Nenápadnejšieho 4-kolesového športovca by ste na našich cestách hľadali márne.
BMW radu 1 svojím príchodom chcelo zacieliť najmä na mladšie generácie, o čom odjakživa svedčil aj, nazvime to, štýlovejší dizajn. Najmenší model automobilky z Mníchova pritom naďalej vsádzal na zadný pohon, čím bol vskutku odlišným až jedinečným. Príchod druhej generácie v roku 2011 zaznamenal relatívne veľké rozvírenie vodnej hladiny v triede kompaktných hatchbackov, mohol za to ale najmä pomerne netypický dizajn. To sa ale odstupom času zmenilo a Bavori svoje malé želiezko v ohni medzičasom vyšperkovali a prinavrátili mu v rámci nedávneho faceliftu tradičnejšiu tvár. To ale zďaleka nie je všetko! Nám sa do rúk totiž dostal exemplár, ktorý nielenže poukazuje na nedávnu modernizáciu, ale extrémne nenápadne naznačuje, že na vrchole v ponuke nastali zmeny, ktoré si zaslúžia pozornosť. Nie, chvála bohu vás tentokrát nebudeme informovať o trendy downsizingu, ako ale tušíte, pointou je práve pohonné ústrojenstvo. Ak vám totiž hovorí niečo pojem M135i, na tento niekdajší model jednoducho zabudnite a v duchu súčasných nomenklatúrnych zmien sa zoznámte s úplne novým M140i-čkom. Áno, možno to na prvý pohľad tak nevyzerá, ale toto je nový hot-hatch na mníchovský spôsob, ktorý sa navyše pýši jednou veľkou jedinečnosťou. K tej sa priblížime postupne, na teraz stačí napísať len to, že toto "polo-M-ko" stavia na filozofii „predchodcu“, naďalej okolie klame telom, no a najnovšie sa ešte viac priblížilo k špičkovej M2-ke. To hovorí za všetko...
Exteriér
Jednotka odjakživa svojím typom karosérie a jej tvarmi nijak špeciálne nezapadala do portfólia automobilky z Mníchova, druhá generácia bola však kvôli skutočne netypickým tvarom v čase svojho príchodu prijatá naozaj rozporuplne. Mohli za to najmä zvláštne tvarované predné svetlá, v ktorých došlo k porušeniu klasickej filozofie zdvojených "angel eyes", no a ani svetlá na opačnom konci veruže veľa krásy nepobrali. Nemožno však povedať, že jednotka bola zlá, škaredá či neúspešná, dizajnovo však okolie polarizovala. S príchodom faceliftu v roku 2015 sa ale veci pohli správnym smerom. Ono, v podstate sa nič prevratné ani neudialo, no BMW jednoducho predošlé neduhy doslova vyhladilo a prinavrátilo tak radu 1 tradičnejší look, ktorý korešponduje so zvyškom ponúkaných modelov. Povedať pritom treba, že v prípade verzie M140i sa dizajnéri nenechali odviazať, a teda jej exteriér je praktický zhodný s povedzme bežnými naftovými verziami osadenými športovým M balíkom. Táto 1-ka tak do sveta nekričí, že ide o niečo špeciálne, vďaka čomu doslova klame telo. Inými slovami, toto je sleeper ako hovädo.
Niekomu táto nevýraznosť možno neulahodí, iní sa z onej nenápadnosti rozhodne potešia. Aby sme boli presní, jedinými odlišnosťami, ktoré naznačujú, že nejde o bežné vyhotovenie, sú sivé detaily na prednom nárazníku, sivé kryty spätných zrkadiel a modré strmene brzdovej sústavy. Iste, napokon je to i samotná plaketa vzadu, tá tam ale v duchu opcie byť nemusí. Vo výsledku je tak odhliadnuc od zadného nápisu teda prakticky nemožné odlíšiť toto "polo-M-ko" za jazdy od napríklad základného 118d-čka v športovom optickom balíku. Ten je mimochodom pre M140i štandardom, pričom nevšimnúť sa nedá aj dvojicou robustných a hlavne pravých koncoviek výfukov po oboch stranách. Gro zmien, ktoré prišli modernizáciu pochopiteľne nájdeme vpredu, kde facelift prinavrátil exteriéru bavorácky šmrnc. Predné svetlá dostali totiž podstatne pôvabnejší a vyváženejší tvar, navyše, v rámci príplatkovej výbavy je možné siahnuť po full-LED technológii s výrazne hranatejším tvarovaním.
Karosérie s rozmermi 4324 x 1765 x 1411 milimetrov naďalej disponuje malými prevysmi, čo zlepšuje manévrovateľnosť najmä v meste. Bočná časť a línie ostali bez zmien, úplne nový tvar ale vyfasovali zadné ledkové svetlá, ktoré už zachádzajú aj do veka batožinového priestoru. Ich výplň tvoria veľmi efektné trubicové ledky s parádnou grafikou. Miochodom, vzadu by ste akýkoľvek agresívne vyzerajúci spojler hľadali len márne. Náš testovaný exemplár bol zabalený v čiernom metalickom laku, vďaka ktorému efektne vyzneli spomínané šedé detaily, ale aj strieborné, 18" disky s 5-lúčovým dizajnom. No schválne, verili by ste tomu, že toto auto je úhlavným nepriateľom hot-hatchom ako A 45 AMG, RS3 Sportback, Focus RS či Civic Type-R? Popri nich vyzerá po stránke optickej športovosti ako chudobný príbuzný. To ale nie je na škodu!
Interiér
Vnútrajšku vládne stará-známa strohosť, teda veľmi jednoduchá palubná doska a doslova "prázdne" budíky. Treba ale podotknúť, že ide o akýsi entry-level od BMW, teda najmenší model, ktorého úlohou ani nie je sa hrať na nejaký luxus či prestíž. Pravdou ale je, že na pomery značky, prémiovej triedy a v konečnom dôsledku i cenovej relácie je v kokpite viac lacne vyzerajúcich plastových prvkov, ako by ste možno čakali. Samotné spracovanie je na veľmi dobrej úrovni, i keď rovnako sa miestami nájdu detaily, ktoré by si predsa len zaslúžili ešte kvalitnejšie zasadenie. Centrom palubovky je 8,8" obrazovka s decentným natočeníim na vodiča. V rámci faceliftu vyšperkované prostredie v štýle moderných smartfónov ponúka perfektne číru grafiku a animácie, navyše po stránke intuitívnosti môžeme rozhranie iDrive označiť za azda najlepší najlepší infotainment súčasnosti. Jeho ovládanie pochopiteľne prebieha prostredníctvom stredového združeného ovládača, ktorý navyše reaguje aj na dotyk.
Spomínané budíky disponujú veľmi jednoduchým až strohým zobrazením, na to sme ale v prípade BMW v konečnom dôsledku aj zvyknutí. Zo spodnej časti dvojicu hlavných kruhov dopĺňa interaktívny displej, pričom v duchu tradícii sa prístrojový štít sfarbuje v závislosti od svetelných podmienok - cez deň sú budíky biele, za tmy typicky oranžovo-červené. Slovami chvály netreba rozhodne šetriť v prípade výborného 3-ramenného M-kovového volantu s hrubým vencom, parádnym dizajnom a presným nastavením. Za mňa jeden z najlepších volantov na scéne. Hriechom by bolo nevyzdvihnúť aj sedadlá, najmä v tejto veľmi pôvabnej bielej koži, i keď ich údržba nebude vôbec sranda. Mínusom je, že aj napriek tomu, že dané sedačky sú veľmi dobré a zaručia ten povestný bavorácky posed za volantom, avšak do tejto jednotky športové, teda škrupinové sedadlá nedostanete ani za príplatok.
To je žiaľ veľká škoda, vozidlo tohto druhu by si ich rozhodne zaslúžilo. Nehovoriac o tom, že keďže sú dané sedadlá svojou konštrukciou pomerne dosť široké, vzadu tým pádom veľa miesta na nohy neostáva. Ale áno, bavíme sa o aute nižšej strednej triedy, takže asi nik od neho nečaká extra veľkú vnútornú priestrannosť. Vnútrajšok ale pekne prevzdušňuje spomínaná svetlá koža, ale aj nemalé strešné okno. No a pokiaľ sa pýtate na veľkosť batožinového priestoru, vedzte, že tam zmestíte presne 360 litrov batožiny. Nič extra, ale opäť, toto je najmenší bavorák v hre.
Motor & Jazda
Už vám asi došlo, že pointou verzie M140i je jej nanovo vyvinutý, 3-litrový radový šesťvalec preplňovaný špecifickým twin-scroll turbodúchadlom. Predošlých 2 979 cm³ z M135i-čka vzrástlo na 2 998 cm³, pribudlo 10 kW a 50 N.m a zároveň došlo k renomovanému oceneniu za jeden z najlepších agregátov za tento rok. Výsledný výkon 250 kW / 340 koní a 500 N.m hovorí za všetko, bavíme sa totiž o hodnote, akou sa pýšila minulá generácia plnohodnotného emka, teda 1 M. Navyše, podotknúť treba, že ide o jediný hot-hatch na trhu, ktorý poháňa šesťvalec, čím sa unikátnosť tohto modelu len umocňuje. Papier však znesie všetko, aká je realita? Nuž, asi nikoho neprekvapíme tým, že tomuto šesťvalcu niet skutočne čo vytknúť. Vďaka dvojkomorovému turbodúchadlu prakticky zaniká turbo-diera, motor tak ťahá takmer lineárne už od nízkych otáčok. Maximálny krútiaci moment je pritom k dispozícii už od 1 250 otáčok, ako doma sa ale táto jednotka cíti najmä v spektre 2 500 - 5 000 ot./min. A že je otáčkomer ciachovaný len do 7 000? Výrazne za 7-čku sa dostanete prakticky vždy, a to bez akýchkoľvek ostychov.
M140i s xDrivom vystrelí na stovku za 4,4 sekundy (žiaľ, potrebuje k tomu aj tretí stupeň), auto však ťahá neúprosne a takmer rovnomerne stále ďalej, vyzdvihnúť pritom treba, že nemáte absolútne pocit, že sa motor trápi. Prítomnosť šesťvalca okamžite prezradí aj charakteristická zvuková kulisa. Tá nie je síce naladená tak hlučne a agresívne ako v prípade RS3 či A 45, z jej zvuku ale cítiť tú "nefalšovanú sýtosť", jednoducho objem. Na umelé a neprirodzené tóny teda zabudnite. A spotreba? Ak veľmi chcete, dáte pod 8 litrov, lenže vy chcete niečo iné, čiže povedzme tých trinásť, štrnásť... V priemere sa tak budete zväčša krútiť okolo 10 l/100 km, výhodou ale je, že 40i-čku stačí 95-oktánový benzín.
Istým prekvapením je najmä podvozok, ktorý je pochopiteľné tvrdý a tuhý, po skúsenostiach s vrcholnou a plnokrvnou M2-kou by ale človek čakal, že bude o čosi civilizovanejší. Je jasné, že tu je to nastavenie predsa len decentne plavnejšie, veľké rozdiely však nečakajte. Na druhú stranu, samotné BMW tvrdí, že tuhším podvozkom sú docielené lepšie jazdné vlastnosti, čo je v konečnom dôsledku aj pravda, nehovoriac o tom, že v aute tohto typu sa to jednoducho dá a musí akceptovať. Pravdou ale je, že na to, aký je ten podvozok tvrdý, v tých limitných situách sa vie vozidlo miestami relatívne "dosť" nakláňať (na pomery jeho nastavenia). Niekedy tak neviete, čo máte od podvozku čakať, respektíve sú situácie, kedy neviete, čo si vo výsledku od tohto auta môžete dovoliť. Takáto situácia ale nastáva až v tých skutočne krízových momentoch, kedy viac-menej pochopíte, prečo tento bavoráčík nesie názov M140i, a nie M1/2. Úplne plnokrvné a plnohodnotné M-ko a sním spojené veci to nie. Tak či onak, je mnoho áut, i tých športovejších, ktoré môžu tejto jednotke jazdné vlastnosti závidieť. I keď žijeme v dobe, kedy sú autá stále výkonnejšie a rýchlejšie, čoraz viac je ich vodič odfiltrovaný odťažitým riadením či správaním vozidlá od reality, BMW sa ale stále zubami-nechtami drží svojich tradícii. Palec hore!
Záver
BMW treba za tento počin jednoznačne poďakovať! M140i je pritom vzásade veľmi netypický model, a to nie len typom pohonu, veľkosťou motora ale aj celkovým nastavením. Keď si najsilnejší jednotkový bavoráčik porovnáte s jeho hlavnými rivalmi, ale aj inými modelmi v portfóliu značky, nadobudnete pocit, akoby v Mníchove úplne presne nevedeli, čo vlastné chcú. Na jednu stranu verziu 140i nemožno v plnom rozsahu považovať za plnohodnotné M-ko, čo v konečnom dôsledku naznačuje nielen označenie, ale aj správanie v limitných situáciach, na druhú stranu svojou drzosťou, surovosťou a športovosťou za M2-kou veruže veľa nezaostáva. To je viac-menej pozitívum, potom sa vám však naskytá otázka, aký význam má táto 5-dverová karoséria. Iste, je praktickejšia o čosi priestrannejšia, čiže kompaktnejšia, no automobil týchto kvalít a schopností si viac zaslúži karosériu kupé, a tu prichádza teda do úvahy M240i. V každom prípade, odhliadnuc od karosárskeho variantu, ak zvažujete kúpu, poponáhľajte sa. S najväčšou pravdepodobnosťou šesť valcov už v budúcej generácii pod kapotou nenájdete, no a to bude veľká škoda, lebo tým stratí táto pecka svoj povestný a nefalšovaný charakter. Navyše, ten ponúka BMW paradoxne lacnejšie ako konkurencia. Ako už odznelo, M140i nie je plnohodnotné M-ko, no jeho priamý najpriamejší rivali sú citeľne drahší i s menšími motormi. BMW vám takúto jednotku predá za 46-tisíc € (čo nie je vôbec zlá cena), na druhú stranu, keď si ju vyšperkujete, nie je problém sa dostať na čiastku 58 288 €, čo je cena testovaného exemplára.
