Porozprávali sme sa so scenáristom, kreatívcom a občasným režisérom, ktorý je už dlhé roky hlavou projektu Silné Reči.
Stand-up comedy je žáner, ktorý sa aj v našich končinách teší čoraz väčšej popularite a návštevnosť vystúpení má stúpajúcu tendenciu. O komikov venujúcich sa tomuto žánru už na Slovensku nie je núdza a dokonca sa vytvorilo aj viacero separatných projektov, medzi ktorými majú svoje čestné miesto aj Silné reči. Bez nich a jedného z hlavných predstaviteľov Jana Gorduliča by tu tie ostatné pravdepodobne ani neboli, a tak sme sa rozhodli vyspovedať ho a zistiť tak viac o začiatkoch tohto žánru u nás a aj o tom, aké sú jeho plány do budúcnosti. Dozviete sa tiež, čo všetko taký komik potrebuje, ale dostali sme sa aj k témam mimo jeho práce. Všetko sa už ale dozviete v samotnom rozhovore nižšie.
Zdravím. Na začiatok by si sa mohol trochu bližšie predstaviť ľuďom, ktorí ťa možno ešte nepoznajú, prípadne nevedia, čo vlastne robíš.
Volám sa Jano Gordulič, pracujem ako scenárista a kreatívec a občasný režisér. Tiež vediem stand-up comedy show Silné reči, v ktorej účinkujem. A teraz najnovšie robím online showku Ťažký týždeň.
Stand-up comedy sa venuješ už od roku 2009 ako organizátor aj účinkujúci. Prezraď nám niečo o začiatkoch tohto žánru na Slovensku.
Začínali sme v NuSpirit clube, kde pôsobíme doteraz. „Žáner“ som po prvýkrát zaregistroval v klube Scherz pod názvom Expanzia stand-up comedy. Vystupovala tu EVelyn a zopár ďalších ľudí. Ja som sa rozhodol spolu s Kinetom z NuSpiritu rozbehnúť vlastnú show. Na začiatku to vyzeralo všelijako, ale nejak sme sa prebili.
Ako ste dokázali tých prvých ľudí presvedčiť, aby si prišli do klubov vypočuť vaše historky a myšlienky?
Tak ako každý, kto začína. Kombinácia lacného vstupného, kamarátov, kamarátov kamarátov a hajpu okolo novej veci. Ziskové to ale zďaleka nebolo tak ako každá nová vec.
Dokázal by si porovnať vaše vystúpenia v začiatkoch a dnes? Čo sa týka kvality, návštevnosti, odozvy divákov a podobne.
Určite. Účinkujúci sa veľmi zlepšili. Každý z nich vyrástol a my už dokážeme postaviť 2-hodinové vystúpenie, ktoré kvalitatívne nepadá pod nejakú úroveň. Stále budú z pohľadu jednotlivých návštevníkov „lepší a horší“ komici, ale už je to skôr o osobných preferenciách, než o nejakých masívnych failoch.
Vnímaš projekt Silné reči skôr ako prácu alebo spôsob trávenia voľného času?
Už je to práca. Musím tomu venovať minimálne hodinu denne. Chalani chceli viac vystupovať, ja tiež, tak už to nie je o jednom/dvoch vystúpeniach mesačne. Už máme manažérku, človeka na riešenie online vecí. Máme okolo 8-10 vystúpení mesačne a každé treba odpromovať, predať, obsadiť komikmi, absolvovať. Ja sa snažím, aby si to držalo kvalitu, ľudia boli spokojní a aby to vyzeralo pekne – od grafickej stránky, cez online výstupy až po videá, ktoré dávame von. Nechceme pôsobiť lacno.
Váš pôvodný tím komikov sa rozdelil na dva tábory. Vnímaš to ako vznik zdravej konkurencie alebo cítiš istú rivalitu aj skutočnosť, že si možno kradnete fanúšikov?
Celé sa to stalo, keď som bol dlhodobo v Mexiku. Nepotešilo ma to, ale nedalo sa inak. Keď som sa vrátil a všetci komici zo Silných Rečí vystupovali aj u konkurencie, vydesilo ma to. Boli dva alebo tri mesiace, kedy som premýšľal o tom, že Silné Reči jednoducho zruším, vymažem fanpage aj web a budem sa venovať iným veciam. Nakoniec som to zobral ako výzvu a teraz to beriem ako vec, z ktorej sa snažím ťažiť. Máme podľa mňa úplne iné publikum ako iné showky. Je tam samozrejme presah, ale bývajú dni, kedy máme show pár dní po sebe, alebo dokonca v tej istý deň a v pohode vypredáme.
Prejdime ešte k tvojim vystúpeniam. Vždy ma zaujímalo, či rozprávaš každú historku len raz-dvakrát, alebo sa tie stand-upy v nejakých pravidelných intervaloch opakujú.
Samozrejme, že standupy sa opakujú. Každý potrebuje vyzrieť. Snažím sa napísať približne 10 nových minút mesačne – je to dané aj tým, že sa do niektorých miest vraciame v 2-mesačných intervaloch. Minúta standupu trvá napísať približne hodinu. Standup najlepšie funguje tak po 2-3 vystúpeniach, po ktorých vylepšíš čo je dobré a škrtneš, čo je slabé.
Je každé jedno tvoje vystúpenie založené na precíznej príprave alebo dávaš priestor improvizácii?
Precízna príprava. A potom, keď si dobre nachystaný, môžeš improvizovať. Ale na Siných rečiach sledujem rôzne prístupy.
Príbehy, ktoré spomínaš v tvojich stand-upoch, sú v istých momentoch naozaj výstavné. Sú to všetko reálne zážitky zo života bez známky prikrášľovania?
Neblbni :). Všetko to má reálny základ, ale kde-tu niečo pridáš. Snažím sa, ale aby si ľudia stale hovorili presne toto čo ty – “hmmm, ktovie či sa mu to fakt nestalo..”.
Koho z tvojich kolegov zo Silných rečí ceníš najviac a prečo?
Takmer od každého sa niečo učím. Od Tomáša Hudáka precízne stavanie príbehov, od Gaba rehoľu, s ktorou sa učí svoje standupy, Jakubovi Gulíkovi vyslovene závidím pohybové nadanie a Kubovi Lužinovi zas schopnosť improvizácie a vloženia sa do roly. Lujze otvorenosť a schopnosť urobiť zo seba debilku, Šokovi absolútnu istotu, s ktorou pláva v trápne, Martinovi Hatalovi snahu, ktorou sa vypracoval tam kde je. Mišovi Szatmarymu mikrofonický hlas a sebaistotu, s ktorou podáva príbehy, Iránčanom Nasi a Siovi schopnosť odsledovať slovenské zvyky a obyčaje a vtipne pracovať so slovenčinou. Jara Abaffyho obdivujem za jeho neschopnosť sa vykoktať, pri ktorej sa ja cítim trápne, ale ľudia sa bavia, Stana Staška za to, ako pomaly ide hore a hľadá si svoju cestičku v standupe, Mariána Psára za trefnosť, s ktorou vie písať vtipy a Mateja Adámyho za jeho bezhraničný cynizmus a to, ako sa zlepšil v práci na pódiu.
Ako vyzerajú vaše konverzácie mimo pódia a kamier? Riešite veci podobne s humorom alebo skôr seriózne?
Permanentne sa podrypujeme, nabúravame si sebavedomie a robíme si zle. Sme banda ľudských hyen. A keď nás nikto nevidí a nepočuje, sme na seba milí a pomáhame si.
Dá sa nejakým spôsobom odhadnúť, aké vlastnosti by mal mať stand-upista? Prípadne, dá sa to jednoducho naučiť alebo to musí mať človek v sebe?
Nedá sa to jednoducho naučiť. Dá sa to ťažko naučiť. Malo by ťa to baviť, aby si sa vedel preniesť cez tiché sály počas tvojich standupov. Mal by si si vedieť urobiť srandu zo seba, nebáť sa ísť do tém, o ktorých sa nehovorí a mať cit pre humor. Sedláčina, vulgárnosť ani homofóbia nie je vtipná. Humor má svoje pravidlá a tie buď chápeš, alebo sa ich naučíš. Určite pomáha mať za sebou nejaké verejné vystúpenia. A ak to chceš robiť seriózne, pýta si to 5-6 hodín týždenne a počúvať bez urážania kritiku ľudí, čo ti chcú dobre.
Dopujete pred vystúpeniami? Teda, ak to nie je tajomstvo.
Po siedmych rokoch som zistil, že mne to najlepšie myslí s čistou hlavou. Ale zažil som kolegov, ktorým najlepšie ide karta po troch vodkách, dvoch pivách alebo práskoch.
Asi ťažká otázka, ale kde vidíš budúcnosť tohto žánru o pár rokov?
Stand-up comedy bola, je a bude klubová vec. Ak sa aj dostane do telky, bude tam len okrajovým žánrom. Ale bude tak ako doteraz pomáhať ľuďom, čo budú stand-up robiť učiť sa ako písať, ako (sám seba) režírovať, ako moderovať a zabávať masy. A s týmto skillsetom potom môžu vyraziť a písať vtipné scenáre, hrať, moderovať, či založiť si vlastnú showku.
Poďme ešte na zopár našich klasických otázok. Nájdeš si popri práci čas na seriály alebo filmy? Môžeš byť konkrétny.
Jasné. Mojím idolom a inšpiráciou je Louis CK, a preto je pre mňa absolútnou špičkou seriál Louie. CK ho vymyslel, píše scenár, režíruje, hrá v ňom a strihá ho. Ako malé decko čakám na druhú sériu Narcos. Teraz si idem znova IT Crowd, bavili ma Black Books a teším sa na Billa Baileyho v Bratislave.
Akej hudbe dávaš prednosť a ktoré albumy ťa v poslednej dobe najviac oslovili?
Ja už som starý na sledovanie nových albumov. Vyrastal som na dramáči, takže si stále rád pustím Aphrodite, B-Complexa, Breakbeat Eru. Pri šoférovaní si pustím klasiku z Deezeru. V Mexiku som objavil uruguajskú raperku Aliku a Calle 13 a zo slovenskýách vecí je pre mňa úplný boh Vec, bavia ma Korben Dallas, nejaké veci od Kirschnerovej a nestarnúca Para (koncert na Grape bol 10/10).
Čo tvoje plány do budúcnosti?
Menej robiť. Grcám z toho, koľko toho mám a nestihol som ani dovolenku. A spraviť z Ťažkého týždňa lepšiu show s viac fanúšikmi a prísnejšími ťahmi na bránu. A ešte pevnejšie zakoreniť Silné reči ako zlatý štandard slovenského standupu.
Na záver ešte priestor pre teba a silný odkaz pre čitateľov Refresher.sk.
Nebuďte povrchní a premýšľajte o veciach. Robte niečo čo vás baví, nad rámec toho čo musíte. Nebuďte pomstychtiví. Robte si zo seba srandu. A príďte sa pozrieť na tour Silných Rečí. Bude to šupa. Prídeme aj niekam do vášho okolia, čekujte www.silnereci.sk.
Janovi ďakujeme, že si na nás našiel čas a postaral sa o príjemný rozhovor. Zároveň dúfame, že sa vám páčil a v prípade, že by ste sa chceli prísť na Silné reči pozrieť, máme pre vás zoznam septembrových a októbrových zastávok.
