Tradície a vnímanie sexuálneho života, ktoré nám sú na míle vzdialené.
V rôznych kútoch sveta sa na sex pozerajú ľudia rôznymi spôsobmi. Rôznorodé vnímanie sexuálneho aktu je zapríčinené najmä odlišnými kultúrnymi tradíciami, spôsobom života a celkovou psychickou uvedomelosťou jednotlivých svetových regiónov. Predstavme si dva odlišné póly sexuálneho žitia. Na prvom mieste je sex tak prirodzený ako spánok či jedlo. Vernosť sa hádže do ústrania a podporuje sa slobodomyseľné striedanie partnerov. Aj vďaka takémuto náhľadu na sex ľudia v kmeni Muria netrpia žiarlivosťou a majetníctvom partnera. No k „raju“, ako by zrejme mnohí kmeň Muria v Indii nazvali, existuje aj protipól. Je ním spoločenstvo írskeho ostrova Inis Beag, kde sa sex považuje za hriech.
Hľadáte centrum sexuálnej neviazanosti a slobody? Vedzte, že ste ho práve našli. Hodnoty a tradície kmeňa Muria z indického štátu Madhjapradéš, mierne povedané, vybočujú z normy. Status rebélie a slobodomyšlienkárstva vo vzťahu k sexuálnym hodnotám nastavila miestna inštitúcia ghotul. K bližším informáciám o žití kmeňa, ktorý sa nachádza v oblasti Bastar, sa nebolo možné dlhé roky dopátrať. Spôsobovalo to predovšetkým morálne uvedomenie cestovateľov a antropológov, ktorí sa odmietali podieľať na odkrývaní tajomstiev sexuálneho života domorodcov alebo zistené fakty nepublikovali skrz strach z reakcie západného sveta a kolegov - vedcov a akademikov. No napokon sa našli tí, ktorí obavy zo šírenia praktík neprechovávali. Obraz kmeňa Muria načrtol a vyfarbil predovšetkým antropológ Verrier Elwin. Pre mladých ľudí predstavuje ghotul komunitu, ubytovňu a nočný podnik v jednom. Jednoducho povedané, v ghotule sa zdržiavajú deti od 10-12 rokov a spolunažívajú životom dospelákov. Okrem varenia a upratovania majú za úlohu vystriedať všetkých partnerov a obmieňať sexuálne praktiky. Každá „slečna“ by tak mala spať s každým „mužom“. Pre deti to nepredstavuje nič výnimočné, v podobnej myšlienke sú vychovávané už odmalička. Sex totiž nie je pre obyvateľov oblasti Bastar žiadne tabu.
Podľa skúseností antropológa Elwina existovali dva typy ghotulov. V jednom sa mladí napokon párovali do zväzkov, ktoré pretrvávali až do svadby. V druhom type boli trvalé partnerstvá vylúčené. Na ďalšom vyobrazení sa podieľal aj indický novinár Sondeepa Shankara. Ten líči, že pri vstupe do inštitúcie ghotul dostane každý nové meno a partnera si môžu slobodne vyberať, nikto tak nie je k ničomu nútený. Monogamii sa však do cesty stavajú pravidlá. Napríklad, žiadny pár spolu nesmie prežiť viac ako sedem spoločných nocí. Novšie poznatky priniesol vedec a fotograf Krishnanad L. Kamat, ktorý opísal ghotul ako živú, žijúcu univerzitu, kde nie sú žiadne učebnice ani testy, vyučuje sa tam však život sám. Študentov označil za učiteľov a učiteľov za študentov. S kmeňom podobne sympatizoval aj Elwin, ktorý v jednom zo svojich vyhlásení označil ghotul za „republiku detí“.
Kamat vo svojich správach opisuje, ako sa mládež po náročnom dni schádza pri ohni, debatuje sa, žartuje sa, neobvyklé nie sú ani tanečné a spevácke kreácie. Nasleduje kontrola úloh, ktoré sa mali za celý deň stihnúť. Za nesplnenie povinností padajú rôzne tresty. Kamat však nechce robiť z ghotulu nevinnú detskú univerzitu a pripúšťa, že k výuke patrí aj sex. Hlavný rozdiel je však v tom, že miestni obyvatelia nerobia rozdiel medzi láskou a sexom a prejav lásky, ako ho označujú vyspelé obce, je považovaný za primárnu potrebu, podobne ako jedlo či spánok. Jednoduchosť a prirodzenosť, ak budeme odvážnejší môžeme povedať, že až určitá primitívnosť komunity vytvára medzi pohlaviami prirodzenú rovnosť. Ghotul tak vlastne slúži na posilnenie spoločenstva v zmysle mentorovania mladých, ako prekonať túžbu vlastniť partnera a prejavovať žiarlivosť. Naopak, tieto inštitúcie sa pokúšajú rozvinúť priateľský cit a sympatie. Čo západný svet vníma ako šírenie promiskuity, vedie v oblasti Bastar k vymiznutiu prejavov žiarlivosti a znásilnení. Aj medzi domorodcami sa však nájdu odporcovia, najmä z radov vzdelanejších mladých ľudí, ktorí vedú voči ghotulom vzburu. Moderné názory novodobých vzdelancov sa však medzi obyvateľmi kmeňa zatiaľ nestretli s pochopením.
Pozrime sa ale aj na opačný pól, na ľudí, ktorí vnímajú sex ako niečo nežiaduce, ba až trestuhodné. Reč je o katolíckej komunite Inis Beag nachádzajúcej sa v Írsku, na ostrove Inishnee. Pod lupu si ju zobral v rokoch 1956 až 1966 antropológ John Cowan Messenger a odborne ju popísal v štúdii Sex a represia. Opisy tunajšej reality môžu znieť ako zatracovaný kúsok zeme ponorený do čiernej depresie a chladu. V dobe jeho prítomnosti tvorilo komunitu približne 350 členov. Príroda hýriaca farbami, šum mora, trávnaté lúky a mĺkve skaly žijú v symbióze so surovosťou, chladom, odcudzením a neosobným prístupom. V katolíckej komunite Inis Beag sa sex považuje za nutné zlo, ktoré je treba potlačovať v čo najväčšej miere. Z uvoľňujúcej aktivity zostal len nástroj na plodenie detí a celý spôsob výchovy začal neodkladne po narodení. Už telá bábätiek boli pred zrakmi rodiny, ako aj cudzích ľudí, úzkostlivo skrývané. Zašlo to až tak ďaleko, že rodičia umývali svoje deti len raz do týždňa, aby sa s ich nahotou hrešilo čo najmenej. V predškolskom veku umývali rodičia svojim potomkom len tie časti tela, ktoré boli prístupné bez toho, aby sa museli odhaľovať.
Deti aj rodičia sa prezliekali potajomky pod pokrývkou. Ak vám vŕta v hlave otázka ohľadom dojčenia, ihneď vás zbavím všetkých pochybností. Matky svoje ratolesti nedojčili kvôli vážnej sexuálnej interakcii. Čokoľvek sexuálne alebo telesné bolo hriešne. Dokonca aj psi dostávali výprask, keď si olizovali genitálie. Kontakt medzi dievčatami a chlapcami bol na bode mrazu, flirtovanie či nadbiehanie neexistovalo. O manželstve rozhodovali rodičia bez ohľadu na okolnosti a potreby svojich potomkov. Sex bol, samozrejme, povolený len po svadbe, no veľmi si ho ani tak neužili, keďže priemerný vek vstupu do manželstva bol 36 rokov pre mužov a 25 rokov pre ženy.
Aby toho nebolo málo, tretina členov do manželstva nikdy nevstúpila a celý svoj život prežila v celibáte. O zdravom sexuálnom živote sa však nemôžeme baviť ani u manželov. Pre ženy bol sex povinnosťou a odmietnutie manžela sa vnímalo ako smrteľný hriech. Na mužov tiež rozhodne nečakala žiadna bujná fantázia. Predohra bola rýchla a využívala len obyčajné bozky. Sex bol tak isto bleskový a chladný akt v misionárskej pozícii, po ňom sa obidvaja oddali spánku. City a rozkoš sa úplne vytesnili. Ľudia trpeli absolútnou absenciou sexuálnej výchovy, čo malo silný spoločenský dopad. Ženy sa po príchode prvej menštruácie lúčili so životom a muži zase prepadali alkoholizmu a fyzickým atakom.
Do ktorej komunity by si patril radšej?
