Mladý Slovák bojoval proti odpornej chorobe po boku špičkových amerických vedcov. USA si zamiloval, no aj napriek tomu patrí jeho srdce Slovensku
Ešte na začiatku marca sme započali našu sériu článkov o úspešných Slovákoch, ktorí sa pozreli do zahraničia, jedinečným Adamom Turňom. Ten sa na Karolínskom inštitúte vo Švédsku pridal do práce s obrovskými vedeckými kapacitami. Tentokrát sa však pozrieme za Atlantický oceán a svoj príbeh nám porozpráva mladý Jozef Čonka. Ten navštívil uznávanú New York University School of Medicine, kde pomáhal vyvíjať liečebné postupy v boji proti Alzheimerovej chorobe.
Prečo si sa rozhodol študovať molekulárnu biológiu a venovať sa práve výskumu ohľadne Alzehimerovej choroby? A prečo práve vysoká škola v USA?
Mám ukončenú molekulárnu biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a svoju oblasť som si rozhodne zvolil kvôli môjmu vzťahu ku biologicko-medicínskym disciplínam. Jednoducho, ponúkajú jedinečnú príležitosť bádania a ničím neobmedzené možnosti výberu záujmu svojho štúdia, resp. vedeckého výskumu.
K výskumu Alzheimerovej choroby som sa dostal na základe unikátnej spolupráce medzi Lekárskou fakultou UK v Bratislave s New York University School of Medicine (NYU). Za touto súčasnou veľmi úspešnou kolaboráciou stoja dve veľmi dôležité osoby, ktoré vytvárajú túto jedinečnú možnosť, a to prof. Ostatníková z Lekárskej fakulty a prof. Vilček zo strany NYU.
Jednoducho povedané, "koktejl" týchto ľudí a viacerých skutočností ma priviedol k tomu, že som mal možnosť byť súčasťou tímu špičkových vedcov na prestížnej americkej univerzite. Taktiež skutočnosť, že som dostal grant v rámci programu Nadácie Tatra banky, ktorý pokryl časť nákladov spojených s pobytom, hrala v prospech toho, aby som strávil viac než pol roka v USA.
Na koľko ťa samotný pobyt vyšiel a ako ti pomohol spomínaný grant od Nadácie Tatra banky?
Ťažko sa mi výdavky úplne stanovujú, nakoľko som hľadal bývanie v "lepšej" lokalite kvôli skutočnosti, že za mnou cestovala viackrát aj manželka so synom i rodina. Ak by som to však mal vyčísliť, tak to bolo okolo 22 000 € na pol roka. Skôr, než som sa do New Yorku dostal, som si musel kúpiť letenku a víza, no aj vyplatiť zvyšné veci ako zálohu za bývanie, zálohu za energiu, poistenie atď. Takže celkovo skôr, než som sa tam vôbec dostal, som musel vyplatiť čiastku okolo 7 000 €.
Práve financie poskytnuté Nadáciou Tatra banky z grantového programu Študenti do sveta mi veľmi pomohli, pretože pokryli ten debet, ktorý mi vznikol ešte pred samotným príchodom do USA. Je skvelé, že existujú takéto projekty, ktoré sú neuveriteľným spôsobom nápomocné študentom v zahraničí.
Jozef s prof. Jánom Vilčekom, MD., PhD.
Čo špeciálna príprava? Ako si sa pripravoval na pobyt za morom?
Moja príprava nebola ničím špecifická. Vzhľadom na skutočnosť, že náš Ústav molekulárnej biomedicíny pokrýva širokú škálu metód, ktoré sú používané v bežnej praxi, moja pripravenosť bola myslím adekvátna. Samozrejme som absolvoval niekoľko telefonátov a emailových komunikácií s MD. Scholtzovou pred samotným príchodom, kde som sa presne dozvedel, čomu sa budem venovať. Tým pádom mi nezostávalo nič iné, ako sa ešte väčšmi zoznámiť s problematikou tamojšieho pracoviska a s prehľadom ich publikačnej činnosti v odbore.
Čo ťa po príchode do USA alebo po začatí štúdia prekvapilo najväčšmi?
Bolo toho veľa, keďže som doteraz cestoval iba po Európe a tú som teda pochodil takmer celú, no napriek tomu je Amerika veľmi špecifická. Veľmi príjemne ma prekvapili ochotou, s akou som sa stretol zo strany bežných ľudí. Na všetkých oddeleniach, či to už bolo študijné, personálne, imigračné alebo v nemocnici.
Všade boli ľudia ochotní a pripravení urobiť čokoľvek, len aby to bolo tak, ako boli veci dohodnuté. Vychádzajúc z našich slovenských zvyklostí na úradoch a študijných oddeleniach som do každej miestnosti vchádzal s malou dušičkou, no okamžite som sa dočkal vrúcneho uvítania a veľmi priateľského vystupovania.
Ako by si zhodnotil ako najväčšie rozdiely medzi slovenským a americkým životným štýlom?
Jednoznačne preferujem slovenský životný štýl. Nech si hovorí kto chce, čo chce, že Slováci sú konzervatívni a odzrkadľujú sa na nich známky komunistického a postkomunistického vplyvu, v globále máme podľa mňa veľmi usporiadané životy. Domáca kuchyňa, denný režim, prístup ku výchove detí, to všetko som postrádal, keď som tam žil. Musím však dodať jeden fakt, že som bol v New Yorku a to nie je "tá pravá Amerika".
A čo rozdiel medzi tamojším a tunajším systémom vzdelávania. Sú Američania progresívnejší a ak áno, v čom?
Americké vzdelávanie som mal možnosť vidieť iba na lekárskej fakulte. Ak by som to mal porovnať, tak napriek môjmu patriotizmu je tam obrovský rozdiel. Majú to neskutočne vymakané. Je naozaj ťažké sa dostať na medicínu a zvládnuť všetky podmienky, ktoré sú nastavené ešte pred samotným štúdiom. Budúci medik musí mať skúsenosti s prácou v laboratóriu, ako aj prácu v nemocnici ako dobrovoľník, a to všetko ešte pred samotným podaním prihlášky.
Následne po prijatí sa už po prvých dňoch dostávajú do priamej klinickej praxe, majú nespočetné hodiny strávené v simulačných centrách s najmodernejšími trenažérmi, ako aj s hercami, ktorí simulujú presne zadaný zdravotný problém. Nároky na študentov sú omnoho väčšie, no pri veľmi vyváženom výučbovom curricule je to zvládnuteľné.
Z môjho vtedajšieho hľadiska doktoranda je to tiež iný svet. PhD. študent má v USA možnosť fungovať jedine, že si ho jeho školiteľ alebo šéf ústavu zoberie pod svoj "patronát". A ponechá si ho iba vtedy, ak napĺňa jeho predstavy, resp. očakávané prínosy pre laboratórium. Tým pádom sa takto študent snaží maximálne napĺňať dohody a plány, lebo si je vedomý, že ďalších 10 ľudí čaká na jeho miesto a ochotne bude robiť prácu za neho. U slovenských študentov mám niekedy pocit, že PhD. je skôr forma rezignácie voči práci v bežnom živote a predĺženie si študentského života.
Odporučil by si študijný pobyt v zahraničí aj iným nádejným mladým ľuďom?
Jednoznačne áno! Po pobyte v zahraničí som pochopil slová môjho školiteľa, doc. Celeca, ktorý zaviedol dokonca takýto zahraničný pobyt ako povinnú súčasť štúdia na našom ústave. Aj keby to mala byť čo i len Viedeň alebo Budapešť, je to neskutočne prínosné, aby študenti videli, ako to vyzerá v zahraničí a mohli to porovnať. Na druhej strane je to dôležité, aby skúsili, ako to funguje v zahraničí, aby následne priniesli pozitívne zmeny a nápady aj do našich konzervatívnych podmienok a tým zvýšili úroveň slovenskej vedy.
Myslíš, že ti pobyt v USA dal niečo do života, ovplyvnil nejako tvoje ciele?
To rozhodne áno. Takýto dlhodobý a intenzívny pobyt v cudzine prinesie človeku veľa do života. Či už je to v pracovnej alebo súkromnej sfére života. Nepovedal by som, že priamo ovplyvnil ciele môjho života, no jednoznačne mi pomohol ukázať smer, akým by som sa chcel ďalej v živote uberať. Plne som si uvedomil, čo všetko pre mňa moja rodina znamená a že je tým najdôležitejším, čo v živote mám.
Momentálne som študentom tretieho ročníka v odbore Normálna a patologická fyziológia Lekárskej fakulty UK v Bratislave.
Plánuješ v budúcnosti ostať na Slovensku alebo pôsobiť v zahraničí?
Jednoznačne plánujem ostať tu. Zahraničie síce ponúka obrovské možnosti, ale rád by som obohatil naše Slovensko v budúcnosti. Do takej miery, akej len budem môcť.
Ak túžiš po podobnej skúsenosti ako Jozef a chceš vycestovať do sveta, prihlás sa do grantového programu Nadácie Tatra banky Študenti do sveta. Grant ti umožní pokryť časť nákladov spojených so štúdiom na škole odborného zamerania. Prihlásiť sa môžeš do 13. apríla, jeden projekt je možné podporiť do výšky 5 000 eur.
