Bill Skarsgård si nakrúcanie s detskými hercami veľmi pochvaľoval a vyjadril sa o nich ako o "malých profesionáloch". Spomenul pri tom scénu, kedy mal vystrašiť Jacka Dylana Grazera (Eddie) a zdalo sa mu, že to so snahou snáď prehnal.
Keď sa potom Jacka spýtal, či je v pohode, ten mu povedal, že jeho stvárnenie Pennywisea je dokonalé. Jeho prístup Skarsgårda veľmi pozitívne prekvapil.
Práve Jack Dylan Grazer v skutočnosti vymyslel mnoho vtipov pre postavu Richieho (Finn Wolfhard) a viacero dialógov medzi ním a Wolfhardom bolo improvizovaných.
Režisér Andy Muschietti sa vyjadril, že priateľstvo členov Losers' Club pôsobilo tak hodnoverne aj preto, lebo herci sa veľmi rýchlo spriatelili aj v skutočnosti. Neplatí to však len pre hlavných hrdinov, ale aj tých, čo ich vo filme neľútostne šikanovali, teda Henryho Bowersa (Nicholas Hamilton) a jeho gang.
Hoci kritici a diváci jednohlasne chválili všetky herecké výkony, veľa chvály si odniesla najmä Sophia Lillis. Chýbalo však len málo a Sophia nemusela byť vôbec obsadená.
Hoci Muschiettimu sa na konkurze veľmi pozdávala, producenti tvrdili, že nepôsobí dostatočne dievčensky, keďže mala krátke vlasy a bola pomerne nízka (pri niektorých scénach musela stáť na škatuli od jabĺk).
Sophia teda odcestovala do Kanady, kde znova absolvovala konkurz - tentokrát v šatách a s dlhými vlasmi. Rolu dostala pod podmienkou, že bude mať dlhé vlasy aj vo filme. V scéne v kúpeľni jej však scenáristi vlasy predsa len skrátili.
Andy Muschietti povedal, že inšpiráciu pre svoju víziu filmu čerpal zo svojich zážitkov, keď čítal Kingovu knihu prvýkrát a keď ju neskôr čítal ako dospelý. „To mi dodalo úplne inú perspektívu,“ prezradil.
„A štúdio bolo neuveriteľne otvorené a ochotné. Naozaj verili môjmu inštinktu.“ Režisér zároveň dúfal, že snímka bude mať podobne silnú emocionálnu rezonanciu ako predloha.
Muschietti chcel teda ostať knihe čo najvernejší, ale priznal, že niektoré zmeny urobiť musel. Napríklad, čo sa týka zobrazenia najväčších strachov ústredných hrdinov.
„V knihe sa príbeh odohráva v 50. rokoch, takže deti sa boja oblúd z filmov. Je tu Wolf Man, Múmia, Frankenstein či Dracula. Ja som mal iný prístup. Chcel som oživiť najhlbšie strachy, založenie nielen na filmových obludách, ale na detských traumách.“
Tvorcovia si tiež dovolili mierny odklon od celkového dizajnu Pennywisea. Jeho kostým bol inšpirovaný štýlom obliekania z rôznych ľudských epoch - od stredoveku, cez renesanciu až po viktoriánske obdobie.
Tvorcovia tým chceli dať najavo, že Pennywise nie je obyčajný klaun, ale jeho prítomnosť siaha do rôznych historických období ľudstva.
Čo sa týka Pennywiseovho príbehu - čo za bytosť to vlastne je a odkiaľ pochádza - prvý film zatiaľ vysvetlenia (mimo niekoľkých náznakov) neponúkol. Režisér sa vyjadril, že by sa chcel Pennywiseovmu príbehu podrobnejšie venovať v druhej časti.
Keď už sme pri druhej časti, počas nakrúcania vôbec nebolo jasné, že dvojka vznikne. Štúdio Warner Bros. si totiž nebolo isté, či R-kový horor dokáže dostatočne zarobiť.
Ako sme však naznačili vyššie, tieto pochybnosti sa rozplynuli už pri ukážkach. It sa stal obrovským úspechom a druhého dielu sa dočkáme v septembri budúceho roka. It: Chapter 2 už pomaly získava aj obsadenie.
Fukunagova verzia
Ako však vyzerala verzia Caryho Fukunagu? Zmien bolo veľa, pozrime sa teda aspoň na tie najočividnejšie. V prvom rade tu bol samotný Pennywise, ktorý mal iný vzhľad aj kostým. Popísaný je ako "šialený akrobat z 19. storočia - ohybný, bez vlasov a vyzerajúci takmer ako dieťa." Zahrať si ho mal Will Poulter (Detroit).
Scenár tiež obsahoval menej popkultúrnych narážok na 80. roky. Dôležitým prvkom mali byť aj flashbacky. Tie nás mali zoznámiť s históriou Derry, napríklad s podnikom Black Spot, ktorý bol vypálený členmi Ku-Klux Klanu.
Mali sme sa tiež pozrieť do roku 1879 a sledovať krvavé počínanie Pennywisea v tejto dobe. Fukunaga si tiež dovolil viaceré odchýlky od predlohy, v ranej verzii dokonca plánoval postavu Stana vyškrtnúť, resp. ho zmeniť na zlatú rybičku (áno!).
Mnohé postavy mali navyše zmenené mená. Až Muschietti vrátil projekt k pôvodnému Kingovmu textu. Fukunagova verzia však bola oveľa viac sexuálnejšia a brutálnejšia.
Mali sme sa dočkať pokusu o znásilnenie Beverly jej otcom a bolo naznačované, že Richie by mohol byť bisexuál či gay. Stanovi sa zase To zjaví v podobe nahej rozkladajúcej sa ženy a scéna má jasné sexuálne podtóny.
Henry Bowers (v scenári "Travis Bowers") mal mať dokonca sex s ovcou. Vo finálnej konfrontácii mali následne Losers' Club bojovať s pravou formou Pennywisea, ktorou bola obrovská chápadlovitá príšera.
Úplný záver sa približuje predlohe, aj keď "tú" škandalóznu scénu samozrejme neobsahoval ani Fukunagov scenár (viac nižšie). Keď sa partia po porazení Pennywisea stratí v kanalizačnom systéme, Beverly strávi s každým chvíľku osamote a každého objíme. Musíme uznať, že išlo o schodnejšie riešenie.
Knižné scény, ktoré sme na plátne nevideli
Neprekvapivo, do finálneho strihu neboli zahrnuté viaceré krvavé a inak kontroverzné scény. Pozrime sa aspoň na niektoré z nich:
Patrick Hockstetter
Čitatelia vedia, že jeden z členov Bowersovho gangu, Patrick Hockstetter, je v predlohe rovnaký (ak nie väčší) psychopat než Bowers. Hockstetter v knihe zavraždí svojho malého brata a zabíja aj zvieratá.
V jednej scéne sa dokonca pokúša sexuálne zviesť Henryho Bowersa. V snímke ho stvárnil Owen Teague a ide len o okrajovú postavu, ktorej psychotické vyčíňanie filmári radšej nezobrazili.
Rituál Chüd
Mytologické prvky predlohy boli tiež zredukované. Bill Denbrough napríklad v knihe použije starovekú indiánsku techniku menom Rituál Chüd. Prenesie sa tým do Makrovesmíru (Macroverse), kde stretne obrovskú starú korytnačku menom Maturin.
Tá stvorila náš vesmír, presnejšie vyvracala ho, keď ju bolelo brucho. Maturin Billovi prezradí, že jediná cesta, ako poraziť Pennywisea je v tzv. "súboji vôlí", čo je viac psychologickejší a komplikovanejší súboj, než nám predstavil Muschietti.
Napriek tomu, že korytnačka Maturin sa vo filme nevyskytuje, tvorcovia na ňu odkázali prostredníctvom niekoľkých easter eggov. Keď sa hrdinovia kúpu v jazere, Eddie (Jack Dylan Grazer) vykríkne, že sa dotkol korytnačky (ktorú nevidíme). V tejto scéne zase Bill (Jaeden Lieberher) drží hračku s jej podobizňou z lega.
Cesta z kanálov
Áno, pravdepodobne najznámejšia scéna z Kingovho diela vôbec, a to aj tým, ktorý To nikdy nečítali. Pokiaľ ale neviete, o čo ide, tak v krátkosti: Po tom, čo členovia Losers' Club porazia Pennywisea, zablúdia v kanalizačných chodbách.
Ich vzájomné vzťahy začínajú ochabovať a oni musia nájsť opäť spôsob, ako sa spojiť. Beverly vtedy navrhne, že jediným spôsobom, ako to urobiť, je, že každý z chlapcov s ňou bude mať sex.
Čo sa napokon aj stane, skupina je obnovená a Loseri nájdu cestu von. Táto scéna je asi najkontroverznejšia z celej predlohy a celkom pochopiteľne ju ignorovali obe verzie, aj tá z roku 1990 aj 2017.
Asi ťažko si môžeme predstaviť, že by scéna sexuálnych orgií neplnoletých hrdinov tvorcom prešla u producentov (ak by vôbec mali odvahu ju zaradiť) a že by do nej nútili detský kasting. Nehovoriac už o kontroverzii, ktorú by takýto krok rozpútal.
Fanúšikovia románu ju navyše prijímajú veľmi rozporuplne. Podľa niektorých ide o skôr o alegorickú scénu, avšak podľa mnohých o absolútne WTF moment, ktorý sa do príbehu nehodí a skôr mu škodí.
Samotný Stephen King k tomu povedal nasledovné:
„Nikdy som príliš nepremýšľal o sexuálnom aspekte tej scény. Kniha je o detstve a dospelosti. Loseri intuitívne vedia, že sa musia opäť spojiť. Sexuálny akt spája detstvo a dospelosť. (...) Odkedy som tú pasáž napísal, časy sa zmenili, a teraz je spoločnosť voči podobným scénam citlivejšia.“
Ironicky tiež dodal, že ho prekvapuje, že ľudí tak znepokojujú sexuálne scény, ale už nie brutálne krvavé vraždy malých detí. „Ktovie, či to niečo nenaznačuje,“ zakončil spisovateľ.
Na záver si už tradične dáme niekoľko krátkych zaujímavostí:
- Bill Skarsgård sa dokázal dívať každým okom do iného smeru. Režisér Muschietti dodal, že štábu tým ušetril asi 200 tisíc dolárov, keďže nemuseli používať digitálne triky.
- Snímka obsahuje viacero narážok na popkultúru 80. rokov. V kine v Derry si môžeme povšimnúť titulov, ako Batman, Smrtonostná zbraň 2 a Nočná mora v Elm Street 5. V Billovej miestnosti zase môžeme vidieť plagáty k snímkam Gremlins či Beetlejuice
- Richie (Finn Wolfhard) v jednej scéne prirovná Beverly (Sophia Lillis) k Molly Ringwald. Tá bola v 80. rokoch idolom mnohých mladých a mimoriadne populárnou herečkou v tínedžerských komédiách, ako The Breakfast Club či Sixteen Candles. Sophia Lillis sa neskôr s Molly aj stretla.
- Knižný dej sa odohráva v rokoch 1958 (detská časť) a 1985 (dospelá časť).
- V scéne, kde sa Richie ocitne v miestnosti plnej klaunov, má jedna z masiek rovnakú podobizeň ako Tim Curry, ktorý stvárnil Pennywisea v minisérii z roku 1990.
- Okrem Caryho Fukunagu chceli snímku režírovať aj bratia Dufferovci (Stranger Things) či Mike Flanagan (Oculus). Flanagan neskôr natočil inú adaptáciu knihu Stephena Kinga - Geraldovu hru (naša recenzia tu).
- Andy Muschietti sa Stephenovi Kingovi ospravedlnil za všetky zmeny, ktoré bol nútený pri natáčaní urobiť. King však jeho zmeny schválil a na adresu filmu sa vyjadril veľmi pochvalne.
- Finn Wolfhard sa bál, čo na snímku povedia jeho rodičia, keďže jeho postava po celý film často používa hrubé vulgarizmy. Tie si do svojich dialógov často vkladal sám Wolfhard.
- Niektorí profesionálni klauni snímke vytýkali, že tvorcovia démonizujú ich profesiu a zobrazujú ich ako vrahov. Muschietti márne argumentoval tým, že Pennywise nie je skutočný klaun, ide len o jednu z jeho viacerých podôb.
- Do úlohy Pennywisea sa zvažoval aj Hugo Weaving. Napokon ho filmári neangažovali, keďže dokázal stvárniť len klaunovu desivú stránku, zatiaľ čo Bill Skarsgård vedel byť aj detinský a zábavný.
