Predseda Slovenskej komory homeopatov: Všetci sa tvária, že homeopatia neexistuje (Rozhovor)

Keď som pred takmer dvoma týždňami vydal článok o homeopatii, vyvolal nespočetné množstvo protichodných reakcií. Nestáva sa často, že článok pokorí hranicu sto komentárov, čo dokazuje, že o túto tému sa zaujíma veľké množstvo z vás. Mňa osobne veľmi teší, že máte záujem slušne diskutovať a dať najavo svoj postoj k preberanej problematike. Mnoho z vás článok odsúdilo a homeopatie sa zastalo. Preto som oslovil s ponukou na rozhovor predsedu Slovenskej komory homeopatov a riaditeľa Slovenskej akadémie klasickej homeopatie MUDr. Vladimíra Petrociho. Vychutnajte si obsiahly rozhovor a získajte pohľad na vec od niekoho, kto sa v tejto oblasti výrazne angažuje. 

Pán doktor, opýtam sa priamo. Je homeopatia účinná alebo je to placebo?
Homepatia určite nie je to, čo bežne označujeme ako placebo, a to z niekoľkých dôvodov. Existujú oblasti homeopatie, ktoré vylučujú placebo účinok. Napríklad, vo veterinárnej praxi sa homeopatia používa nielen pri liečbe jednotlivých zvierat, ale aj vo veľkochovoch. Je dosť náročné predstaviť si, ako by mohlo 10 000 sliepok vedieť, že sú práve liečené a rozhodli sa, že im do niekoľkých dní zosilnejú škrupiny vajec a prestanú sa rozbíjať pri doprave. Alebo ako by si mohlo stádo kráv dať záväzok, že z lásky k majiteľovi už nebudú mať zápaly vemena. Vo veľkochovoch sa homeopatikum dáva zvyčajne do vody, ktorá je privádzaná centrálne. Tá voda má úplne rovnakú vôňu a chuť ako voda predtým. Nedochádza ku kontaktu s jednotlivými zvieratami pri podaní homeopatika. Rovnako existuje aj agrohomeopatia - homeopatia využívaná v poľnohospodárstve na liečbu rastlín, stromov a vytláčanie škodcov. Opäť tu nejde o individuálny rozhovor s rastlinou, ktorý by na ňu mohol mať hlboký dojem. Sú ošetrované celé lány, vinohrady, lesné porasty. Bežne sa homeopatia používa aj u novorodencov a malých bábätiek. Skúste presvedčiť to malé stvorenie pomocou placeba, aby nerevalo pri brušnej kolike alebo pri prerezávaní zubov, alebo aby už nemalo hnačku či ekzém po celom tele.

V neprospech placeba hovorí aj naša prax. V skutočnosti by sme boli veľmi radi, keby homeopatiká fungovali na princípe placeba, pretože by sme mali ľahšiu úlohu a nemuseli by sme sa celý život vzdelávať, spoznávať nové lieky a zlepšovať sa v ich predpisovaní. Len pre časť našich klientov sa nám už pri prvom stretnutí podarí nájsť presný liek. Je bežné, že nájdeme vhodný liek až pri niektorom z ďalších stretnutí. Stalo sa mi, že som správny liek našiel až o rok a pol od prvého stretnutia. Vieme, kedy je liek správny, pretože reakcia naň je veľmi hlboká, dramaticky stúpne energetická úroveň, človek začne cítiť pokoj a jeho telesné ťažkosti rýchlo ustupujú. A táto reakcia je len po správnom lieku. Navyše, vedecké štúdie potvrdzujú, že homeopatické lieky majú iný účinok ako placebo. Existujú kvalitné in vitro štúdie realizované v laboratórnom prostredí, ako aj klinické štúdie. Jedna z posledných metaanalýz z roku 2014 zahrnula len štúdie, pri ktorých bol individualizovaný výber lieku. Homeopatiká mali štatisticky významne až dvakrát vyšší účinok ako placebo.

Ako môže pacienta liečiť množstvo účinnej látky zodpovedajúce výskytu jednej kvapky v bazéne?

V prírode a vo vesmíre je veľmi veľa javov, ktorým ešte nerozumieme. Otázka vysokých riedení je atraktívna pre médiá, ale nie je hlavným princípom homeopatie. Tým je princíp podobnosti. Homeopatiká sa bežne používajú v nižšej potencii ako je 12 CH, ktorú spájame s Avogadrovým číslom. Dr. Samuel Hahnemann, ktorý ako prvý definoval princípy homeopatie, používal počas prvých desiatich rokov vážiteľné množstvá. Napríklad, podal na lyžičke oxid arzenitý, ale okrem následného zlepšenia daného sekundárnou reakciou videl silné negatívne reakcie spôsobované primárnym účinkom látok. Preto hľadal cestu, ako sa týmto primárnym reakciám vyhnúť. Nakoniec objavil, že ak roztokom zatrepe po každom riedení, jeho schopnosť vyvolať účinok zostane, ale stratí sa jeho toxicita. Okrem toho zistil, že látky, ktoré boli predtým neaktívne, napríklad zlato alebo drevené uhlie, sa stali silnými liekmi. 

V 19. storočí bolo ľuďom jedno, či sú tam nejaké molekuly, alebo nie. Keď dodržali tento skúsenosťou zistený postup, dokázali sa úspešne vyliečiť z cholery, šarlachu, týfusu alebo reumy. V 21. storočí chcú ľudia vedieť viac, a to je dobré. Existujú vedecké práce v základnom výskume, ktoré sa snažia zistiť ako účinkujú ultrariedené roztoky, ktorými bolo otriasané. Čítal som niekoľko z týchto prác, ale veľmi som im nerozumel. Som obyčajný lekár, nie vedec. Myslím, že na tom bude podobne väčšina populácie. Koľkí z nás rozumejú ako funguje LCD televízor alebo ako je možné, že dokážem cez mobil komunikovať s niekým v Kanade, aj keď som na Slovensku? Vidím, že to funguje, aj keď tomu nerozumiem. Začína byť však jasné, že účinok homeopatík je biofyzikálny, nie chemický. Súvisí so štruktúrou vody, nie s jej chemickým zložením. Diamant a grafit sú chemicky identické. Napriek tomu je diamant najtvrdší materiál na Zemi a grafit jeden z najmäkších. Až príliš sme si zvykli na to, že lieky sú chemické. Lieky však nemusia pôsobiť len chemicky.

Ak je homeopatia účinná, prečo ju konvenčná medicína nevyužíva?
V skutočnosti ju využíva. Konvenčná medicína využíva princíp podobnosti pri desenzibilizácii v alergologickej ambulancii alebo pri očkovaní. Je ale pravdou, že väčšina liekov konvenčnej medicíny je založených na primárnom účinku, kým homeopatia využíva sekundárny účinok liekov. Keď som raz bol v autoservise vymeniť olej v aute, spýtal sa ma mechanik, čo robím. Keď som mu povedal o základnom princípe homeopatie, s pochopením prisvedčil. Povedal, že si nedávno silne popálil ruku. Bežal k umývadlu, ale omylom si pustil na ruku horúcu vodu. Ruka ho okamžite prestala páliť a bolieť a veľmi rýchlo sa zahojila. Nevedomky použil homeopatický princíp podobnosti. Podobne ho využívame, keď sa chceme v lete ochladiť tým, že vypijeme teplý čaj. Tým zatlačíme na regulačné mechanizmy, ktoré stimulujú ochladzovanie organizmu. Vieme, že konvenčná medicína odporúča schladiť popálenú ruku. Pôsobí teda primárnym účinkom, ktorý je opačný. Obe metódy sú účinné, ale pôsobia inak.

Neznamená to však, že konvenční lekári homeopatiu nepoužívajú. Napríklad vo Francúzsku bežne predpisuje homeopatické lieky 20 000 lekárov. V Brazílii je 13 000 lekárov, ktorí majú atestáciu z homeopatie. V Indii je asi 120 000 lekárov - homeopatov, ktorí majú za sebou 6-ročné denné štúdium a majú rovnocenný status s konvenčnými lekármi a lekársky titul. Odhaduje sa, že na celom svete je približne 200 000 lekárov - homeopatov.

Na ktoré ochorenia je homeopatia účinná?

Diagnóza v homeopatii je názov lieku. Homeopatická diagnóza napríklad znie: Pulsatilla, Natrium muriaticum alebo Sepia. V súčasnosti máme približne 7000 homeopatických liekov, a teda 7000 diagnóz. Ak príde človek, ktorý má bronchiálnu astmu, môže dostať hociktorý z týchto liekov. Pre stredovekých lekárov bola horúčka samostatná diagnóza. Dnes vieme, že je to len príznak a horúčka môže mať veľa príčin. Názov bronchiálna astma je pre homeopatov "len horúčka". Musíme zistiť, aký zmenený stav organizmu sa s ňou spája a nájsť vhodnú diagnózu - čo najpresnejší homeopatický liek.

Vhodnejšie je spýtať sa, s akými konvenčnými diagnózami prišli ľudia, ktorým homeopati pomohli. Ide o všetky stavy, kde je možné stimulovaním vlastných regeneračných mechanizmov dosiahnuť návrat pôvodného zdravého stavu. Sú to vlastne všetky akútne aj chronické ochorenia. Samozrejme, ak niekomu strieka krv z tepny, tak je potrebné priložiť škrtidlo a zošiť ju, alebo ak má niekto zlomenú nohu, tak je potrebné dať nohu odborne do sadry. Konvenčná medicína vyniká v urgentnej medicíne a v chirurgických odboroch. Na druhej strane, najväčším prínosom homeopatie je schopnosť vyliečiť aj chronické ochorenia, ktoré sú pre konvenčnú medicínu nevyliečiteľné, napríklad bronchiálnu astmu, psoriázu, chronické migrény či epilepsiu. Hovorím teraz o skutočnom vyliečení, nie o liečení príznakov do konca života.

V akom medicínskom odbore ste atestovaný a ako ste sa dostali k homeopatii?
Pochádzam z lekárskej rodiny. Otec bol neurológ, mama lekárnička. Už počas štúdia na lekárskej fakulte som sa zaujímal o tradičnú čínsku medicínu. Intuitívne som cítil, že jej pohľad na človeka lepšie vyhovuje skutočnej podstate liečenia. Videl som, že úzko disciplinárny a mechanistický pohľad nevedie k reálnemu vyliečeniu. Promoval som v roku 1989. Krátko som pracoval vo Výskumnom ústave experimentálnej medicíny v Košiciach. Po vojenskej službe som 13 rokov pracoval v odbornom liečebnom ústave v Tatranskej Polianke. Prvú atestáciu som si urobil z vnútorného lekárstva a nadstavbovú atestáciu z pneumológie a tuberkulózy.

Už si neviem spomenúť, ako som sa ocitol na prvom kurze homeopatie v roku 1991 v Bratislave. Bolo nás tam asi 120 lekárov z celého Slovenska. Boli tam aj ďalší kolegovia z nášho ústavu. Veľmi nás to oslovilo. Moji  starší kolegovia potvrdili, že kombinácie príznakov, symptomatologické obrazy jednotlivých homeopatík rozpoznávajú u svojich pacientov, ktorých liečili. Z jedenástich lekárov, ktorí v 90-tych rokoch v Tatranskej Polianke pracovali, sme sa homeopatii venovali štyria. 

Od roku 1991 som takmer každý mesiac navštevoval rôzne kurzy a semináre a snažil som sa pomôcť pacientom, ktorí mi boli zverení. Po troch rokoch som si už bol istý tým, že je to úžasná metóda a dokáže to, čo konvenčná medicína nezvládne - liečiť skutočnú príčinu a dosiahnuť úplné vyliečenie. Jedným z týchto presvedčivých prípadov bola pani, ktorá mala ťažkú astmu. V priebehu roka dostala už 50 rôznych druhov liekov, a napriek tomu mala silné záchvaty dušnosti niekoľkokrát denne. Mala získať invaliditu. Po lieku Natrium carbonicum sa jej stav veľmi rýchlo začal upravovať, prestala užívať všetky lieky. Ako bonus jej ustúpili aj chronické tráviace ťažkosti, mala viac energie a začala byť otvorená a vnútorne vyrovnaná. Predtým bola extrémne uzavretá a nedokázala o sebe nič povedať. Mala pocit, že sa o ňu nikto nezaujíma. Radšej sa vždy dôstojne stiahla. V priebehu nasledujúcich rokov si vzala raz - dvakrát ročne dávku Natrium carbonicum, keď začínala pokašliavať. Do niekoľkých dní kašeľ vždy ustúpil. Nielen, že nešla na invalidný dôchodok, ale bola plne zamestnaná a bola šťastnejšia ako predtým. 

V roku 2002 zomrel môj otec neurológ, mimochodom kvôli trojnásobnej iatrogénnej chybe (chybou lekára, pozn. red.). Vtedy som si uvedomil, že život je krátky a mali by sme čo najlepšie využiť čas, ktorý máme na tomto svete. Preto som odišiel z liečebného ústavu v Tatrách a začal sa homeopatii venovať naplno. Nebol som nútený. Keby som chcel pokojný život, mohol som zostať do dôchodku v konvenčnej medicíne a nemusel znášať útoky skeptikov. Ale chcel som robiť to najlepšie. To, čo má najväčší zmysel. Mojím životným poslaním je priblížiť homeopatiu všetkým ľuďom na Slovensku. Je to vzácny poklad, ktorý čaká na objavenie.  

Ako prebieha vyšetrenie u homeopata?
Vyšetrenie spočíva v rozhovore a pozorovaní. Našou úlohou je nájsť duševné a telesné charakteristické znaky, ktoré porovnávame s obrazmi homeopatických liekov. Zaujímame sa o všetko, čím je človek iný ako ostatní - mentálno - emočný stav, povaha, situácie v živote, ktoré mohli viesť k ochoreniu. Potrebujeme podrobne vedieť telesné príznaky so všetkými detailami a faktormi, ktoré ich zlepšujú a zhoršujú, osobnú anamnézu, rodinnú anamnézu, chute a averzie, vnímanie vonkajšieho prostredia, spánok, sny. Najdôležitejšie sú zvláštne a intenzívne príznaky.

V rámci homeopatie existuje viacero metód. Pri vyšetrení metódou klasickej homeopatie trvá vyšetrenie približne jeden a pol hodiny. Pri iných metódach, ako je napríklad Boenninghausenova alebo Sehgalova, môže trvať oveľa kratšie, len 15 minút. Akútne vyšetrenia sú kratšie ako v prípade dlhodobých ťažkostí, pretože pri akútnych berieme do úvahy len nové príznaky, ktoré sa objavili od začiatku akútneho ochorenia. Epidémie si vyžadujú vlastný prístup. Pomocou niekoľkých postihnutých zistíme tzv. genus epidemicus a nájdeme liek alebo malý počet liekov, ktoré tomuto obrazu zodpovedajú. Preto sa ťažké epidémie dajú pomerne dobre liečiť homeopaticky. Nemusíme individualizovať výber lieku, pretože samotná epidémia má svoj individuálny obraz.

V rozhovore pre televíziu JOJ ste povedali, že homeopatia je veľmi účinná, finančne nenáročná a efektívna metóda liečby. Sedenie u homeopata však stojí rádovo desiatky eur. Môžeme v tomto kontexte považovať Vaše tvrdenie za pravdivé?

Určite áno, ak si uvedomíme, čo tým človek a spoločnosť môžu získať. Pri správne vedenej homeopatickej liečbe dochádza často k úplnému vyliečeniu problémov. Ak si porovnáte sumu 60 - 90 eur + niekoľko centov za samotný liek s doživotnou cenou liečby astmatika alebo človeka s reumou či ulceróznou kolitídou (zápal sliznice hrubého čreva a konečníka, pozn. red.), váhy sú jednoznačne naklonené v prospech homeopatie. Už po mesiaci je bilancia vyrovnaná. Neberiem teraz do úvahy kvalitu života, ale len ekonomické hľadisko. Lieky pre ľahšieho astmatika vyjdú na mesiac štát okolo 100 eur. Nepočítame do toho cenu práce lekára a zdravotnej sestry ani niekoľkotýždňovú klimatickú liečbu raz ročne. A samozrejme, za mnohé lieky si ľudia musia doplácať zo svojho. 

Žiadna práca nie je zadarmo. Ak navštívite konvenčného lekára, ani ten nepracuje zadarmo. Ani lieky v lekárni nie sú zadarmo. Skladáme sa na to všetci tým, že platíme zdravotné poistenie. Ak niekto navštívi psychológa, tiež mu musí zaplatiť. Otázkou je, ako rýchlo jednotliví profesionáli dokážu pomôcť. Máme skúsenosť, že dobre podaný homeopatický liek sa vyrovná 5 - 10 rokom psychoterapie (samozrejme, ak prišiel s psychickým problémom, ktorý môže psychoterapia ovplyvniť). Podľa ekonomických prehľadov z Francúzska je pri rovnakých výsledkoch homeopatia o polovicu lacnejšia než konvenčná terapia. V Indii je až takmer 10-násobne lacnejšia. K podobným ekonomickým záverom, že homeopatia je efektívna a šetrí peniaze, prišli aj vo Švajčiarsku, a preto od tohto roku 2017 sa homeopatia v rámci piatich alternatívnych metód liečby stala natrvalo preplácanou štátnou zdravotnou starostlivosťou v tomto štáte. Referendum bol len začiatok, ktorým začalo skúšobné obdobie. K definitívnemu rozhodnutiu došlo až po preskúmaní výsledkov a ekonomických ukazovateľov. 

Mimochodom, ak niekto chce ušetriť u profesionálneho homeopata, ktorý sa naplno venuje štúdiu do konca života, kupuje si knihy, programy, zúčastňuje sa kurzov a venuje klientovi jeden a pol hodiny svojho času, môže to vyriešiť aj tak, že sa ponorí do štúdia a sám si nájde vhodný liek. Na internete je obrovské množstvo informácií a mnohé knihy sú zadarmo, pretože sa na ne už nevzťahujú autorské práva. Homeopatia sa vyvíja, ale staré znalosti zostávajú platné. Homeopati nikoho nenútia, aby sa ľudia prišli k ním poradiť. Ľudia prichádzajú, pretože ich známi mali dobrú skúsenosť s homeopatiou a odporúčali im ju. V homeopatii funguje len referenčný marketing. Samozrejme, bolo by dobré, keby homeopatická terapia bola preplácaná zdravotnou poisťovňou, podobne ako je tomu vo Švajčiarsku alebo Francúzsku, aby bola prístupná pre všetkých a nielen pre tých, ktorí prijmú realitu, spočítajú si benefity a zaplatia si konzultáciu zo svojho.

S akými zdravotnými problémami za Vami pacienti najčastejšie prichádzajú?

Je to široká škála problémov. Medzi najčastejšie patria alergie, senná nádcha, astma, ekzémy, intolerancie (histamínu, lepku, mlieka), poruchy imunity, tráviace poruchy, zápaly tenkého a hrubého čreva, zastavený vývoj u detí, poruchy správania u detí, migrény, neplodnosť, reumatické ochorenia, artrózy, bolesti chrbta, nespavosť, neurózy, fóbie.

Koľko pacientov ročne ošetríte a koľko homeopatov na Slovensku máme?

To neviem, nepočítam svojich klientov. Klasický homeopat sa dokáže venovať denne 2 - 4 ľuďom. Je to veľmi vyčerpávajúca práca, pretože človek musí byť plne sústredený. Na Slovensku máme asi 50 klasických homeopatov registrovaných v Slovenskej komore homeopatov. Neviem, koľko lekárov je aktuálne registrovaných v Slovenskej lekárskej homeopatickej spoločnosti. Viem len to, že v 90-tych rokoch, keď som bol členom výboru tejto spoločnosti, ich bolo 800. Pokiaľ viem, približne 250 lekárov predpisuje lieky podľa metódy, ktorá je nosnou pre firmu Boiron (najväčší svetový výrobca homeopatík, pozn. red.). 

Je podľa vás správne, že sa homeopatii venujú aj ľudia bez medicínskeho vzdelania? Vzhľadom k tomu, že študujem medicínu a viem, aké kvantum poznatkov musím v priebehu šiestich rokov (a následne aj po škole celoživotným vzdelávaním) poňať, neviem si predstaviť, že by som za týchto okolností mal liečiť chorého človeka, pretože by som sa bál toho, že mu ublížim.

Je to pochopiteľné. Je dobré mať rešpekt a byť skromný. Nielen konvenčná medicína, ale aj homeopatia predstavuje nekonečné štúdium. Ja sa jej venujem už 26 rokov, a napriek tomu sa stále musím učiť nové veci. Nové lieky, postupy, systémy. Ideálne by bolo šesťročné denné štúdium ako je to v Indii, ale zatiaľ musíme vychádzať z toho, čo je možné. Homeopatia sa dá robiť na rôznych úrovniach. Páči sa mi pyramidálny model známy zo Škótska. Na základni tejto pyramídy sú ľudia, ktorí používajú homeopatiu pre svoju vlastnú potrebu, majú domáce lekárničky a vedia pomôcť sebe alebo svojim zvieratám pri jednoduchých akútnych stavoch. Druhou úrovňou sú profesionálni homeopati - nelekári, ktorí zasvätili svoj život tomuto povolaniu. To už nie sú laici, rovnako ako nie sú už laici a stredoškoláci absolventi lekárskej fakulty. Tretia úroveň sú lekári - homeopati.

Problém je v tom, že homeopatia je samostatný odbor, s konvenčnou medicínou nemá takmer nič spoločné. Lekár na začiatku štúdia homeopatie je vo veľmi podobnom postavení ako nelekár. Jeho výhoda je len v tom, že pozná klinické obrazy chorôb, a preto vie lepšie, ktoré príznaky sú zvláštne a ktoré patognomické. Výhodou je aj to, že už vie, ktoré stavy by mal hneď odoslať na príjem do nemocnice. Ale inak ho čaká dlhoročné štúdium ako všetkých ostatných adeptov. Myslím si, že homeopatia má ako profesia blízko k psychológii. Bolo by dobré, keby mal každý psychológ vyštudovanú aj medicínu a bol psychiatrom. Ale koľkých psychológov by sme potom mali? Lekár na to, aby mohol začať samostatne pracovať, potrebuje 10 rokov od začiatku štúdia medicíny. Homeopat potrebuje tiež 10 až 12 rokov na to, aby získal dostatočné vedomosti a prax. Koľkých homeopatov lekárov budeme mať, ak od nich budeme očakávať 20 rokov, kým začnú mať dobré výsledky?

Profesionálni homeopati - nelekári nepotrebujú absolvovať štúdium konvenčnej medicíny. Dôležité je pre nich vedieť, do čoho by sa nemali púšťať. Aby vedeli, čo je to akútne brucho, náhla cievna mozgová príhoda alebo infarkt myokardu a zavolali pohotovosť. Ale to by mali vedieť aj psychológovia a všetci ostatní, ktorí sa stretávajú s chorými. V našej akadémii máme medicínske minimum, ktoré učí kolegyňa - lekárka, ktorá má 2. atestáciu z internej medicíny a učila v minulosti aj na Slovenskej zdravotníckej univerzite. Jedným z hlavných cieľov nášho medicínskeho minima je vedieť rozpoznať závažné stavy. S tými sa však homeopati na Slovensku prakticky nestretávajú, pretože k nám chodia takmer výhradne ľudia s dlhoročnými chronickými ťažkosťami a hrubou taškou správ od lekárov. Vyskúšali už všetko, čo sa dalo, no napriek tomu sa necítia lepšie. Približne polovici týchto chronikov vieme výrazne pomôcť. Výhodou homeopatie je aj to, že ak nepomôžeme, neublížime. Ak nedáme správny liek, nestane sa nič. Je to ako výstrel do tmy. Homeopatiká nemajú nežiadúce účinky ako konvenčné lieky. Takže nie je tu reálne riziko.

V spomínanom rozhovore pre JOJ-ku ste argumentovali tým, že lekári sa nemajú čas venovať homeopatii popri práci, a tak je doplňovanie radov homeopatov ľuďmi bez medicínskeho vzdelania nutnosť. Je to ale správny prístup? Nemocnica tiež nedoplní nedostatok lekárov pekármi, inžiniermi či informatikmi.
Ako som povedal, homeopatia je samostatná profesia a vyžaduje si vlastné vzdelávanie. Vo viacerých krajinách nelekári vykonávajú alternatívnu medicínu. Samozrejme, po adekvátnom vzdelávaní. Tak je to napríklad v Nemecku, Veľkej Británii, Írsku, Dánsku, Holandsku, Švajčiarsku, Nórsku, Portugalsku, Poľsku, Kanade, USA. Tento model sa osvedčuje, pretože existujú desiatky metód alternatívnej medicíny. Nie je možné, aby všetko robili lekári. Majú svoju prácu a je ich málo. Lekári, ktorí ukončili všeobecné lekárstvo, nepracujú ani ako psychológovia, rehabilitační pracovníci, zdravotné sestry, laboratórni technici, stomatológovia. Sú to jednoducho samostatné profesie, aj keď sa všetky snažia pomáhať ľuďom, ktorí trpia.

Ktorá štátna inštitúcia na Slovensku dohliada na vykonávanie homeopatickej praxe?

Žiadna. Všetci sa tvária, že homeopatia neexistuje. Homeopatia právne na Slovensku neexistuje. Jediná zmienka v našej legislatíve je len v Zákone o liekoch a zdravotníckych pomôckach, kde sa objavuje termín "homeopatický liek". S výkonom homeopatie majú problém aj lekári. Slovenská lekárska spoločnosť má k nej odmietavý postoj. Kurz homeopatie, ktorý viedla Slovenská lekárska homeopatická spoločnosť na pôde SZU, bol pre lobing vedúcich osobností SZU po krátkom čase zrušený. Sme za to, aby vznikol zákon o alternatívnej medicíne. Chceme, aby boli stanovené jasné pravidlá. Aby ľudia boli chránení pred nezodpovednými šarlatánmi a ľuďmi, ktorých jedinou kvalifikáciou je ich veľké ego. V tejto chvíli však k tomu nie je politická vôľa.

Ako prebieha vzdelávanie vo Vašej Slovenskej akadémii klasickej homeopatie? Je titul SAKHom, ktorý si jej absolventi píšu za meno, v rámci Slovenska či sveta uznávaný?

Vzdelávanie v Slovenskej akadémii klasickej homeopatie trvá 4 roky. Skladá sa z trojdňových víkendov približne raz mesačne a samoštúdia. Polovicu vzdelávania tvoria zahraničné semináre, na ktorých prednášajú ti najlepší svetoví homeopati. V rámci základných seminárov učíme teóriu homeopatie, materiu mediku, repertorizáciu, terapeutiká a prax. Pre nelekárov je povinné medicínske minimum. SAKHom nie je titul, ale skratka. V západnej Európe a v USA je bežné pripájať si za menom skratky škôl, ktoré človek absolvoval, alebo skratku organizácie, ktorej je členom. Napríklad, členovia Royal Society of Homeopaths v Anglicku si dávajú za meno RSHom. Čiže nejde o štátom registrovaný titul. Naša akadémia má veľmi dobré meno a preto SAKHom naši absolventi radi používajú. V situácii, keď nie je jasná kontrola, sa spoliehame len na samoreguláciu kvalitným vzdelávaním a dodržiavaním regúl našej komory. Absolventi našej akadémie a zároveň registrovaní profesionálni členovia SKH by si mohli dať za meno obe skratky - SAKHom aj SKH ako znak kvality.

Čo si myslíte o tých, ktorí účinky homeopatie spochybňujú?

Myslím si, že účinky homeopatie spochyňuje len ten, kto s ňou nemá reálnu skúsenosť. Nepovažujem za skúsenosť to, keď niekto napíše v diskusii, že si kúpil na angínu liek v lekárni, nepomohol mu, a preto je homeopatia hlúposť. Rovnako by mohol vyhlásiť, že mu nepomohol penicilín, a preto sú všetky antibiotiká nezmysel. Homeopatia nie je ľahká. Vedieť správne predpísať liek si vyžaduje hlboké znalosti. Za veľkú účinnosť v homeopatii platíme tým, že musíme každému človeku ušiť šaty na mieru - nájsť liek, ktorý zodpovedá čo najpresnejšie jeho stavu. Homeopatia nemá rada konfekciu.

Zatiaľ všetci, ktorí mali úprimný záujem zistiť ako to funguje, sa stali prívržencami homeopatie. Ak by ste sedeli dva-tri mesiace pri mne, verím, že by ste začali mať silnú túžbu zistiť ako je to možné a dostali chuť venovať sa tejto úžasnej metóde. Nemecký lekár Constantine Hering dostal v roku 1821 za úlohu napísať knihu proti homeopatii. Keď čítal Materia Medica Pura od Hahnemanna zistil, že Hahnemann zdôrazňuje experiment a to, že homeopatické poznatky sú opakovateľné. Vyskúšal preto chinín a niekoľko iných liekov a mal po nich rovnaké príznaky ako Hahnemann. Neskôr mal možnosť vyskúšať liečivý účinok homeopatík aj na sebe. Pri pitve si poranil ukazovák pravej ruky. Ruku postihla gangréna. V tom čase bol tento druh rán takmer vždy smrteľný. Konvenční lekári mu radili amputáciu ruky. Našťastie, jeden z Hahnemannových žiakov Ernst Kummer ho presvedčil vyskúšať homeopatiu. Dal mu homeopatikum Arsenicum album a ruka sa rýchlo vyliečila. Kniha, ktorú mal Hering napísať proti homeopatii, nikdy neuzrela svetlo sveta. Naopak, stal sa jedným z najznámejších homeopatov 19. storočia.

Homeopati často operujú s termínmi ako "pamäť vody", "vnútorná energia" či "turbulentné prúdenie". Môžete nám ich priblížiť?
Z týchto troch osobne používam len posledný termín. Tekutiny môžu prúdiť laminárne alebo turbulentne. Pri laminárnom prúdení vieme veľmi presne predvídať, kde sa ocitne konkrétna molekula roztoku, pri turbulentnom to je nemožné. Turbulencia je jedným zo základných javov, ktoré popisuje teória chaosu. Nevieme, kde sa ocitne konkrétna molekula pod vodopádom, ale vieme, že vír vody bude mať určitý tvar. Teória chaosu nachádza poriadok vyššieho rádu, na vyššej úrovni. Predpokladáme, že teória chaosu má čo povedať aj v homeopatii, pretože turbulencia v roztoku je to, čo odlišuje účinné homeopatikum od neúčinného obyčajného roztoku, ktorý neprešiel otriasaním. Pojem "vnútorná energia" mi nič nehovorí. Možno ste to niekde našli, ale nie je to niečo, čo by patrilo do homeopatického vzdelania. Homeopati sa prirodzene snažia vytvoriť pojmový model na popis javov, s ktorými sa stretávajú. Homeopatia bola od začiatku experimentálna metóda postavená na skúsenosti. Aj moje vyjadrenia k podstate procesu homeopatickej liečby sú len snahou vytvoriť túto nadstavbu, pomenovať javy a prepojiť ich do modelu, ktorý by bol zrozumiteľný bežným ľuďom.  

Súhlasíte s tvrdením, že homeopatia lieči príznaky a nie príčinu ochorenia?
Nie, nesúhlasím, je to presne naopak. Homepatikum vyberáme síce podľa symptómov, ale účinkuje na vnútro, na zmenený stav organizmu. Choroba sa navonok prejavuje príznakmi. Každá choroba má svoj obraz, súbor príznakov. Ak dokážeme nájsť materiál z prírody, t. j. liek, o ktorom vieme, že dokáže podobný stav u zdravého človeka vyvolať, môžeme ho použiť na vytlačenie pôvodného chorobného stavu. Z praxe vieme, že choroby sa navzájom ovplyvňujú. Napríklad, niekto trpí chronickým reumatizmom. Potom ochorie na nejaké akútne ochorenie, napríklad chrípku. Počas nej ustúpia príznaky reumatizmu a bude dominovať obraz chrípky. Po jej ústupe sa vrátia príznaky reumatického ochorenia. To sa deje v prípade, že tieto ochorenia si nie sú podobné. Ale ak sú, ak chrípka bude mať veľmi podobný symptomatologický obraz ako reumatické ochorenia, potom na určité obdobie po ukončení chrípky alebo dokonca natrvalo toto reumatické ochorenie ustúpi. Tento mechanizmus sa využíva v homeopatii. Nájdeme liek, ktorý sa podobá chorobe a ním ju vytlačíme. Ako keby bol liek umelou chorobou. Ak je to potrebné, liek zopakujeme. Pôsobenie lieku musí byť väčšie ako je samotný chorobný stav. Preto niekedy potrebujeme vyššiu potenciu alebo zopakovanie dávky. Ide teda o skutočné liečenie. Nie však prostredníctvom chemickej reakcie na receptoroch buniek, ale pomocou homeopatika, ktoré dokáže ovplyvniť regulačné mechanizmy organizmu ako celku. Homeopatiká nepôsobia priamo na bunkové receptory ako chemické lieky, ale vyvolajú protireakciu celého organizmu. Naši predkovia by rozumeli vyjadreniu, že klin sa vybíja klinom.

Je podľa Vás správne, že sa pri uvádzaní homeopatika na trh neskúma jeho účinnosť tak ako v prípade bežných liekov?

Z hľadiska homeopatie Vaša otázka nedáva zmysel. Sú schvaľované fytoterapeutiká (liečivé látky rastlinného pôvodu, pozn. red.) alebo liečivá, ktoré sa používajú v čínskej medicíne? Tieto prostriedky sa používajú už tisícročia. Podobne aj homeopatia dokázala svoj účinok v priebehu posledných 221 rokov, kedy bola definovaná ako ucelená metóda liečby. U konvenčných liekov je situácia iná. Na rozdiel od homeopatík majú nežiadúce účinky. Napriek dvojitým slepým skúškam a ich prijatiu ako bezpečných sa do niekoľkých rokov u mnohých ukáže, že až také bezpečné nie sú a musia byť z trhu stiahnuté. Len v USA ročne zomiera 100 000 ľudí na dokumentované nežiadúce účinky konvenčných liekov. Pri schvaľovaní týchto liekov treba byť naozaj opatrný. Ale homeopatiká sú bezpečné, ich charakter je úplne iný ako u konvenčných liekov. Prečo by mali platiť rovnaké pravidlá? Mne by vôbec nevadilo, keby boli definované ako výživové doplnky. Vo Švajčiarsku alebo v Anglicku ich nájdete nielen v lekárňach, ale aj v bežných drogériách.

Aké látky homeopatiká obsahujú? Nie je to iba cukor a voda, výnimočne, napríklad, zriedená kačacia pečeň?

Homeopatiká sú vyrábané podľa oficiálnych, štátom uznaných liekopisov. Existuje napríklad nemecký, francúzsky, americký liekopis. V nich je podrobne popísaný proces prípravy homeopatických liekov. Základnou substanciou je vždy nejaká látka minerálneho, rastlinného alebo živočíšneho pôvodu.

Funguje na Slovensku homeopatická loby?
Tento termín som ešte nepočul. Bol by som rád, keby niečo také existovalo, ale bohužiaľ tam sme sa ešte nedostali (úsmev). Pokiaľ viem, existuje len farmaceutická loby. Je to najsilnejšia loby, ktorá ovplyvňuje náš parlament, aby prijímal zákony vhodné pre farmaceutické firmy. Okrem toho existuje Medzinárodná organizácia skeptikov riadená z Anglicka.

Je homeopatia etická?
Určite áno, ak sa človek riadi etickým kódexom a svojim svedomím. Podobne ako Slovenská lekárska komora aj Slovenská komora homeopatov má svoj etický kódex. Ak by nebola etická, potom by nebola etická ani konvenčná medicína. Ich úloha je rovnaká - pomáhať ľuďom, ktorí trpia.

Zapochybovali ste niekedy Vy osobne o účinku homeopatie?
Samozrejme, najmä počas prvých troch rokov, keď som sa len začal učiť a skúmať účinok homeopatie. Takmer som ju prestal robiť, lebo sa mi nedarilo napriek tomu, že som šiel do Francúzska a priniesol si odtiaľ lieky a knihy. Problém bol v tom, že metóda, ktorú som sa učil ako prvú, nie je veľmi účinná pri chronických stavoch. Stav sa však zmenil, keď som v roku 1992 začal navštevovať kurz organizovaný London College of Classical Homeopathy. Vtedy som zistil, že existuje aj hlbšia homeopatia, ktorá berie do úvahy celý organizmus, telo aj duševný stav. Odvtedy sa mi začalo dariť. Po niekoľkých veľkých úspechoch som už nepochyboval o metóde, ale o sebe. V 90-tych rokoch nám ešte chýbal systém, všetky lieky boli vnímané ako samostatné entity. Ak človek nemal špecifické príznaky alebo modality, mali sme problém, nevedeli sme liek nájsť. Našťastie, odvtedy sa začali objavovať systémy, ktoré nám teraz výrazne pomáhajú v práci. 

Množstvo štúdií popiera akékoľvek účinky homeopatie. Homeopati sa obhajujú svojimi štúdiami, ktoré účinky homeopatie potvrdzujú. Kde je pravda a ako z tohto začarovaného kruhu von?

Pokiaľ ide o štúdie, je 8 x viac pozitívnych štúdií než negatívnych, aspoň pokiaľ ide klinické dvojité slepé štúdie. Metaanalýzy sú tiež prevažne pozitívne. Zo siedmich je päť pozitívnych. Pre to, aby bola metóda v medicíne akceptovaná, stačia dve pozitívne metaanalýzy. V homeopatii je ich päť. Negatívne boli len Shangova a austrálska, ktoré boli obe zmanipulované a písané so zámerom diskreditovať homeopatiu. Myslím si, že nech bude akýkoľvek počet pozitívnych štúdií, hlavný problém bude stále v tom, že zatiaľ nevieme ponúknuť model zrozumiteľný aj pre bežných ľudí. Štúdie základného výskumu už existujú, ale nie je to čítanie na dobrú noc. Bežní ľudia odbornému vedeckému jazyku nerozumejú. A tí, ktorí by mohli rozumieť, naschvál homeopatiu ignorujú, pretože sú ovplyvnení predsudkami.

Keď sme sa pokúšali zrealizovať nejaké výskumy v laboratóriách na Slovensku, boli sme vždy odmietnutí s tým, že to nie je možné, lebo je to homeopatia. U niektorých ľudí sa podarilo úspešne vybudovať tento reflex. Odmietnu bez toho, aby sa hlbšie zamysleli a preskúmali zjavné fakty. Je to pre mňa nepochopiteľné, ale zdá sa, že väčšina vedcov sa bojí skutočne nových, revolučných objavov a chce sa pohybovať len vo svojej komfortnej zóne. Potvrdil mi to aj poľský vedec Profesor Dr. Marcin Molski z Oddelenia teoretickej chémie Univerzity Adama Mickiewicza v Poznani. Povedal, že napriek experimentálnym dôkazom v prospech homeopatie mal vážne problémy s ortodoxnými vedcami v Poľsku, pretože títo nedokázali prijať fakty a teórie, ktoré ich vysvetľovali, a to len preto, že išlo o homeopatiu. Myslím si, že tento zápas o homeopatiu je vlastne súčasťou boja o novú paradigmu. Vyzerá to tak, že javy, s ktorými sa stretávame v homeopatii patria už do novej paradigmy, ktorá sa formuje posledných sto rokov. Podobne ako si svoj čas vyžiadalo presadenie heliocentrického systému, bude potrebný čas na dozretie nášho každodenného vedomia aj pre objavy kvantovej fyziky.