Vždy dobre naladená mama na plný úväzok sa s nami porozprávala nielen o živote, ale aj o profesionálnej kariére.
Čas letí neuveriteľne rýchlo, o čom svedčí aj fakt, že Refresher je tu pre vás každodenne už vyše šesť rokov, v priebehu ktorých sme okrem mnohého iného vyspovedali množstvo známych ľudí, vrátane športovcov. Od Dominiky Cibulkovej cez Tomáša Tatára, Vladka Weissa ml. až po Klaudiu Medlovú a najnovšie do zoznamu pribudla Baša Števulová. Sympatická snowboardistka a aktuálne už taktiež mamina malého syna Tobiáša si na nás počas viacerých povinností našla chvíľku času a odpovedala na otázky rôzneho zamerania, pričom výsledok si môžete prečítať nižšie.
Ahoj Baša, úvod nášho rozhovoru môžeme odštartovať ľahkou multi-otázkou. Ako sa ti momentálne darí a kde tráviš letné dni plné slnečných lúčov? Respektíve, aké sú tvoje plány na najbližšíe týždne?
Ahojte, darí sa mi parádne :) Užívam si materskú dovolenku, zažívam veľa zábavy s Tobiášom na výletoch a popritom stíham aj nejaké tie vlastné projekty. Momentálne sme na chate v Banskom Studenci, kde som od detstva trávila každé leto, takže je to moja srdcová záležitosť. Pomaličky sa však už chystáme naspäť domov, pričom v priebehu augusta budeme najmä na Slovensku.
Chcela by som ísť na Grape do Piešťan a následne po prázdninach budeme spoločne s Tomášom cestovať naprieč Európou po crossfitových súťažiach, ktoré sám organizuje. V októbri sa chystáme surfovať na Kanárske ostrovy a potom už snáď budem znovu jazdit.
Len nedávno si získala ocenenie Slovenka roka v kategórii Šport. Čo pre teba daná anketa znamená a na akú pozíciu v rámci mnohých dosiahnutých úspechov by si ju dokázala zaradiť?
No toto je dosť sranda. Ja som sa ich popravde opýtala, či sa náhodou nepomýlili, keď ma kontaktovali, keďže predsa už tri roky profesionálne nejazdím. Najviac potešujúce pre mňa bolo to, že som bola vôbec nominovaná a vlastne úplne by mi to stačilo. Nad žiadnym ocenením som ani len nepremýšľala.
Každé ocenenie človeka veľmi poteší, nech už sa týka čohokoľvek, takže samozrejme som mala veľkú radosť a je veľmi milé niečo obdobné zažiť aspoň raz.
Zo zasnežených zjazdoviek či divokých vĺn si "presedlala" k výchove svojho prvého dieťaťa, syna Tobiáša. Čo bolo pre teba najzásadnejšou zmenou? Teda okrem toho, že máš aktuálne veľa materských povinností.
Popravde, druhý deň v nemocnici ma chytila poriadna panika. Nevedela som, čo my s tým škriatkom budeme doma robiť, veď odteraz bude chodiť vždy a všade s nami a nechystá sa k nám len na dvojtýždňovú návštevu.
Takže to, že sme doma boli zrazu traja, bola celkom zaujímavá zmena a, samozrejme, len k lepšiemu. Neviem prečo, ale ľudia majú tendenciu strašiť rečami, že po narodení dieťaťa sa končí život, aké to je celé náročné a podobné nezmysly. Čo viem ja, tak predsa aj psa je mať náročné :) Čiže tak, ako sme žili predtým, žijeme aj teraz, len nám na cestách a dobrodružstvách pribudol ďalší člen.
Ako priblížne vyzerá jedeň deň v tvojom živote odkedy si na materskej dovolenke? Nájdeš si aspoň niekedy čas aj na staré záľuby, koníčky a podobne?
Časový manažment ešte stále nemám vychytaný na 100 % a niekedy by som potrebovala o pár hodín denne viac, hlavne pre seba. Napríklad, stále som sa nedostala ku cvičeniu, ale je to aj o prioritách a momentálne idem radšej von s Tobiášom a kamarátkami, alebo sa ráno dlhšie vyspím.
Väčšinou stávame už okolo šiestej ráno, idem na nákup, uspím malého škriatka, príležitostne niečo navarím, poupratujem a motkáme sa po kávičkách či návštevách. Poprípade, ak má Tomáš čas, tak zvykneme chodievať do Čunova na umelú vlnu. Tie dni sú podstatne rozdielne ako bývali v minulosti, ale večerné prosecco na balkóne samozrejme zostalo :)
Baša, skúsme sa vrátiť aspoň na krátky čas naspäť ku tvojej športovej kariére. Je vôbec pravdepodobné, že sa ešte vrátiť k aktívnému, respektíve závodnému jazdeniu?
Mám ešte jeden plán, ktorý sa mi snáď podarí naplniť, žiadna olympiáda to ale nie je... :)
So závodmi by tom to už popravde vôbec nemusela hrotiť, ale chcela by som si vyskúšať odjazdiť aspoň zopár pretekov zo série Freeride World Qualifier a zistiť, ako to budem zvládať. Len sama pre seba, aby som vedela či na to mám a neskôr neľutovala, že som to neskúsila.
Čo vlastne pre teba znamená snowboarding či surfing?
Nikdy som presne nevedela, ako mám na danú otázku odpovedať. Oba uvedené športy boli a stále sú veľkou súčasťou môjho života, mňa. Neviem si predstaviť zimu bez jazdenia a leto bez surfu.
Úroveň a kvalita podmienok pre uvedené športy nie je na Slovensku práve najvyššia. Myslíš, že v budúcnosti by sa to mohlo zmeniť k lepšiemu, napríklad aj vďaka úspechom, ktoré si dosahovala ty či Klaudia Medlová?
Pravdupovediac, u nás v strediskách som príliš nebola. Párkrát sme jazdili v Jasnej, kde bol síce park super a zábavný, ale na seriózny tréning to u nás veru nie je. V prípade, že chce mať človek aspoň 3-4 kvalitné skoky za sebou, tak musí vycestovať minimálne do Rakúska.
Ak sa podmienky nezmenia v nasledujúcich rokoch, napríklad vďaka Klaudii, ktorá jazdí tak extrémne dobre, že by snáď nikoho neprekvapilo, keby vyhrala aj najbližšiu olympiádu, tak potom už naozaj neviem kedy...
Čo je smutný fakt vzhľadom na to, že vy športovci nám robíte vo svete najlepšiu reklamu a mnoho ľudí pozná Slovensko práve vďaka skvelým výsledkom, ktorých je stále chvalabohu veľmi veľa. Sú hlavným problémom peniaze alebo prečo prichádza odmena len vždy krátko po úspechu?
Tých športov a naozaj úspešných športovcov, ktorí nám robia dobré meno, nie je zrovna málo. Od atletiky cez plávanie až po zimné športy.
Ani spomínaných peňazí nie je málo, oni tam sú aj spoločne s celou tou chamtivou bandou, ktorá sa rada na tých úspešných sem-tam priživí. Samozrejme, česť výnimkám.
Bola si súčasťou tímu Roxy Europe, aké výhody a možností to pre teba predstavovalo? Mohla si sa plne sústrediť len na trénovanie a následne finálne podujatia, pričom o všetko ostatné bolo postarané alebo to bolo trochu iné, ako si predstavujeme?
Keď som začínala s jazdením a teda viac sa zaujímať o celú snowboardovú scénu, tak som si vždy tak v duchu hovorila, že aké by to bolo skvelé jazdiť za Roxy. Ani vo sne by mi ale nenapadlo, že sa to môže reálne stať.
V čase, kedy som ešte pretekala, sme s tímom chodievali viacmenej spoločne aj s tímovou manažérkou, taktiež každú jar a jeseň sme na mesiac odchádzali do Spojených štátov. Platiť sme si ale museli všetko z rozpočtu, ktorý sme na daný rok od sponzorov dostali. Niektorá menej a niektorá viac, avšak počas fotení bolo vždy všetko zaplatené. Od perfektných hotelov cez prenajaté horské chaty s vlastnými kuchármi až po rôzne iné vymoženosti :)
Nebudem klamať, bolo to naozaj výborné a mala som hlavu v smútku, keď Roxy postupne začalo vyhadzovať ľudí z tímu v Amerike, pričom postupne to prišlo aj k nám do Európy a ja som po siedmich rokoch nedostala zmluvu.
Počas uvedeného obdobia, respektíve profesionálnej kariéry, si mala možnosť navštíviť množstvo krajín, vrátane spomínaných Spojených štátov. Ktorá na teba urobila najlepší dojem a s radosťou by si sa do nej presťahovala alebo ju odporučila našim čitateľom ako perfektnú dovolenkovú destináciu?
Najväčší dojem na mňa urobilo Maroko. Presťahovať by som sa tam síce asi nechcela, ale vrátiť určite áno. Snowboarding tam za veľa nestál, ale predsa len jazdiť v Afrike nie je úplne na zahodenie a navyše z hôr môžete ísť ihneď surfovať, takže určite odporúčam.
Ak by som si mala vybrať krajinu, do ktorej by som sa presťahovala, bolo by to Portugalsko. Naopak, kde by som určite nikdy natrvalo nechcela žiť je práve Amerika. Vždy mi tam bohato postačoval mesiac.
V podstate, po všetkých tých rokoch cestovania, som momentálne šťastná, že som naspäť doma na Slovensku. Veľa z nás tu na všetko nadáva. Na "Blavákov, CP-čkarov, východniarov" a tak ďalej alebo, že je tu zle. Rovnako to avšak môže byť všade, kde si to tak urobíme...
Teraz to skúsme z druhého konca. Ktorý kút našej malej krajiny by si ukázala priateľom zo zahraničia a vieš, že by ostali ohúrení rovnako, ako napríklad našinci pri návšteve záhrad v parížskom Versailles?
Bola by to mojo milovaná Banská Štiavnica a okolité tajchy. Každé leto sme ako deti trávili na Kolpachoch a teraz sa tam už ako dospeláci s radosťou vraciame s tými našimi, pričom vôbec by mi neprekážalo tam možno aj bývať :)
Na Instagrame si samu seba označila za "Zberateľku denných dobrodružstiev". Čo si pod tým môžeme predstaviť?
Keďže máme doma prácu a povinnosti, tak odísť preč surfovať niekam na mesiac, bohužiaľ, nevieme. Neostáva nám teda nič iné, ako zbierať uvedené dobrodružstvá tu doma. Či už sú to motorky alebo riversurfing v Čunove.
Najnovšie, budeme veľa času určite tráviť v Hangairi a celé je to vlastne o dosť dobrodruženejšie s Tobiášom, aj keď niekedy je extrémnou misiou už len vychystať sa :)
Pomaly sa blížime ku koncu nášho rozhovoru a tak ani teba neminie naša klasická "Refresher" otázka a to: Aký film, seriál, hudobný album alebo technickú vychytávku máš v obľube a vrelo by si ju odporučila našim čitateľom?
Od momentu, kedy máme Tobiáša som sa k televízii naozaj ešte ani nedostala a celý film som nevidela ani nepamätám. Naopak, hudba hrá u nás v podstate stále, či už je to FM-ko alebo rôzne playlisty na Spotify. Môj momentálne obľúbený album je určite Singles od Future Islands či Kendrickov Good Kid, M.A.A.D City. Super je taktiež Maggie Rogers a je toho veľmi veľa... Čo sa týka technických vychytáviek, tak našou najlepšou hračkou je bez váhania GoPro a DJI.
Kde vidíš seba samotnú o povedzme takých 5 - 10 rokov?
Teraz mám 29, jedno dieťa a najlepšieho "future husband", takže veľa sa toho snáď nezmení. Ďalšie dieťa alebo možno dve možno pribudnú a verím, že moje pracovné záležitosti neprestanú fungovať, pričom my budeme môcť stále zbierať rodinné dobrodružstvá. Nuž a samozrejme verím, že sa nám podarí postaviť dom niekde, kde by boli naše ratolesti čo najviac v spojení s prírodou.
Na záver by sme sa ti chceli veľmi pekne poďakovať za tvoj čas a teraz už prenechávame priestor tebe, aby si mohla zanechať stručný odkaz našim čitateľom a svojim fanúšikom.
Ďakujem za trpezlivosť, keďže som to celé dávala dokopy pár dní kvôli zaneprázdnenosti a tak dúfam, že sa to dalo aspoň trochu čítať :)
Všetkých najviac pozdravujeme aj s práve spiacim Tobiášom a v žiadnom rozhovore som nikdy nič neodkazovala, ale ak by som mala, tak len asi aby sa ľudia viac usmievali a boli na seba dobrí, lebo toho zlého máme naokolo seba celkom dosť. Ďakujem vám.
