Obrovská, plynná, vzdialená a tajomná. Ak sa hypotézy potvrdia, bude sa jednať o jeden z najväčších vesmírnych objavov za posledné desaťročia. Zatiaľ nám nezostáva nič iné, ako len čakať.
Slnko, Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter, Saturn, Urán, Neptún, kedysi Pluto a... blúdi po temných končinách nášho solárneho systému ešte jedno veľké teleso? Ide o veľmi dobrú otázku, na ktorú by vám s najväčšou istotou neodpovedal žiaden odborník na vedu, matematiku či astronómiu a podobné oblasti. Pýtate sa prečo? Nejde o žiadnu šokujúcu novinku z bulvárnych médií, pretože téma deviatej planéty koexistuje s ľudstvom už veľmi dlho. V aktuálnom článku ju môžeme označiť aj ako hypotetickú planétu, resp. planétu X, lebo ide o podobné pojmy. Myšlienku, že okolo našej najbližšej hviezdy môže krúžiť ešte jedno obrovské teleso, nedávno oprášila dvojica výskumníkov z amerického California Institute of Technology - Konstantin Batygin a Michael E. Brown. O ich teórii sme vám priniesli článok ešte v prvej polovici aktuálneho roka, no poďme si ale všetko zosumarizovať a dať prehľadne dokopy.
Nakoľko je koniec roka 2016, zhrňme si v aktuálnom článku aj všetky tohtoročné diely rozoberania záhad:
V máji sme sa pozreli hlbšie na kontroverznú udalosť z roku 1952:
Následne sme sa presunuli na Sibír za masívnymi megalitmi uprostred ničoho:
Sibír zaujala aj známou Tunguskou udalosťou:
Ďalší výlet do minulosti, tentokrát k Sumerom:
Ako už viete zo základnej školy, naša slnečná sústava je tvorená hviezdou s názvom Slnko a zvyšnými planétami ako Merkúr, Venuša, Zem a Mars radiace sa medzi terestriálne a Jupiter, Saturn Urán i Neptún zasa ako joviálne planéty. Všetky spomenuté telesá mali podľa vedcov začať vznikať cca pred 4,7 miliardami rokov z jedného veľkého oblaku medzihviezdnej hmoty. Postupom rokov za pomoci najrôznejších procesov vznikala súčasná podoba nášho vesmírneho okolia, ktoré tu bude ešte minimálne 5 miliárd rokov. Keď ľudia dostali rozum a začali svoje hlavy upínať smerom k nebesiam a nočnej oblohe, začal sa písať nádherný príbeh objavovania vesmíru, jeho zákutí, telies, javov a veľa ďalšieho. Spočiatku poznali Slnko a Mesiac, keďže sú najjasnejšími objektami, no neskôr sa k nim pridali aj prvé planéty viditeľné voľným okom, a to Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter a Saturn. Ako nás učili na dejepise, ľudia si v počiatkoch mysleli, že všetko sa točí okolo Zeme, čo nazývame aj ako geocentrizmus, ktorý vydržal až do 16. storočia (!). Za jeho odstránenie vďačíme predovšetkým potrebnému pokroku, najmä z dielne Kopernika, Keplera, Laplaceho či Kanta, no nie cirkvi.
Ďalším dôležitým rokom pre astronómiu bol 1781, kedy známy konštruktér zrkadlových ďalekohľadov William Herschel vďaka svojmu produktu objavil Urán ako ďalšiu planétu. Na jeho úspech nadviazal v roku 1846 Johann Gale s jeho nálezom Neptúna. Ešte by sme mohli spomenúť Američana s menom Clyde William Tombaugh, ktorý na začiatku tridsiatych rokov minulého storočia prvýkrát pozoroval Pluto. O pár rokov na to už išla technika prudko dopredu a mimo Zem začali byť posielané prvé technologické zariadenia, zvieratá a napokon aj ľudia. Naposledy sa ľudstvo mohlo popýšiť fantastickým pozorovaním spomenutého Pluta vďaka sonde New Horizons, o ktorej sme popísali nemálo článkov.
Samotné Pluto už dlhodobo spôsobuje polemiku, či by malo byť zaradené medzi planéty alebo nie. Nachádza sa milióny kilometrov od našej Zeme a za ním je len Kuiperov pás, čo je zhluk planétok, komét, prachu a všakovakého "bordelu". Ide zároveň o akúsi pomyselnú hranicu slnečnej sústavy, za ktorou by už nič významné byť nemalo, avšak je to skutočne tak? Dôležitý bude pre nás aj pojem transneptúnske objekty, čo sú telesá nachádzajúce sa za obežnou dráhou Neptúna. A práve tieto objekty sú kameňom úrazu pre samotné Pluto, pretože mnohé z nich majú porovnateľnú alebo ešte väčšiu veľkosť ako ono samo. Ale trošku si to zhyperbolizujme, podľa odhadov by sa práve kdesi v týchto temných a chladným končinách slnečnej sústavy malo nachádzať gigantické teleso obiehajúce okolo Slnka známe aj ako deviata planéta, respektíve planéta X.
Povrch Pluta máme zdokumentovaný ako nikdy predtým:
Určite ste už niekedy počuli alebo čítali niečo o Nibiru. Ak by sme si vyhotovili definíciu z médií roku 2012, malo by ísť o akési vesmírne teleso schopné spôsobiť zánik Zeme. Nakoľko sa aktuálne nachádzame na prelome rokov 2016 a 2017, dané tvrdenie bolo nepravdivé. Predpovede údajného konca sveta vychádzali z tvrdení Babylončanov o istom nebeskom telese, no celý príbeh bol postupom času tak silno opradený konšpiráciami, polopravdami a falošnými tvrdeniami, že sa tým netreba ďalej zaoberať. Každopádne, diskusia o doteraz nepotvrdenom členovi našej slnečnej sústavy je namieste. Možno sa pýtate, prečo ju doteraz ešte vedci nenašli, keď dokážeme na Zem posielať detailné snímky povrchu Pluta, fotografovať vzdialené galaxie a podobne? Odpoveď je jednoduchá - akokoľvek to vyzerá, že máme vyspelú techniku, stále existuje priestor na podstatné zlepšenia, pretože nájsť objekt, ktorý by podľa odhadov mal odrážať iba malé množstvo svetla a nachádzať sa v mimoriadne veľkej vzdialenosti od Slnka, je veľmi náročné. Podľa odhadov je jeho vzdialenosť asi tak veľká, ako 20-násobok vzdialenosti planéty Neptún od Slnka, čo je už priam gigantická diaľka.
Ako môže vyzerať v skutočnosti?
Akokoľvek by sa skeptici či odporcovia teórie o deviatej planéte snažili, najnovšie výpočty dávajú za pravdu jeho existencii. Vedci totižto úpenlivo študovali a skúmali dráhy telies v Kuiperovom páse a prišli tak k záveru, že by mali byť ovplyvňované desaťkrát ťažším a štvornásobne väčším telesom ako je naša Zem. Aby sme si danú potencionálnu planétu vedeli podrobnejšie predstaviť, vyzerať by mala asi ako naši plynní obri, teda základ by mali tvoriť rôznorodé horniny a ľad, zatiaľ čo zvyšné vrstvy by boli tvorené plynmi. Ako sme spomínali, naposledy rozprúdila debaty dvojica Michael Brown a Konstatin Batygin s ich výsledkami práce. Svetu ponúkli obrázok ukazujúci pravdepodobnú obežnú dráhu deviatej planéty okolo Slnka, čím zároveň nastavili možnú dĺžku obehu na 10 000 až 20 000 pozemských rokov.
uo3L91 je vlastne planéta X:
Suma sumárov, existencia možnej deviatej planéty slnečnej sústavy je veľmi pravdepodobná. Ako bolo už viackrát uvedené v rôznych vedeckých článkoch a publikáciách, na závery je ešte priskoro a treba počkať na viac detailov, informácií a výsledkov. Možno sa ešte dožijeme dňa, kedy titulky novín zaplní správa o nájdení tajomnej planéte a naša rodinka slnečnej sústavy sa opäť rozrastie na 9 členov. Zaujímavé bude ešte zisťovať, ako v skutočnosti vyzerá, jej podmienky a fakt, že o vesmíre vieme stále len máličko vecí. Väčším objavom by mohlo byť ešte nájdenie mimozemského života či niečo úplne odlišnejšie, oveľa nečakanejšie.
